Spoločnosť Rozhovory 22. marec 2023

Riaditeľ trnavskej nemocnice Nevylučujem, že namiesto Rázsoch bude stáť nová nemocnica u nás

Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák

„Viem o nemocniciach, kde umelo udržujú predpísaný počet zdravotníkov, ale my takou nemocnicou nie sme,“ hovorí Vladislav Šrojta.

„Viem o nemocniciach, kde umelo udržujú predpísaný počet zdravotníkov, ale my takou nemocnicou nie sme,“ hovorí Vladislav Šrojta.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Kekelák

Nevylučujem, že namiesto Rázsoch bude stáť nová nemocnica u nás
Vladislav Šrojta. Foto: Postoj/Andrej Lojan

„V súkromnej sfére sú dva plus dva vždy štyri. V štáte to tak nikdy nie je, čo je základný problém, s ktorým musíte denne zápasiť,“ hovorí riaditeľ Fakultnej nemocnice Trnava Vladislav Šrojta. Je právnik a nemocnici šéfuje od roku 2020. Predtým pôsobil na viacerých pozíciách vo vrcholovom manažmente aj v medzinárodných spoločnostiach.

Jeho nemocnici aktuálne chýba približne 40 sestier a 20 lekárov, no na oddeleniach, kde s ostatnými nemocnicami vedie konkurenčný boj. Kategoricky vylučuje, že by nemocnica odmietala prijať chýbajúcich zdravotníkov, lebo šetrí na personáli.

Hovorí, že systém je nastavený zle a nevie nasmerovať končiacich medikov tam, kde najviac chýbajú. Väčšina medikov sa potom hlási na atraktívnu chirurgiu, ale skoro nik nemá záujem o endokrinológiu či hematológiu. Okrem toho hovorí, koľko lekárov chce z Trnavy odísť do Borov aj čo bude pre nemocnicu znamenať optimalizácia siete. 

Verí, že po spustení reformy sa skončí zištné narábanie s pacientom, ktorý nebude viac rukojemníkom medzi nemocnicami. Ak sa však nezreálnia platby od poisťovní za poskytovanú starostlivosť, nemocnice čaká „cesta do pekla“. A prečo stále verí, že sa projekt novej trnavskej nemocnice stane realitou?

Na pretrase je zákon, ktorým hrozí riaditeľom nemocníc za nedostatok lekárov a sestier na oddeleniach väzenie tri až 15 rokov. Novela zákona vyplýva z dohody vlády s lekárskymi odborármi. Čo na to ako právnik hovoríte?

Návrh memoranda som si pozorne prečítal a dúfal som, že zdravý rozum zvíťazí. Súčasná právna úprava je dostatočná z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti aj štatutárnych orgánov zdravotníckych zariadení. Iná právna úprava nie je v prípade úmyselného zanedbania povinnosti riaditeľov dnes potrebná a ide zbytočne nad rámec štandardov. 

Podľa vyjadrení LOZ však bez zavedenia nového trestného činu riaditelia nemocníc nie sú nútení prijímať lekárov a ostatný zdravotnícky personál. Tvrdia, že ako riaditelia odmietate spoluzodpovednosť za bezpečnosť pacientov. Nie je to tak?

Ako štatutárnemu zástupcovi mi už dnes z povahy veci vyplývajú rôzne zodpovednosti, ako aj trestnoprávna. Už zavedený trestný čin všeobecného ohrozenia jasne definuje, ak niečo úmyselne spravíte. Na tvrdenia LOZ existujú mnohé protiargumenty nielen od riaditeľov nemocníc, ale aj od Slovenskej lekárskej komory, ministerstva spravodlivosti a ďalších odborných organizácií.

Ako vnímate LOZ?

Každá aktivita, ktorá ma smerovať k zlepšeniu zdravotníctva, je žiaduca. Pri forme môžeme polemizovať, ale som človek, ktorý je všetkými desiatimi za to, aby sa slovenské zdravotníctvo priblížilo štandardu západnej Európy.

Koľko vám dnes chýba personálu?

