Heger verzus Krajniak Ako chcú konzervatívci zastaviť Fica?

Vo vypredanom divadle Teatro Colorato v centre Bratislavy sa v prvej predvolebnej diskusii denníka Postoj stretli Eduard Heger, premiér a líder Demokratov, s Milanom Krajniakom, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a podpredsedom hnutia Sme rodina.

Prinášame záznam dvojhodinovej debaty, v ktorej sa partneri z bývalej vládnej koalície vyhraňovali voči spoločným rokom vládnutia. Kým podľa Milana Krajniaka bolo veľkou chybou, že sa vláda pustila do veľkého balíka reforiem v rámci plánu obnovy, ktorý podľa neho pripravovali experti z progresívneho prostredia, Eduard Heger túto kritiku odmietol s tým, že išlo o dôležité zmeny, ktoré zlepšia fungovanie súdov, školstva či zdravotníctva.

Milan Krajniak poprel, že by medzi ním a Borisom Kollárom bol rozdiel v prístupe k Ficovmu Smeru, a zopakoval, že vládnutie so Smerom a s Republikou si jeho hnutie nevie predstaviť. Krajniak si však na rozdiel od Hegera nemyslí, že by po týchto voľbách hrozil geopolitický odklon Slovenska.

Obaja potvrdili, že stoja za proukrajinským kurzom tejto vlády, pýtali sme sa ich, či by vzhľadom na spoločenské nálady, z ktorých profituje Ficov Smer aj Republika, nemali používať iný jazyk.

Čakajú nás dramatické voľby, ktoré niektorí vzhľadom na ich váhu dokonca prirovnávajú k rokom 1992 alebo 1998. Keď sa pozrieme na posledných 30 rokov, sú to pre vás z hľadiska dramatickosti voľby patriace do top 3?

Heger: Áno, top 3. 

Krajniak: Pre mňa sú v top 3, keďže som prvýkrát kandidoval v roku 2016, potom v roku 2020 a teraz budem kandidovať opäť. Pred každými voľbami sa hovorí to isté. Nemyslím si, že v týchto voľbách hrozí geopolitický odklon, neustále strašenie považujem za nebezpečné. Slovensko bude rozhodovať o štýle, akým sa politika bude robiť, ale nie o svojej geopolitickej orientácii. Voľby sú dôležité, ale nemyslím si, že sú natoľko kruciálne, ako boli v roku 1998.

Heger: S Milanom v tomto nesúhlasím, voľby sú dôležité aj z hľadiska geopolitického smerovania. Vieme, že Robert Fico aj Peter Pellegrini razia cestu zahraničnej politiky štyroch svetových strán, pričom nerozumiem, čo to má znamenať.

Slovensko patrí do západnej civilizácie, podľa toho treba nastaviť aj zahraničnú politiku. A to, čo Robert Fico hovorí aj deklaruje svojimi skutkami, ukazuje, že hrozba tu naozaj je. Nerád straším ľudí, ale tejto hrozbe by sme mali porozumieť a podľa toho sa k nej aj postaviť.

Vo februári 2020 sa konali voľby, ktoré boli porážkou Smeru. Keď sledujeme prieskumy a trendy, Smer z februára 2020, teda Ficov Smer a Pellegriniho Hlas, majú okolo 35 percent. Je vôbec reálne, aby bola budúca vláda bez Smeru a bez Hlasu? 

Heger: Ja dúfam, že áno.

Nepýtali sme sa, či dúfate, ale či je to reálne. 

Heger: Dúfam, že to je reálne. Päť mesiacov je ešte dlhý čas, ľudia sa väčšinou rozhodujú posledné týždne pred voľbami. Je preto dôležité, aby sme pomenovali reálne hrozby, ale aj ponuky. My sme za tieto tri roky naštartovali istú cestu, aj pozitívnym smerom, aj negatívnym smerom. Otázka je, či chceme v pokračovať v pozitívnych alebo v tých negatívnych trendoch.

