V polarizovanej krajine vyhrala nová centristická sila Dokáže srbský pravoslávny kryptomenový populista prečarovať Čiernu Horu do EÚ?

Keby bol zvrchovaný európsky štát Čierna Hora slovenskou VÚCkou, patril by medzi najmenej ľudnaté kraje Slovenskej republiky. Malá hornatá jadranská krajina, ktorá kvôli rôznorodosti svojho obyvateľstva tvorí takú „Juhosláviu v malom“, má iba zhruba 602-tisíc obyvateľov.

Napriek tomu pre cudzinca vôbec nie je jednoduché, aby sa v čiernohorských reáliách zorientoval: Nespočetné politické strany nesú nejakú tú demokraciu v názve („Demokratická strana socialistov“, „Demokratický front“, „Demokrati“, „DEMOS“), tvoria medzi sebou rýchlo sa meniace predvolebné koalície a vládna koalícia, ktorá vzišla z parlamentných volieb 2020, potrebovala podporu devätnástich strán, z ktorých jedenásť mali minimálne jedného poslanca v parlamente.

Ak máte deja vu, tu je ďalšia paralela so Slovenskom: Aj Čierna Hora je v časoch vojny zmätená a polarizovaná, aj tu približne polovica národa pociťuje proruské sentimenty.

Vtedajšia vláda vedela, prečo sa pred vstupom do NATO v roku 2017 upustilo od referenda – väčšina za alianciu bola viac ako neistá.

Čiernohorci to mali počas 17 rokov samostatnosti nahnuté: V deň volieb v roku 2016 bol odvrátený „štátny prevrat“, o ktorý sa vraj pokúsili dubiózni srbskí exžandári na povel srbských a ruských tajných. Súčasne sa tu odohrala paneurópska vojna mafiánskych klanov z dvoch sídlisk malebného UNESCO dedičstva Kotor, ktorá si kvôli krádeži jednej fúry kokaínu medzi Valenciou, Aténami a Viedňou vyžiadala do roku 2020 41 mŕtvych. Potom sa spustila smršť zatknutí najvyšších činovníkov štátu, medzi ktorými bol bývalý predseda najvyššieho súdu, predseda obchodného súdu, bývalý šéf colného úradu a špeciálny prokurátor.

A napokon, počas v každom ohľade minoritnej vlády progresívneho albánskeho hipstera Dritana Abazovića, ktorá mala iba podporu dvoch ministrán a poslancov bosniackej a albánskej menšiny, prišli scény ako z lacného špionážneho filmu: Na jeseň zasadala v jednom veľmi úzkom červenom salóniku národná bezpečnostná rada a všetci od premiéra Abazovića smerom nadol v priamom prenose odhalili, ako aj oni už boli krátko pred zatknutím.

V nedeľňajších parlamentných voľbách s 25,55 percenta zvíťazilo politické hnutie, ktoré pred rokom ešte ani neexistovalo a ktorého program najlepšie stelesňuje výkričník v názve: „Európa teraz!“ Ešte aj v skratke tohto „hnutia“ sa vyskytuje výkričník: PES!Zdieľať

Od nedele vieme, že to všetko bolo iba provinčné prelúdium s farebným lokálkoloritom: V nedeľňajších parlamentných voľbách s 25,55 percenta zvíťazilo politické hnutie, ktoré pred rokom ešte ani neexistovalo a ktorého program najlepšie stelesňuje výkričník v názve: „Európa teraz!“ Ešte aj v skratke tohto „hnutia“ sa vyskytuje výkričník: PES!

Čierna Hora je už od roku 2010 oficiálnou kandidátkou na členstvo v Európskej únii, ale vzhľadom na mafiánsku štruktúru republiky bol pokrok v rokovaniach pomalý.

Nezvyčajným na „Európe teraz!“ nie je populizmus bezbrehých sľubov, ktorý jedna kritička zhrnula takto: „Ako sa mi podarí s menším množstvom práce zarobiť viac peňazí a dožiť sa 150 rokov?“ Niečo také je v regióne skôr štandardom.

Nové a už aj za hranicami Čiernej Hory zaujímavé je, že volebný víťaz Milojko „Mickey“ Spajić je zbehlý globálny finančník, ktorý sa v Singapure pred vstupom do politiky zaoberal kryptomenami.

Údajný singapurský obchodný partner 35-ročného kryptokúzelníka, 31-ročný Juhokórejčan Do Kwon, tvorca kryptomien Terra a Luna, už pár dní pred voľbami prišiel do Čiernej Hory. Pravda, bol zatknutý s falošnými dokladmi na letisku hlavného mesta Podgorica.

Na Do Kwona bol totiž vydaný medzinárodný zatykač: Systém Terra-Luna sa v máji minulého roka zrútil, investori odišli s prázdnymi rukami, bankrot údajne spôsobil straty vo výške 40 miliárd dolárov. To je viac ako šesťnásobok čiernohorského HDP.