Ide približne o 40 sestier a 20 lekárov. Ale čísla sa rýchlo menia. Jedni odchádzajú, druhí prichádzajú. Sestry sú oveľa väčším problémom – 90 percent úbytku tvoria odchody do dôchodku. Z našej strany je enormná snaha nahrádzať odchádzajúcich a mať personálny normatív zabezpečený. Čiastočne sa nám to aj darí. Každý zdravo rozmýšľajúci riaditeľ nemocnice sa zo všetkých síl snaží ľudí k sebe prilákať, nie ich od seba odplašiť.

Ako výkon vašej nemocnice obmedzuje nedostatok sestier?

V tejto fáze je chod nemocnice zabezpečený plynule a nedostatok sestier jej fungovanie nijako zásadne neovplyvňuje. Najvypuklejší problém máme na infektológii či na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Chýbajú aj pôrodné asistentky, ale to je celoslovenský problém.

Vo viditeľných, komerčných a lukratívnych odboroch chýbajú všade jedna-dve sestry. Ich okamžité doplnenie by znamenalo zvýšenie komfortu pre všetkých, ale neznamenalo by to skrátenie čakacích lehôt na operácie či nejaké závratné zlepšenie starostlivosti. Tak na tom nie sme.

Na všetkých oddeleniach spĺňate personálne normatívy, teda predpísaný počet zdravotníkov?

Chýbajú nám nejakí lekári a sestry, a to na klinikách, ako je hematológia či ORL, kde ich je celkovo ako šafranu a máme dlhodobo problém zohnať ich. Pri nich vedieme konkurenčný boj s ostatnými nemocnicami.

Keby návrh prešiel parlamentom, museli by ste pre nedostatok personálu zatvoriť napríklad infekčné oddelenia, aby ste sa vyhli trestnoprávnej zodpovednosti?

Ja pred problémami neutekám. Určite by som urobil všetko pre to, aby sme žiadne oddelenie zatvárať nemuseli.

V praxi sa podľa šéfa odborárov Visolajského deje to, že na oddelenia sa hlásia noví lekári a sestry, no vedenie nemocnice ich neprijme, lebo šetrí na personáli. Pritom vedenia oddelení žiadajú riaditeľstvo, aby boli prijatí. Toto nie je prípad vašej nemocnice?

Kategoricky to vylučujem. Nie som si vedomý, že by sme za môjho pôsobenia odmietli akúkoľvek personálnu požiadavku zo strany primára, prednostu či vrchnej sestry, a kde sa len dá, tam im vychádzame v ústrety. A ak k tomu došlo, tak preto, že na pracovisku je dostatočný počet lekárov i sestier. Viem o nemocniciach, kde umelo udržujú normatív, ale my takou nemocnicou nie sme.

Mnohí slovenskí medici verejne hovoria o svojej skúsenosti, že na Slovensku je po škole ťažké nájsť pracovné miesta. Čím to teda podľa vás je?

Viete, keď máte sedem chirurgických voľných miest, tak môžete zobrať len sedem lekárov, hoci sa vám ich na toto miesto hlási 40. Každý chce byť očný lekár, kožný lekár či chirurg. Chápem, každý chce robiť to, čo ho najviac baví a vidí v tom najväčšiu atraktivitu, aj finančnú. No potom máme odbory, kde je dlhodobo problém zohnať akéhokoľvek lekára. Máme nedostatok alergiológov, diabetológov, endokrinológov aj hematológov a tam sa pomaly nikto nehlási.

Otázkou je, či netreba systém nastaviť tak, aby už v posledných ročníkoch na škole došlo k určitej špecializácii, ktorá by mala reflektovať aj nedostatkovú situáciu v segmente lekárstva. Systém nie je nastavený tak, aby usmernil lekárov ešte počas štúdia tam, kde na trhu najviac chýbajú. A prípadne to aj istým spôsobom kompenzoval.

Vladislav Šrojta. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Tu by sa to malo viac regulovať, ale náš systém sám nevie, čo chce. Akoby vôbec neriešil svoje potreby. No tento problém vidíme aj v iných sektoroch, nielen v zdravotníctve. Je ľahké povedať, že mladý lekár skončil školu a nikto ho nechce prijať. Áno, môže dôjsť k takej situácii, no dôvod treba hľadať v tom, čo chce ten mladý lekár robiť.