Krajniak: Slovensko za posledných sto rokov jasne ukázalo, že pri všetkých kľúčových rozhodnutiach, keď sa slobodne rozhodovalo o svojej geopolitickej orientácii, s bezpečnou ústavnou väčšinou vždy rozhodlo, že chce byť súčasťou Západu. Ľudia takto hlasovali v roku 1946, ale aj v roku 1998.

Tieto voľby rozhodnú o tom, aká má byť slovenská budúcnosť. Ľuďom najviac prekáža konfrontácia, chaos, nekompetentnosť a amaterizmus. V budúcich voľbách uspeje ten, kto bude schopný ponúknuť ľuďom nejakú garanciu predvídateľnej budúcnosti. Nemyslím si, že ľudia chcú a čakajú od štátu, že im popadajú pečené holuby do úst. Po týchto rokoch chaosu pandémie, neustálych zmien, vecí, ktoré ľudí iritovali, potrebujeme predvídateľnú, normálnu budúcnosť.

Keď hovoríte o chaose, nekompetentnosti a amaterizme, chápete to do veľkej miery ako sebakritiku? 

Krajniak: Sme rodina preukázala, že vie profesionálne vykonávať politiku. Na prekvapenie mnohých sme ukázali, že vieme riadiť ministerstvá, spravovať štát a máme výsledky. Presadili sme najviac z nášho volebného programu práve preto, že sme v politike postupovali nie ako aktivisti, ale ako ľudia, ktorí si uvedomujú, že politika je remeslo. Keď chce človek v politike uspieť, musí vedieť, čo chce dosiahnuť, premyslieť si to a ísť vytrvalo za tým. A toto sme preukázali.

Keď hovoríte o aktivistoch v politike, myslíte na vašich kolegov v OĽaNO alebo u Demokratov? 

Krajniak: Myslím to vo všeobecnosti, pretože podstatou konzervatívneho náhľadu na politiku je, že politiku majú robiť ľuďmi zvolení politici, voči ktorým majú títo politici zodpovednosť. Nie nikým nevolení experti, aktivisti, úradníci.

V tomto zmysle si myslím, že sme preukázali profesionalitu a kompetentnosť vo vedení štátu.

Heger: Politiku majú robiť politici. Ale určite ju nemajú robiť sami, ale v spolupráci s expertmi, úradníkmi a odborníkmi, ktorí dlhodobo pracujú v jednotlivých oblastiach. Určite treba využívať ich skúsenosti. Keď Milan povedal, že presadili väčšinu svojho politického programu, tak som rád, že nám sa podarilo aj napriek tomu presadiť dôležité reformy na Slovensku. Práve tam sme ukázali kompetentnosť a odbornosť, ktorú Slovensko potrebuje.

To, že Slovensko dnes patrí medzi premiantov z hľadiska plnenia reforiem, je práve kombinácia politiky a odbornosti. A to dnes svedčí v náš alebo v môj prospech.

Pán Krajniak, uviedli ste, že nevidíte až také riziko v tom, že nástupom Smeru do vlády by sa Slovensko zahraničnopoliticky vychýlilo. Vyplýva vaše presvedčenie z toho, že keby vládol Robert Fico, nebol by zďaleka taký radikálny ako dnes v opozícii? Alebo z toho, že by bol skôr korigovaný nejakými partnermi? 

Krajniak: Vôbec takto nerozmýšľam, takéto uvažovanie je defetistické a mne úplne cudzie. Vôbec nerozmýšľam nad tým, že by Robert Fico alebo Hlas mali byť vo vláde. Robím svoj program a program Sme rodina, aby sme získali čo najväčšiu podporu vo voľbách.

Tam sa rozhoduje, ako hovoril pán Migaš, kto bude mať koľko žetónov a kto bude mať aký vplyv na to, aká politika sa bude robiť. Ako som povedal, najdôležitejšou otázkou týchto volieb je, akým spôsobom sa bude robiť politika po voľbách. Ľudia už majú dosť permanentnej revolúcie, neustálych zmien, reforiem, plnenia míľnikov. Majú toho plné zuby, chcú pokoj a normálnu predvídateľnú budúcnosť. 