Zle načasovaná návšteva juhokórejského kamoša mohla pravdepodobného budúceho premiéra stáť voľby, Spajić to však ešte uhral.

Vo vzduchu visí neistá nádej: Urobí Mickey z relatívne chudobnej krajinky medzi „čiernymi horami“ európske blockchainové eldorádo, v ktorom síce nie je všetko podľa kostolného poriadku, zato však všetci Čiernohorci zázračne zbohatnú?

Urobí volebný víťaz Milojko „Mickey“ Spajić z relatívne chudobnej krajinky medzi „čiernymi horami“ európske blockchainové eldorádo, v ktorom síce nie je všetko podľa kostolného poriadku, zato však všetci Čiernohorci zázračne zbohatnú?Zdieľať

Ostatné výsledky volieb sa dajú zhrnúť takto.

Po prvé, v nedeľu sa uzavrela posledná kapitola 32-ročnej éry výnimočne silného čiernohorského vladára Mila Djukanovića. Djukanović začal pôsobiť ešte v časoch juhoslovanského „samosprávneho“ socializmu, „the Duke“ odvtedy vládol nepretržite ako premiér alebo prezident, alebo (po dosiahnutí nezávislosti si dal od exekutívy dvojročnú pauzu) ako predseda svojej strany DPS. Táto strana, ktorá svojho času vládla s absolútnou väčšinou, sa prepadla na 23,26 percenta.

Djukanović je zamočený až-až, so synom figuroval v „Pandora Papers“, jeho odporcovia, ktorí postupne od roku 2020 prebrali moc, ho chcú zavrieť. Podľa skúseného reportéra Spieglu Waltera Mayra sa v Podgorici „povráva“, že západní diplomati uzavreli s politikom, ktorý viedol bývalú „Moskvu pri mori“ do NATO, zákulisný deal: Ak odíde pokojne, nemusí sa basy veľmi báť.

Zatiaľ vieme toľko, že Djukanović odišiel pokojne.

Po druhé, najjasnejší víťaz volieb je „Bosnačka stranka“. Mnohí Bosniaci, t. j. Slovania moslimského vierovyznania, zvykli voliť Djukanovićovu DPS, po jeho odchode sa sila Bosniackej strany zdvojnásobila. Bosniaci budú mať v 81-člennom parlamente až šesť mandátov, k nim sa pridajú traja Albánci a jeden predstaviteľ chorvátskej menšiny. Nikto nemá účasť v novej vláde takú istú ako Bosniaci. Po tom, ako boli členmi posledných vlád DPS aj koalícií anti-DPS, je z nich štátotvorná strana.

Po tretie, zoznám lúzrov je dlhý. Mimo parlamentu skončila hrdá fajnová Sociálnodemokratická strana, niekdajší „čiernohorský Macron“ – mladý stredový Aleksa Bečić – stagnuje uväznený v predvolebnej koalícii s progresívcom Abazovićom, no a prosrbská a proruská koalícia „Za budúcnosť Čiernej Hory“, ktorá kandidovala už bez nezávislého premiéra rozpadnutej koalície 19 strán Zdravka Krivokapića, sa scvrkla na svoje tvrdé jadro. Dostala 14,76 percenta.

Autor týchto riadkov raz urobil rozhovor s jedným z prosrbských lídrov. Milan Knežević je častejšie v belehradských televíznych štúdiách ako v Podgorici, je to pôžitkársky politický hráč, ktorý píše intelektuálne politické básne. Bol vtedy obvinený, že objednal „politický prevrat“, každú chvíľu sa mohli otvoriť dvere a mohli ho odviesť kukláči.

Na otázku, čo mu prebehne hlavou, keď si predstaví takú situáciu, prepukol v hurónsky smiech.

Jeden z prosrbských lídrov Milan Knežević sa tvári konštruktívne, žiada iba rešpekt pre svoju identitu, ktorá spočíva v jeho vete „som Srb a rozprávam po srbsky“.Zdieľať

Aj keď partneri z NATO z Kneževića rozhodne nemajú radosť, z jeho „Demokratickej národnej strany“ je dnes možný koaličný partner „Európy teraz!“. Vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie so svojimi piatimi poslancami nepresadí. Knežević sa tvári konštruktívne, žiada iba rešpekt pre svoju identitu, ktorá spočíva v jeho vete „som Srb a rozprávam po srbsky“.

Pre kryptomenového finančníka Spajića by to nemal byť problém. Sám pochádza z vnútrohorskej obce Pljevlja, ktorá v roku 2006 hlasovala proti nezávislosti Čiernej Hory, donedávna bol aj držiteľom srbského občianstva.

Srbský pas mu dokonca spôsobil nepríjemnú kauzu: 2. apríla – keď Djukanović prehral svoje posledné prezidentské voľby – sa chcel Mickey stať čiernohorským prezidentom. Kvôli druhému občianstvu však nemohol kandidovať, musel to prevziať 36-ročný kolega z „Európy teraz!“ Jakov Milatović, ktorý vyhral s 59 percentami.

