Minister zdravotníctva Michal Palkovič spolu s podpredsedníčkou vlády pre plán obnovy Líviou Vašákovou po rokovaní parlamentného výboru pre verejnú správu oznámili veľké zmeny vo výstavbe nemocníc z plánu obnovy, ktoré vyrokovali s Eurokomisiou.

Univerzitná nemocnica na Rázsochách nakoniec z bruselských peňazí stáť nebude. Jej stavba sa bude financovať zo štátneho rozpočtu, na čo podľa Palkoviča dostali aj súhlas od politikov. Rozhodnutiu predchádzalo tiež utorňajšie stretnutie s konzorciom, ktoré pracuje na príprave bratislavskej nemocnice.

Okrem zlých vzťahov v rámci konzorcia, ktoré na projekte nemocnice pracuje, ide aj o stav kvality projektovej dokumentácie. Nový minister Palkovič poukázal na chyby, ktorých odstránenie by trvalo až šesť mesiacov. Dva a pol mesiaca mešká aj časť medicínskeho plánovania. Projekt dokonca potrebuje aj novú štúdiu uskutočniteľnosti.

Pri Rázsochách sa kopili problémy už od začiatku, intenzívnejšie niekoľko posledných mesiacov, čo prispelo aj ku koncu exministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského.

Hoci ešte v apríli expremiér Eduard Heger napriek všetkému sľuboval, že Rázsochy z plánu obnovy stáť budú, jeho bývalá pravá ruka a dnes vicepremiérka Ódorovej vlády Vašáková o projekte národnej nemocnice hovorí ako o omeškanom, nedopracovanom, s nevyriešenými zmluvnými otázkami a vylúčila, že sa stihne postaviť načas.

Čítajte tiež

Riaditeľ trnavskej nemocnice Nevylučujem, že namiesto Rázsoch bude stáť nová nemocnica u nás

Lukáš Kekelák

„Viem o nemocniciach, kde umelo udržujú predpísaný počet zdravotníkov, ale my takou nemocnicou nie sme,“ hovorí Vladislav Šrojta.

Vzhľadom na to, že išlo o zlomovú fázu projektu, v prípade ktorého hrozilo reputačné riziko, vláda sa rozhodla tej novej, ktorá vzíde zo septembrových volieb, nenechať „nášľapnú mínu“ a takmer 300-miliónový balík peňazí z plánu obnovy, pôvodne určený pre Rázsochy, už teraz prerozdeliť iným štátnym nemocniciam. 

Minister Palkovič to nazval aktivovaním „plánu B“ v čase, keď je ešte možné presmerovať peniaze na iné projekty.

Do hry sa vrátila Banská Bystrica aj Košice

Druhú šancu tak dostanú nemocnice v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici (Sever a Juh), Detská fakultná nemocnica v Košiciach či Národný ústav detských chorôb v Bratislave. Rovnako nemocnica v Martine.

Ide o nemocnice, ktoré majú už za sebou štúdiu uskutočniteľnosti a je u nich navyššia pravdepodobnosť, že stihnú do troch rokov postaviť hrubú stavbu.

Ešte v piatok nemocniciam rozpošlú prihlášky a budúci štvrtok sa s nimi stretnú na pôde rezortu zdravotníctva, kde nemocnice dostanú obhajovať svoje projekty pred zástupcami vlády, odborníkov i politických strán.

Finálne rozhodnutie padne na základe toho, ktoré nemocnice dokážu postaviť hrubú stavbu do druhého kvartálu roku 2026, koľko lôžok vytvoria a za akú cenu. Realistický harmonogram bude podľa šéfky plánu obnovy Vašákovej kľúčovým kritériom.

„Chceme dať novú šancu pripraveným, preto ich pozývame k stolu,“ povedala Vašáková. Nemocnice si tak môžu nanovo rozdeliť balík 611 miliónov eur, keďže istotu nemá ani nemocnica v Martine za 330 miliónov eur, v ktorej sa už o tri roky mali liečiť prví pacienti.

Otáznik nad Martinom, ktorý nemal kto postaviť

V prípade martinskej nemocnice minister zdravotníctva oznámil, že sa už nepočíta s jej úplným dokončením. Projekt sa pre nedostatok času, no najmä kvôli nezáujmu stavebných firiem v prvom verejnom obstarávaní preklasifikoval tiež na hrubú stavbu. Rezort zdravotníctva si od toho sľubuje, že ďalšie obstarávanie bude mať väčšiu šancu na úspech.

Navyše Martin bude musieť pri financiách na svoje dokončenie súperiť s ostatnými nemocnicami, ktoré dostali tiež možnosť realizovať projekt do hrubej stavby.

Nemocnica svätého Martina, ktorej v novembri 2022 poklepali základný kameň, stále nemá vysporiadané pozemky so súkromnými vlastníkmi a naďalej prebieha aj územné konanie vo veci príjazdovej cesty. 