V Portugalsku sa po skončení štúdia medicíny robí celonárodné testovanie a podľa toho, ako v ňom medik uspeje, taký odbor si môže vybrať. Keď získa vysoký počet bodov, môže byť aj plastickým chirurgom, ale ak v testovaní prepadne, môže si vybrať len z nedostatkových odborností, napríklad všeobecné lekárstvo. Niečo podobné si viete predstaviť?

Je to jedna z ciest, ale možno netreba ani testovanie. Stačilo by, keby v posledných dvoch rokoch študent vedel, ktorým smerom sa bude uberať, aby sme po konci jeho štúdia vedeli, kam ho zaradíme. Dnes medici skončia školu a ešte vôbec nevedia, čo idú robiť, hľadajú sa. Pritom nám tu kolabuje ambulantná sféra, 80 percent lekárov je v dôchodkovom veku, a keď oni odídu, som veľmi zvedavý, kto zapláta tú dieru.

Do vašej nemocnice sa hlási dosť medikov z košickej lekárskej fakulty. Čomu to pripisujete?

Jedným z faktorov bude atraktivita západného Slovenska a blízkosť Bratislavy. Ceny nehnuteľností sú tu dostupnejšie ako v Bratislave, čo z nás robí pre týchto študentov vhodnú alternatívu na začiatok ich kariéry.

Nie je pre vás hrozbou spustenie novej nemocnice Penty na Boroch?

Keďže nemocnica Bory nie je vzdialená od Trnavy ani sto kilometrov, je to výzva. Stretávame sa s náborovými aktivitami nemocnice a očakávame nejaký prirodzený odliv, ale počítame s tým viac ako rok. Zatiaľ neevidujeme výrazné počty, ktoré by sme prijatím nových zamestnancov nevedeli eliminovať.

O koľko zdravotníkov zatiaľ ide?

Tých, o ktorých vieme, že idú do Borov, zrátate na prstoch dvoch rúk.

Ide skôr o lekárov či sestry?

Hlavne lekárov.

V optimalizácii nemocničnej siete ste sa dostali na tretiu úroveň, zatiaľ čo blízka Galanta na najnižšiu komunitnú. Už sa vám hlásia zdravotníci z Galanty?

Áno, máme žiadosti aj z Galanty, ale neprekračuje to trend, ktorý tu bol už predtým. Domnievam sa, že k väčšiemu prehodnoteniu pôsobenia lekárov dôjde až na prelome rokov 2023/24, keď sa skončí prechodné obdobie. Viacerí lekári ešte vyčkávajú, aké doplnkové programy sa regionálnym nemocniciam podarí získať, vďaka čomu by mohli zotrvať na niektorých oddeleniach. Až potom sa to výraznejšie pohne.

Odzrkadľuje realitu zaradenie Trnavy medzi komplexné nemocnice a Galanty medzi komunitné?

Áno. Čo sa týka nás, tak 85 percent výkonov nemocnice zodpovedá zaradeniu do tretej komplexnej úrovne. Máme aj disciplíny, kde sa môžeme pokojne zaradiť do vyšších, štvorkových programov, ako napríklad rádiológia, urológia či brušná chirurgia, ale máme aj medicínske odbory, kde nás čaká kus práce, aby sme dosiahli požadovaný level trojky.

Máte výhrady k zverejnenej optimalizácii?

Rozdelenie nemocníc do určitých kategórií bolo nevyhnutnosťou. Mať predstavu, že v každom mestečku budeme zachraňovať životy pri cievnych mozgových príhodách, je utópia. V Gelnici to asi nikdy nepôjde. Možno v niečom polemizovať, ale principiálne proti súčasnému rozdeleniu nič nemám. Určite sa ešte budú dolaďovať detaily a uvidíme aj silný politický boj a lobing, aby sa niektoré nemocnice na nižšej úrovni dostali na vyššiu, ale to nie je náš prípad.

Dnes to podľa trnavských lekárov, s ktorými som hovoril, niekedy funguje tak, že náročnejších či komerčne neatraktívnych pacientov, ktorí prichádzajú do galantskej nemocnice patriacej Pente, na príjme otočia do Trnavy. Toto sa naozaj deje? A optimalizáciou sa to zmení?