Ale čo to znamená, čo by bola vaša želaná povolebná konštelácia? 

Krajniak: Vôbec o tom nebudem špekulovať. Mojou prioritou je, aby Sme rodina mala čo najviac hlasov a dokázala byť kľúčovým partnerom budúcej vlády. A potom vieme garantovať našim voličom aj Slovensku predvídateľnú budúcnosť. Čo sa týka Sme rodina, máte jednu istotu. Môžete s nami súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale viete, čo chceme, čo budeme presadzovať, a to budeme robiť.

Ide o dôveru našich voličov, ktorí vedia, že keď im niečo sľúbime, urobíme všetko pre to, aby sme to presadili. Toto je predvídateľná budúcnosť aj návrat k normálnym pomerom.

Vláda, ktorej som súčasťou, má úplne zbytočne v pláne obnovy 46 reforiem. To je veľa aj na koňa. Matovič a atómovky, covid, vojna na Ukrajine, inflácia, 46 reforiem, neustále zmeny.

Hovoríte, akoby ste boli posledné tri roky v opozícii a kritizujete plán obnovy, teda hlavnú agendu vašej vlády. 

Krajniak: To nebola hlavná agenda tejto vlády. 

V priebehu pandémie sa to stalo hlavnou agendou vlády. 

Krajniak: Máte pocit, že vecami, ktoré robilo napríklad ministerstvo práce, sme iritovali a neustále stresovali ľudí? 

Nehovoríme o rezortných veciach, ale o agende vašej vlády. A treba povedať, že ste boli jej veľmi lojálnou súčasťou, najmä prvé dva roky Sme rodina a OĽaNO pôsobili zvonku aj zvnútra ako nerozlučný tandem.

Krajniak: Keď chcete v politike niečo presadiť, nesmiete postupovať tak ako to, čo kritizujem. My nevynášame veci z politických rokovaní. My „nehejtujeme“ našich partnerov na sociálnych sieťach. Nie sme ani arogantní voči opozícii, práve preto, aby sme mali priestor presadzovať náš program. Preukázali sme, že ho presadiť vieme. A myslím, že to hovoria aj výsledky.

Riešením do budúcnosti Slovenska je urobiť dve-tri dobre pripravené reformy, nie 46 naraz. Z toho zároveň vzniká psychologický chaos medzi ľuďmi. Máme tu Ukrajinu, infláciu, covid, ľuďom máme teraz dať normálnu a predvídateľnú budúcnosť.

Vidíme, že pán premiér ostro nesúhlasí. 

Heger: Ostro nesúhlasím. Čisto politicky, nie je úplne pravda, Milan, že neútočíte na svojich politických partnerov. Zažil som viackrát, aj z tlačových besied Borisa, keď zaútočil priamo aj na mňa. Alebo aj na verejných podujatiach. Na stretnutí ZMOS-u povedal, že „príde po mne teraz pán premiér a bude tu čítať nejaké floskuly“. Pritom on mal pripravený, prečítaný prejav a ja som rozprával bez papiera. Alebo aj iné útoky na ministrov, pričom vieme, že to boli skôr populistické vyjadrenia. 

Čo sa týka reforiem, nemyslím si, že to je problém. To, že sme schválili viac ako 40 zákonov v parlamente, ľudia nemusia ani cítiť, ani z toho nemusíme robiť veľké témy, pretože oni chcú, aby sa dodala kvalita služby.

Aj vy (Sme rodina – pozn. red.) ste proti tomu bojovali, až sa z toho stala téma. Vy ste robili tlačové besedy pred súdmi a nemocnicami, robili ste z toho politiku. A, samozrejme, že to ľudí vyrušovalo, pretože tam bol aj rozmer strašenia.

