Stovky pediatrov vypovedali služby na pohotovostiach Lekári chcú vyššie mzdy, kratšie ordinačné hodiny aj osvetu pacientov

Stovky pediatrov k 30. júnu podávajú výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb (APS), kam chodia po ordinačných hodinách vo svojich ambulanciách.

Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti, na čele ktorej stojí hlavná odborníčka ministerstva pre primárnu pediatriu Elena Prokopová, oznámila, že zatiaľ ide o tretinu z celkového počtu.

Detskí lekári svoje konanie odôvodňujú okrem iného ich nedostatkom a preťaženosťou. Vyše polovica pediatrov je už v dôchodkovom veku, noví neprichádzajú, pričom v systéme ich chýba minimálne 200.

Podľa pediatrov sú tiež pohotovostné služby nadmerne zneužívané. „APS má slúžiť ľuďom s akútnym zhoršením zdravotného stavu a až 70 percent prípadov tvoria ťažkosti, ktoré nevyžadujú okamžité riešenie,“ argumentujú lekári vypovedajúci služby.

Lekári hovoria, že len využívajú svoje zákonné práva. Hoci lekári vypovedali služby, aj tak budú na pohotovostiach slúžiť ďalej, ale už s menším počtom služieb počas mesiaca. Ak by celkom odmietli nastúpiť do služieb, museli by platiť tisícové pokuty. Detské pohotovosti sa tak nezatvoria, len môže dôjsť k istým obmedzeniam.

Čo pediatri žiadajú?

Lekári pritom poukazujú na to, že návrhy na zmenu fungovania pohotovostí, ktoré podporilo aj ministerstvo zdravotníctva, do parlamentu nikto nepredložil.

Rezort zdravotníctva vypracoval návrh na skrátenie ordinačnej doby o dve hodiny tak, aby bola pohotovosť dostupná do 20.00, nie 22.00, ako je tomu dnes. Cez víkend a sviatky by lekári robili 12-hodinové služby miesto 15-hodinových.

„Je to nevyhnutné pre zabezpečenie dostatočného času na oddych a spánok po takejto službe,“ podporujú návrh detskí lekári. Na základe analýz tvrdia, že v čase po ôsmej hodine večer navštevuje APS len minimum pacientov a zároveň po tomto čase už vo väčšine miest nie je dostupná lekárenská služba.

Okrem toho však vo svojom vyhlásení píšu:

• odmietajú slúžiť nad rámec pracovného času určeného zákonníkom práce;

• odmietajú slúžiť bez ohľadu na vek a zdravotný stav;

• odmietajú povinnosť, akú podľa nich nemá žiaden pracujúci v tomto štáte – povinnosť slúžiť mimo pracovného času v rozpore so Zákonníkom práce a zásadami ochrany zdravia;

• žiadajú skutočnú profesionalizáciu APS a tým dobrovoľnosť služieb pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;

• žiadajú zvýšenie platieb za využitie služby APS;

• žiadajú „neúnavnú edukáciu pacientov“, ako riešiť ľahké ochorenia cestou dostupných médií s podpory štátu;

• žiadajú výšenie mzdy lekára za hodinu služby APS a reálne uplatňovanie príplatkov za víkendy a sviatky.

„Nežiadame nič iné než to, čo je pre vás všetkých samozrejmosťou – dodržiavanie Zákonníka práce, rešpektovanie pracovného času, práva na oddych po práci a práva na ochranu zdravia,“ dodávajú v stanovisku pediatri, ktorí chcú svojím krokom ukázať, že na pohotovosti už neslúžia dobrovoľne, ale nútene.

Ministerstvo plánuje zredukovať počet pohotovostí o tretinu

Kvôli nedostatku detských lekárov nemá dnes na viacerých pohotovostiach kto slúžiť. Aj preto chce rezort zdravotníctva skrátiť otvorenie pohotovostí o dve hodiny a znížiť tak záťaž zostávajúcim lekárom. Namiesto o 22.00 by sa mali pohotovosti od nového roka zatvoriť o ôsmej večer.

Návrh počíta aj s postupným rušením tretiny detských pohotovostí, voči čomu sa v regiónoch vzniesla vlna kritiky a podpisujú sa petície za ich zachovanie. Okrem samospráv majú však s návrhom problém aj záchranári a nemocniční lekári. 

Celkový počet pohotovostí by sa mal do novembra 2024 znížiť zo súčasných 61 na 40. Už dnes však funguje len 54 z nich, keďže na siedmich miestach chýbajú lekári.

Ako prvé skončia v auguste 2023 tie, ktoré už dnes nefungujú. Pôjde o pohotovosť v Malackách, Bánovciach nad Bebravou, Moldave nad Bodvou, Púchove, Zlatých Moravciach a Revúcej. Najviac pohotovostí zanikne na severozápade Slovenska. No postupne by mala zaniknúť aj pohotovosť v Sabinove, Námestove, Ružomberku či Medzilaborciach.

Ďalšia fáza rušenia pohotovostí je naplánované od 2. júla 2024, keď by malo skončiť desať ambulancií. Pôjde o mestá:

• Medzilaborce (presun do Humenného);
• Sabinov (→ Prešov);
• Košice okolie a Košice II (→ košická Poliklinika Sever);
• Ružomberok (→ Dolný Kubín);
• Námestovo (→ Trstená);
• Nové Mesto nad Váhom (→ Trenčín);
• Piešťany (→ Trnava);
• Myjava (→ Skalica);
• Senica  (→ Skalica);
• Galanta (→ Dunajská Streda).

Zora Zdráhalová je jednou z pediatričiek, ktoré už pred rokom vypovedali službu na súkromnej pohotovostnej službe v Ružomberku. V rozhovore vysvetľuje, prečo hystéria a obavy o zdravie detí nie sú na mieste. „Ľudí treba v prvom rade naučiť, že s bežnými problémami musia navštíviť lekára v ordinačných hodinách, nie odkladať to na pohotovosť,“ hovorí pediatrička, ktorá na pohotovosti slúži 14 rokov.

Čítajte tiež

Pediatrička z Ružomberka Pri väčšine pacientov na pohotovosti sa sama pýtam, či vôbec potrebujú lekára

Lukáš Kekelák

„Rodičia za mnou chodia s hotovými diagnózami, pritom nevedia vyriešiť obyčajný sopeľ,“ hovorí pediatrička Zora Zdráhalová.

Tvrdí, že rodičia sú zbytočne v panike a k lekárovi si už nechodia po liek, ale hlavne po uistenie, že postupujú správne. „A nepáči sa im, keď im odporujete,“ dodáva členka Výboru Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.

Tiež hovorí, ktoré prípady na pohotovosť patria a aké diagnózy by mali vydržať do rannej návštevy lekára v ambulancii.