Prečo k tomu dochádzalo, súvisí zrejme aj s tým, kto je vlastníkom trnavskej nemocnice a kto galantskej. Optimalizáciou by sa práve zištné narábanie s pacientom malo do veľkej miery eliminovať.

Doliečovanie pacienta by mala namiesto vás po novom riešiť Galanta. No bude to naozaj fungovať, keď starať sa mesiac o pacienta nie je v súčasne nastavenom systéme pre žiadnu nemocnicu cenovo výhodné?

Uvidíme, čo ukáže prax a ako dokáže ministerstvo zdravotníctva, ktoré je regulátorom, vynucovať nastavené pravidlá. Ak to zostane iba na papieri, celá optimalizácia siete stráca zmysel a zostane tu jeden veľký nekoordinovaný chaos. Ale vo vysokošpecializovaných zariadeniach nemôžu končiť ľudia s banálnymi problémami a ani pacienti, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť.

Neskončí sa to nakoniec pohadzovaním si pacienta medzi nemocnicami?

Verím, že keď sa optimalizácia spustí, pacient nebude rukojemníkom či pingpongovou loptičkou, ktorú si budú nemocnice medzi sebou pinkať. S vedením galantskej nemocnice pravidelne komunikujeme. Hľadáme model fungovania, aby ľudia v realite vnímali zaradenie oboch nemocníc ako benefit, nie ako komplikáciu.

Úspech optimalizácie závisí aj od zlepšenia fungovania ambulancií, lebo často pre chýbajúcich špecialistov končia pacienti v nemocnici a nemuseli by.

Vladislav Šrojta. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Riadite nemocnicu, ktorá je dlhodobo v strate. Za minulý rok išlo o vyše 30 miliónov eur. Ako sa dá takto fungovať?

Keby sme minulý rok zaúčtovali oddlženie, tak by sme skončili v pluse, ale tento rok bude horší pre nárast cien energií, platov a takmer všetkého na výdavkovej strane. Keby sme boli v súkromnej sfére, tak by sme rastúce náklady pretavili do ceny, aby sme mali aspoň vyrovnané hospodárenie. Ale my to takto spraviť nevieme.

Naším produktom je zdravie pacienta a nemôžem teraz zaviesť 20-eurové poplatky pre každého klienta, aby sme to sanovali. Môžeme len apelovať na ministerstvo zdravotníctva a poisťovne, aby nám aj z pohľadu inflácie platby zreálnili, inak niektoré nemocnice budú môcť poskytovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Podnikanie so zdravím pacienta presahuje základnú myšlienku komerčnej sféry, ktorou je vytvárať zisk. Lenže zdravie obyvateľov znamená na Slovensku finančnú stratu.

Ako pre koho. Regionálnym nemocniciam sa darí držať sa v zelených číslach.

To je zas o tom, aké výkony tieto nemocnice robia a aké radšej vôbec nerobia. Vyberanie si hrozienok nie je nič nové. Aj zdravotníctvo má byť profitové, ale nesmieme zabúdať, že ziskom má byť v prvom rade zdravie pacientov. Veľké štátne nemocnice, ktoré robia na Slovensku relevantnú medicínu, pri takto nastavenom systéme nie sú primerane ohodnotené a, bohužiaľ, končia v strate.

Nie je normálne, aby ste za život zachraňujúci zákrok dostali namiesto sto eur, ktoré vás to stojí, len sedemdesiat. Ak sa nezreálnia platby od poisťovní za poskytovanú starostlivosť, tak to bude cesta do pekla. Nemôže byť niekto trestaný len za to, že robí viac výkonov, ako mu poisťovňa uhradí. To má redukovať a odsúvať pacientov len preto, aby nebol v strate?

Tu hovoríme o dlhodobo nefungujúcom systéme DRG. Ten má zabezpečiť, aby poisťovne pokrývali nemocniciam oprávnené náklady. Práve toto generuje nemocnici najväčšiu stratu?