My vôbec nepotrebujeme rozprávať o míľnikoch, to ľudí nemusí zaujímať. My ich plníme a ľudia pocítia výsledok práce. Politika nie je šoubiznis, nemá ľudí zabávať, polarizovať ani rozdeľovať, je to služba verejnosti.

V zdravotníctve sme len začali upratovať, ani zďaleka nie sme ani len na konci začiatku. Zoberte si školstvo, reforma sa len teraz začína implementovať. Infraštruktúra je oblasťou, kde ešte nemáme dokončené diaľnice, a teraz vychádzajú informácie o železniciach, čo je beh na dlhú trať.

Dôležitou oblasťou je aj spravodlivosť a povedzme si na rovinu, tu sme sa zadrhli. Posledná vec, kde nám hádžu polená pod nohy, sú dezinformácie. Veľmi tu bujnejú a my ako vláda máme obmedzené kompetencie, pretože opäť v parlamente nie je väčšina, ktorá by do toho chcela zasiahnuť, aj s ohľadom na voľby a populizmus, ktorý je škodlivý. 

Krajniak: Pomôžem si Marcelom Klimekom, ktorého asi všetci rešpektujú, je to myšlienka, ktorú vyslovil. Slovensko doposiaľ vo svojej histórii urobilo štyri veľké reformy: reformu verejnej správy, daňovú reformu, reformu zdravotníctva a dôchodkového systému. Dve sa podarili, dve sa dosť nepodarili. Štyri reformy za 30 rokov.

A teraz ich ideme robiť 46 naraz. Podľa mňa je nemožné urobiť to dobre, čo vidieť aj na praktickom výkone týchto reforiem. Reformu súdnej mapy sme museli odložiť o pol roka, pretože nebola pripravená. V reforme zdravotníctva naťahujeme a dobiehame to, čo bolo naplánované takým spôsobom, že sa to nedá ani poriadne zrealizovať, napríklad nemocnica Rázsochy. Ja sa voči tomu vyhraňujem preto, lebo si myslím, že toto je jedna z vecí, v ktorej naša vláda urobila chybu.

Chceli sme urobiť príliš veľa akože systémových vecí naraz. Som presvedčený, že máme radšej urobiť dve-tri dobre pripravené reformy, ktoré nás posunú dopredu. Žijeme v dobe, ktorá je príliš hektická. Vidíme, že v spoločnosti stúpa agresivita po covide, sú tu zlé medziľudské vzťahy. Potrebujeme robiť presný opak, ako neustále stresovať spoločnosť ďalšími zmenami, o ktorých nevieme, aký bude ich výsledok.

Preto aj my ako Sme rodina pôjdeme do volieb s úzko obmedzeným okruhom priorít, ktoré chceme presadiť. Pretože to sa dá potom skontrolovať, či to urobíme alebo neurobíme. A ľuďom budeme vedieť poskytnúť odpočet.

Nebolo by to vyžarovanie vlády, ktoré nazývate stresovaním voličov, rovnaké aj vtedy, keby tých reforiem v pláne obnovy nebolo 46, ale bolo by ich len desať? Dôvod stresu a frustrácie bol predsa trochu iný: politický manažment, fungovanie lídrov koalície, zároveň covid, Ukrajina, inflácia. Konflikt Sulík – Matovič by tu bol, aj keby ste robili len päť reforiem. 

Krajniak: O tom sme už hovorili, v tom sa s pánom premiérom zhodneme. Konfrontačný štýl politiky nie je správny. Ja iba hovorím, že aj keby toto všetko tu nebolo, tých 46 reforiem je veľa aj na koňa, a nie na človeka, ktorý sa dennodenne musí starať o to, ako uživí seba a svoju rodinu.

A ešte popritom máme covid, infláciu a vojnu na Ukrajine. Preto si myslím, že musíme byť zdržanlivejší a dobre si vybrať niekoľko kľúčových vecí, ktoré chceme posunúť dopredu, aby sme to vedeli aj dotiahnuť. V tomto sme pôsobili ako amatéri, že sme rozbiehali príliš veľa vecí, ktoré potom vláda nevedela dotiahnuť.