Kľúče od miešačky majú krypťáci. Majú primátora hlavného mesta, prezidenta, najsilnejšiu parlamentnú stranu.

Spajić, ktorý bol v koalícii 19 strán nezávislým ministrom financií a sociálnych vecí, sa politizoval z rovnakého dôvodu ako vtedajší premiér Krivokapić: Djukanovićov režim dal spornému kroku zákerný názov „zákon o slobode náboženského vyznania“, v podstate však išlo o znárodnenie značnej časti majetku Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore.

Asi to bolo to agresívne konanie proti belehradskému patriarchátu, ktorým Djukanović stratil väčšinu v čiernohorskej spoločnosti. V krajine sú totiž aj prozápadní čiernohorskí vlastenci, ktorí vnímajú Srbskú pravoslávnu cirkev predsa len ako svoju.

Sám Spajić uviedol, že dôvodov na jeho návrat do Čiernej Hory bolo niekoľko, ale hlavným bol zákon o slobode náboženského vyznania. S preňho typickým dôrazom na ekonomiku tvrdil, že žiaden investor nebude veriť štátu, kde vláda zhabe majetok inštitúcie existujúcej už osem storočí a ktorej dôveruje väčšina občanov.

Aj keď nepôsobí veľmi cirkevne, ako víťaz volieb je teda v striktne náboženskom zmysle slova prosrbský. So Srbskom presadzuje aj užšie ekonomické a politické vzťahy.

Dá sa prekladať, že Spajić v niečom reprezentuje čiernohorský stred: žiada rýchly vstup do Európskej únie, zároveň si však myslí, že západní politici „nemajú o Čiernu Horu záujem“. Označil vstup do NATO za „dobrý krok“, bol však proti nasadeniu čiernohorských vojakov v pobaltských krajinách. Odsúdil ruskú agresiu na Ukrajine, hoci sa zároveň vyjadril, že sankcie len „posilnia Moskvu“.

Životopis má až neuveriteľne pestrý. Okrem rodnej reči, ktorú označuje ako „srbštinu“ a nie „čiernohorštinu“, ovláda päť ďalších jazykov. V japonskej Osake študoval „ecometrics“ – v japončine – a ekonomiku vo Francúzsku. Po ukončení štúdií pracoval v Spojených štátoch na Wall Street, v Paríži a Tokiu. Robil pre globálnu bankovú skupinu Goldman Sachs a bol partnerom fondu rizikového kapitálu v Singapure.

Vďaka tomuto vizionárovi, ktorý vraj celý svoj ministerský plat daroval charite, je Čierna Hora už teraz miestom stretnutí kryptobranže.

Vďaka vizionárovi Spajićovi, ktorý vraj celý svoj ministerský plat daroval charite, je Čierna Hora už teraz miestom stretnutí kryptobranže.Zdieľať

Proukrajinský ruský miliardár Vitalik Buterin, 29-ročný spolutvorca kryptomeny Ether, dostal od ministra financií Spajića čiernohorský pás a chce pomáhať so vzostupom svojej novej vlasti. Buterin bol naposledy videný v čiernohorskej zátoke Luštica spolu so Spajićom a exmanželkou Elona Muska.

Spolu tam navštívili „kreatívny kongres“ pre vedcov, všelijakých čudákov a futurológov so špecializáciou na dlhovekosť. Chýbal tam juhokórejsky priateľ, ktorého budúci vladár jadranskej republičky Spajić teraz radšej zapiera – Do „Terra-Luna“ Kwon.

Tak sa aspoň nemohlo stať, že sa nejaký rozbesnený kryptoinvestor vrhne na Kwona otázkou: „Kde je, dočerta, tých 40 miliárd?“

V politológii ešte neexistuje pojem, s ktorým sa dá čiernohorské víťazné politické hnutie opísať, na to je ponuka „Európy teraz!“ asi príliš šitá na miestnu mieru.

Čiernohorci sú tradične pyšní na svoje umenie prokrastinácie, najklasickejšími suvenírmi sú hrnčeky alebo tanieriky s „Desiatimi čiernohorskými prikázaniami“.

Citujeme posledné tri prikázania:

„8. Práca prináša bolesť – nezomieraj mladý!

9. Ak sa ti náhodou zažiada pracovať, sadni si, počkaj, uvidíš – prejde to.

10. Ak zbadáš, že niekde jedia a pijú – pridaj sa. Ak však zbadáš, že niekde pracujú – uhni sa, aby si zbytočne nezavadzal!“

Ak na chvíľu predpokladáme, že senzačný úspech krypťákov v Čiernej Hore môže súvisieť aj s legendárnou lenivosťou mužskej polovice obyvateľstva, potom by sme mohli skúsiť nasledujúcu definíciu: V Čiernej Hore zvíťazil kšeftársky, proeurópsky, srbsko-právoslávny a prokrastinujúci kryptopopulizmus.