Samozrejme. Keďže štátne nemocnice sú príspevkové organizácie, máme veľmi obmedzenú možnosť podnikania. Gro našich príjmov tvoria len príjmy z poisťovní na základe DRG či toho, čo si viete vyrokovať. Dodatočné príjmy sú veľmi obmedzené. Samoplatcom poskytujeme služby v ambulancii cudzokrajnej medicíny, pri rehabilitáciách, rovnako pracovnú medicínu pre veľké zahraničné firmy, ktoré sú v okolí. Máme aj vlastnú lekáreň či kaviareň, ale ani to nestačí na to, aby sme sa vyhrabali zo straty. Hoci robíme, čo môžeme, je to len kvapka v mori.

Veríte, že sa ešte počas vášho riaditeľovania zavedie spravodlivý DRG systém?

Je to už schválené aj právne zakotvené v nariadení vlády. Nám už nezostáva nič iné, len veriť, že sa od začiatku roka 2024 sľuby aj naplnia.

Trnava bola v hre aj o peniaze z Plánu obnovy na stavbu novej nemocnice, nakoniec sa uprednostnili Rázsochy a Martin. Pritom o Trnave či Prešove sa hovorilo ako o reálnej alternatíve k Rázsochám. Vy ste tomu dávali šancu?

Hoci sme neboli vybraní, stále pracujeme na projekte novej nemocnice, momentálne vyhodnocujeme ponuky na projektanta a pracujeme intenzívne na tom, aby sme takto o rok mali vysúťaženú zmluvu so zhotoviteľom. Aj Útvar hodnoty za peniaze odporúča pokračovať v príprave projektu novej nemocnice v Trnave.

Od Útvaru hodnoty za peniaze ste dostali pozitívne hodnotenie, s rozlohou štvorcových metrov na lôžko ste na tom dokonca lepšie než Bory. No kde chcete zobrať 382 miliónov eur na výstavbu, keď peniaze z Plánu obnovy sú už rozdelené?

Mojím cieľom je pripraviť projekt tak, aby som ho mohol novej vláde s čistým svedomím priniesť so všetkým, čo k tomu treba, a už bude iba na jej politickom rozhodnutí, či do toho pôjde alebo nie. Ale osobne si myslím, že štát, ktorý nedokáže zo štátneho rozpočtu zabezpečiť financie na výstavbu žiadnej nemocnice, je dosť zvláštny štát.

Ak jediným zdrojom na výstavbu nemocníc majú byť európske peniaze, niekde „súdruhovia z NDR“ urobili chybu. Neviem o tom, že by projekt akejkoľvek národnej nemocnice z okolitých krajín bol financovaný z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Ak si štát v priebehu desiatich rokov nevie z rozpočtu alokovať peniaze na to, aby postavil aspoň jedinú nemocnicu, tak niekde manažérsky urobil veľkú chybu. Pacient si v 21. storočí zaslúži nové koncové nemocnice.

Výstavba národnej nemocnice Rázsochy v Bratislave z peňazí Plánu obnovy je ohrozená. V projekte došlo aj k viacerým výrazným zmenám. Myslíte si, že sa Rázsochy postavia?

My na našom projekte nemocnice pracujeme približne dva a pol roka, poznám všetky časové obmedzenia a limity, preto predstavu zhotoviteľa Rázsoch vnímam ako veľmi, ale veľmi optimistickú.

Vladislav Šrojta. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nový štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič povedal, že máme možnosť využiť európske peniaze v oblasti zdravotníctva aj inak, ako bol pôvodný plán. Počítate aj s možnosťou, že peniaze na stavbu Rázsoch by išli napríklad na projekt vašej nemocnice?

Veľmi podrobne sledujeme súčasnú situáciu a intenzívne komunikujeme so štátnymi autoritami aj o inej forme financovania nemocníc. Štát si nemôže dovoliť také faux pas, že peniaze, ktoré boli určené v rámci Plánu obnovy na zdravotníctvo, by nechal prepadnúť.

Vylučujete, že namiesto Rázsoch pôjdu peniaze na novú nemocnicu v Trnave?

(Dlhé ticho). Nevylučujem.

Mimochodom, analytikov z ÚHP ste nazvali diablovými advokátmi v štáte. Robili vám pri projekte problémy?