Heger: Nevytvárajme atmosféru, že v roku 2000 či 2002 až 2005 sa urobili dve alebo štyri reformy, z toho dve vydarené a dve nevydarené a my teraz robíme 40. Nie, vtedy sa takisto schvaľovali desiatky zákonov.

Zoberme si reformu školstva, justície, životného prostredia, zdravotníctva, to sú štyri základné reformy, ktoré majú na seba naviazané veľké zákony. Áno, potom tu boli oblasti ako podnikateľské prostredie, elektromobilita, to sú malé zmeny, ktoré občania ani necítia, ale je dobré urobiť ich. Čiže 46 reforiem znie hrozivo, ale vôbec to tak nie je.

My sme ani nemali na výber, na tieto zmeny sú viazané investície, ale opäť, vy ako občania by ste to nepociťovali, ak by na tom bola politická dohoda. Bolestivé by to bolo možno pre ministerstvá, úradníkov, ktorí zrazu museli zvýšiť tempo.

Na druhej strane súhlasím, jednou z chýb tejto koalície bolo, že mala v programovom vyhlásení strašne veľa vecí, pripravovali sme ho pod tlakom s tým, že na niektorých veciach sa neskôr dohodneme. Určite je však lepšie dohodnúť sa hneď na začiatku volebného obdobia na prieniku volebného programu. Nech je aj menší, ale konkrétny, s istotou, že sa to podpíše ako zmluva, lebo zmluvy robia dobrých priateľov. A až potom sa dohodnime na tom, kto bude mať aký rezort. Lebo od toho závisia aj priority. To je to ponaučenie, ktoré si musíme zobrať. 

Pán Heger, ako stranou vlastne chcete byť? Máte tam ľudí s rôznymi názormi, trochu to pripomína to, čo sa na Slovensku stáva v každom volebnom období. Vždy sa objaví nejaký projekt pre sklamaných, zväčša stredových voličov, ktorý vzniká tak, že sa dá pár ľudí dokopy, oslovia sa známe tváre, je to názorovo stredové, aby to nikomu príliš neprekážalo. Aj to uspeje vo voľbách, ale často sa stáva, že sa to rozbije. Akou stranou chcete byť z hodnotového pohľadu? Lebo zatiaľ to nie je zjavné. 

Heger: Sme stredopravou stranou, ale keď hovoríte o názoroch, tak si doprajme po tridsiatich rokoch mať aj odlišné názory. Na tom nič zlé nie je. Dôležité sú politické dohody. Pomenujme si priority Slovenska, pred ktorými stojíme. Prvou je rast cien, druhou zdravotníctvo, treťou témou je ohrozenie demokracie, štvrtou agresivita v spoločnosti, piate školstvo. Toto je päť priorít.

My k tomu pridávame ešte ekonomický rozvoj z hľadiska inovácií, ale aj infraštruktúru, spravodlivosť. To sú naše priority a na tomto máme v strane Demokrati úplnú zhodu. Máme s tým aj skúsenosti a takýto program aj pripravíme. Náš program stojí na piatich pilieroch: zdravé, vzdelané, sebavedomé, angažované a sociálne Slovensko.

V strane Demokrati máte ľudí s vyslovene progresívnymi názormi, ako napríklad europoslanca Vladimíra Bilčíka, ministra Rastislava Káčera alebo Miroslava Kollára. Bude to držať pokope? 

Heger: Bude a poviem vám prečo. Ak chcete robiť zodpovednú politiku, a je to práve o dohodách, tak si postavíte priority. Ak sa na prioritách zhodnete, nech aj príde čokoľvek iné, čo má nižšiu prioritu, tak vás to drží. Viete, čo je dôležité v politike? Charakterný, odolný, vytrvalý politik. A toto nie je dané tým, či je niekto konzervatívec alebo liberál. To je jeho osobným presvedčením a nastavením.