V prezentácii ministerstva zdravotníctva, ktorú videli poslanci na výbore, sa okrem iného o martinskej nemocnici píše, že ide o „drahú, konštrukčne, energeticky a prevádzkovo náročnú, k medicínskym požiadavkám neúmerne rozsiahlu budovu“ s „rozporuplnou cenou“, keďže sa doposiaľ nepracovalo s rozpočtom ani kvalifikovaným odhadom predpokladanej ceny.

„Kombinácia plánovaných zdrojov financovania vyvoláva pochybnosti o dvojitom financovaní,“ uvádza prezentácia s kritikou, že hoci nie sú hotové potrebné dokumenty pre posun projektu, už sa plánuje interiér nemocnice.

O ďalšom osude Rázsoch má rozhodnúť politické grémium

Vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie, ktoré zaviaže nielen túto vládu, členovia úradníckeho kabinetu pred informovaním verejnosti najskôr chceli požehnanie poslancov, keďže považovali za dôležité vysvetliť im svoj zámer. Poďakovali sa im za konštruktívne rokovanie.

V súvislosti s nemocnicou Rázsochy musí podľa šéfa rezortu zdravotníctva zasadnúť väčšie politické grémium, ktoré povie, akú budúcnosť tento projekt bude mať.

„Nemyslím si, že niekto, kto príde v ďalšej vláde, by tento projekt nepodporoval alebo nehľadal riešenie, ako ho najefektívnejšie zrealizovať,“ dodal s tým, že zástupcovia politických strán sa zhodli, že Bratislava potrebuje novú univerzitnú nemocnicu.

Vicepremiérka Vašáková však dodala, že Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá obetuje stavbu národnej univerzitnej nemocnice z plánu obnovy. Podľa jej slov to podobne prehodnotilo aj Estónsko, lebo aj oni vyhodnotili, že projekt v Talinne v danom časovom rámci nedokážu zrealizovať.

Heger: Nie všetko sa podarí podľa plánu

Expremiér Eduard Heger, dnes líder Demokratov, ktorého vláda o výstavbe nemocníc Rázsochy a Martin rozhodla na začiatku júla 2022 a ešte donedávna sľuboval, že Rázsochy sa v Bratislave z plánu obnovy určite postavia, dnes mení rétoriku.

„Plán obnovy sme nastavili tak, aby Rázsochy boli postavené z týchto financií. Bol to dobrý plán, ale nie všetko sa podarí podľa plánu,“ hovorí s tým, že rozhodnutie ministerstva zdravotníctva pokladá za správne a jeho analýzu stavu za zrozumiteľnú a dôveryhodnú.

Tvrdí, že na predstavenom pláne B začala pracovať už jeho vláda, hoci za jeho premiérovania alternatívne riešenia k Rázsochám meritórne vylučoval.

Podpredsedníčka Hlasu Zuzana Dolinková skritizovala, že rozhodnutie prišlo až teraz. Hlas opakovane žiadal o presun financií na iné nemocnice v regiónoch. Kandidát strany SaS na ministra zdravotníctva Tomáš Szalay súhlasí s plánom B. Pripomenul, že na to už viackrát vyzývali. 

Hnutie OĽANO a priatelia je z výsledku sklamané, no zodpovednosť odmieta.

KDH chce preveriť Vašákovej tím, Sme rodina kúpiť Bory

Mimoparlamentné KDH tvrdí, že úradnícka vláda premiéra Ódora „definitívne pochovala snahy o výstavbu nemocnice Rázsochy v Bratislave,“ a žiada vládu, aby bezodkladne zverejnila informácie o priebehu rokovaní s Európskou komisiou ohľadom možnosti posunúť stanovené termíny na výstavbu nemocníc.

Rovnako chce vyhodnotenie práce tímu vicepremiérky Vašákovej zodpovedného za Plán obnovy.

„Ak sa preukáže, že zreálnené termíny realizácie EK zamietla, potom žiadame, aby sa finančné prostriedky použili na pripravené projekty koncových nemocníc v regiónoch Slovenska, ktoré majú najväčší investičný deficit a sú kritickou infraštruktúrou štátu na zabezpečenie komplexnej zdravotnej starostlivosti“, hovorí expert KDH na zdravotníctvo a bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura.

Ten tvrdí, že projekt národnej nemocnice bol od začiatku vystavený samým obštrukciám a má podozrenie, že dochádzalo k úmyselnému blokovaniu procesov tak, aby sa nemocnica na Rázsochách nepostavila. Zodpovednosť za to KDH pripisuje expremiérovi Hegerovi a OĽaNO za nomináciu ministra Lengvarského.

Zlyhanie Hegerovi pripisuje aj Boris Kollár zo Sme rodina, ktorý dodal, že by teraz odkúpil nemocnicu Bory. Poslanec Smeru Vladimír Baláž trvdí, že Rázsochy by sa mali postaviť ako PPP projekt. Ocenil, že predstavitelia vlády mali odvahu prísť a povedať, že hra sa skončila.