Skôr naopak. Ich úlohou je optimistickú víziu skresať a povedať, čo z analyticko-finančného pohľadu nedáva zmysel. Upriamili našu pozornosť na to, kde sme mohli ešte zredukovať náklady. Ale keďže sa aj Útvar hodnoty za peniaze stotožnil s našou argumentáciou, už nie sme v polohe maľovaniek, ale reálnych vízií.

Na post riaditeľa ste prišli zo súkromného sektora. Pritom životnosť riaditeľov štátnych nemocníc často neprekračuje pôsobenie ministrov zdravotníctva. Prečo ste sa dali na manažovanie štátnej nemocnice?

Veľa Slovákov je takých, že keď sedia na pive, sú to najlepší futbaloví tréneri, premiéri či fantastickí lekári, ale keď príde reálne ponuka, aby niečo zmenili, stiahnu chvost. V komerčnej sfére som mal za sebou úspešnú kariéru a nič mi k spokojnosti nechýbalo, ale keď prišla príležitosť, či chcem priložiť ruku k dielu a zmeniť niečo v tomto štáte, ktorý do mňa tiež investoval, povedal som si, že prišiel čas, aby som to krajine vrátil.

Zdravotníctvo je niečo, čo našu spoločnosť dlhodobo trápi a nedokáže sa posunúť, tak tam bola aj moja vnútorná motivácia dokázať, že sa to aj v tomto sektore dá. Mám finančno-bankovnícke manažérske pozadie, čo pokladám za výhodu.

Ponuku ste dostali ešte za čias ministra Krajčího?

Áno, on ma oslovil, či by som to neskúsil. Následne som sa s projektom uchádzal vo výberovom konaní.

Nechýbajú vám znalosti z medicínskej oblasti pri manažmente nemocnice?

Myslím si, že top manažér nemocnice nemá byť nevyhnutne lekár. V prvom rade musí byť manažér, dokonale poznať jej chod a dbať o to, aby hlavný biznis, ktorým je zdravie pacientov – klientov, bol zabezpečený. Ale nemôže to byť človek, čo nevie rozoznať rozdiel medzi urológiou a chirurgiou. Musí poznať problémy jednotlivých oddelení. Preto som si vzdelanie aj dopĺňal a veľa debatoval s primármi a prednostami kliník. Trvalo mi pár mesiacov, kým som sa zorientoval, ale nevnímam absenciu medicínskeho vzdelania ako problém. Je problém, keď je generálny riaditeľ lekár, no nikdy nemanažoval stovky ľudí a vo vedúcej funkcii potom protežuje kliniku, z ktorej vzišiel.

V jednom rozhovore ste povedali, že svoje skúsenosti z predchádzajúcich manažérskych pozícií v súkromnom sektore nemôžete teraz vo verejnej správe naplno využiť. Prečo?

V súkromnej sfére sú dva plus dva vždy štyri. V štáte to tak nikdy nie je, čo je základný problém, s ktorým musíte denne zápasiť. Či už ide o verejné obstarávanie, alebo získavanie súhlasov na akúkoľvek investíciu. Všetko tu v drvivej väčšine prebieha v papierovej podobe, procesy sú nesmierne komplikované, na všetko máte lehoty, čo v praxi znamená, že vyjadrenie dostanete v posledný možný deň. Strašne to procesy komplikuje.

V čom by si štátna správa mala zobrať príklad zo súkromného sektora?

Stačí, keby sa držala hesla Plánu obnovy a bola viac digitalizovaná a efektívna. Mali by sme sa vážne zamyslieť, či sa niektoré činnosti nedajú robiť centralizovane pre všetky nemocnice, podobne ako to majú naše dve súkromné siete nemocníc. Každá nemocnica si neobstaráva prístroj len pre seba a dáva to logiku. Keď obstarávate päť prístrojov, je to z pohľadu ceny aj papierovania niečo úplne iné, ako keď obstarávate len jeden.

O tom sa hovorí už istý čas a nevidíme žiadne výsledky.

A tu narážame na ten základný rozdiel, že kým súkromná sféra robí, štátna hovorí. Verejnej sfére chýba istá miera razancie a pretavovanie všetkých koncepcií a návrhov do skutočných výsledkov.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0