Charakterného a vytrvalého politika, ktorý by presadzoval ešte väčšiu liberalizáciu potratov, by sme považovali trochu za problém. 

Heger: Ale to nie je naša priorita.

Už na úvodnej tlačovke Demokratov ste však pôsobili tak trochu opustene. Vzhľadom na to, z akého prostredia ste vzišli, nestáli tam pri vás žiadni ľudia z konzervatívnejšieho prostredia OĽaNO, ktorí boli roky predtým pri vás. V politike to tak chodí, že keď raz budú kľúčové hlasovania v predsedníctve, vám tam budú chýbať ľudia, o ktorých lojalitu by ste sa mohli oprieť. Pôsobíte ako osamelý predseda strany s vysokými ambíciami. 

Heger: Nemyslím si to. Jasne som pretrhol väzby s OĽaNO. Ak by ste chceli menovať niektorých ľudí, ktorých ste mali na mysli, tak tí ich nepretrhli, a tak tam neboli. To je jednoznačne pomenované.

Zakladáme nový politický projekt, ktorý je postavený na jasnej vízii slušnosti, spolupráce, skúsenosti, odbornej a konštruktívnej politike. Slovensko je príliš malou krajinou na to, aby si mohla dovoliť nespolupracovať. Vieme sa na toľkých veciach nedohodnúť, stojíme na mieste a mnohé krajiny, aj menšie, nás predbiehajú míľovými krokmi. To si nemôžeme dovoliť. Pre mňa sú dôležité korektné vzťahy so samosprávou, s občianskou spoločnosťou, s cirkvou. A do toho investujem.

Asi ste v strane debatovali, ako sa budete správať v situáciách, keď sa otvoria sporné hodnotové témy. Budú mať pri nich všetci vaši poslanci voľnú kartu? 

Heger: Debatovali sme o tom. 

A došli ste k nejakému záveru? 

Heger: Došli. Pomenovali sme priority, ktoré chceme občanom predstaviť. Tie považujú aj občania na konci dňa za dôležité. Chceme dať ponuku občanom, ktorá je relevantná, ale spomínané témy medzi našimi prioritami nenájdete.

Stále nie je jasné, ako naložíte s transgenderovou smernicou, o ktorej sa vedie pomerne vášnivá verejná debata. Rozhodli ste sa už? 

Heger: Všetky stanoviská, ktoré sme poskytli, sú verejné. Je tam problém s aplikačnou praxou, ktorú potrebujeme vyriešiť. Ale to nie je vyriešiteľné za dni ani týždne. 

Čo znamená, že je problém s aplikačnou praxou? 

Heger: Že to nie je aplikovateľné v tomto momente. Smernica je pozastavená. Potrebujeme vyriešiť aplikačné problémy, na ktoré poukázal pán minister spravodlivosti, či už ide o športoviská, telocvične, nemocnice, väznice. Toto všetko je nedoriešené.

Máme tomu rozumieť tak, že keď sa odstránia aplikačné problémy, tak ju podpíšete? 

Heger: Predpokladám, že to už nebudem ja. 

Chcete to „vysedieť“ do volieb? 

Heger: Nie, vôbec, ale z toho, čo komunikujú ministri a rezorty, odstránenie aplikačných probémov aj z dôvodu zmeny legislatívy sa do 30.9. 2023 nepodarí. Pripravovať sa to však bude.

A nemôžete to jednoducho zrušiť? 

Heger: Nevidím tú potrebu, keď je pozastavená.

Krajniak: My sme vnímali ako podraz, keď to pred rokom pán Lengvarský podpísal. Preto bola dohoda na rokovaní koalície a vlády, že to musí pozastaviť. To sa stalo zhruba pred rokom. Potom pán Lengvarský v deň, keď podal demisiu, podpísal ďalšie dokumenty, jeden sa volá usmernenie, druhý štandard, aj to je pozastavené. To znamená, že je to neúčinné.

Ale myslím si, že by sme mali prijať novelu zákona, ktorá je v parlamente, a tá by to umožnila zrušiť. Toto je stanovisko hnutia Sme rodina.

Ide o novelu, podľa ktorej by bolo možné zmeniť rodné číslo len na základe genetických výsledkov určenia skutočného biologického pohlavia. Ako budú hlasovať poslanci, ktorí sa hlásia k Demokratom? 

Heger: Novela o rodných číslach neruší štandard. 

Krajniak: Neruší, ale znemožní aplikáciu štandardov. 

Heger: Podľa informácie, ktorú mám, len zabráni zmene rodného čísla, ale ja nevidím, že by to riešilo situáciu. 

Ale tranzícia podľa nových medicínskych štandardov už prestane byť témou, keďže nikto si nebude môcť zmeniť svoje pohlavie. 

Heger: Pozor, nebude si môcť zmeniť rodné číslo. 

Bez zmeny DNA, ktorá sa zmeniť nedá, sa v dokladoch nebude môcť zmeniť.

Krajniak: Áno, my ten zákon podporíme. 

Sme síce ešte ďaleko od volieb, no strana Demokrati je v pásme ohrozenia. Bavíte sa s KDH o možnej spolupráci?

Heger: Sme ešte vo fáze vzniku. Samozrejme, potešilo nás, keď nám už v prieskume po našej prvej tlačovke vyskočili čísla na štyri či päť percent. Samozrejme, máme pred tým veľký rešpekt.

Od začiatku komunikujeme, že naša strana chce spájať ľudí. Slovensko je príliš malé na to, aby si mohlo dovoliť nespolupracovať.

Rokujete o možnom spájaní s kresťanskými demokratmi?

Heger: V tomto momente to nechcem komentovať, lebo považujem za kontraproduktívne vynášať spoza zatvorených dverí. Najlepšie je oznámiť výsledok.

Pán Krajniak, vaša strana má konzervatívnu aj sociálnopopulistickú rétoriku, čo nemyslíme ako nadávku, ale politologickú charakteristiku. Súčasne pri Sme rodina vieme, že jej voliči sú rôznorodí, sú fixovaní na Borisa Kollára, najmä skupina vašich voličiek. Ak by Kollár odišiel, zrazu by bolo jasné, že Sme rodina nereprezentuje žiaden politický prúd, hoci je na politickej scéne už sedem rokov. Prečo je to tak? Je Boris Kollár takou ikonou?

Krajniak: Je to predseda a nepochybne najdôležitejšia osobnosť nášho hnutia. Našou výhodou je, že sme tu sedem rokov, máte s nami skúsenosť a presne viete, čo od nás môžete očakávať. Sme prorodinnou, sociálnou, stabilnou stranou, ktorá funguje posledných sedem rokov. Každé volebné obdobie vznikajú nové strany delením. Zo Smeru vznikol Hlas, z OĽaNO Demokrati, Za ľudí sa rozdelilo úplne. Sme rodina stále existuje ako stabilný politický subjekt.

Sme ľahko čitateľní v tom, že pri akejkoľvek prorodinnej politike sme za. Na mojom rezorte sme presadili toľko prorodinných vecí, ktoré sa nepodarili za posledných dvadsať rokov, dvojnásobné zvýšenie prídavkov na deti, rodičovský bonus, vznik bezplatných rodinných poradní, štrnásťdňovú otcovskú dovolenku, prispeli sme na vybudovanie inkluzívnych ihrísk Rodinka.

Rovnako je veľmi čitateľné, že sme proti genderovej ideológii na školách, proti ideológii LGBTI a transgenderu, ktoré sa teraz šíria. A najdôležitejšie je, že akákoľvek politika sa dá robiť iba vtedy, ak fungujeme ako silný národný štát, ktorý je schopný rozhodovať sám o sebe a občania majú vlastnú budúcnosť pod vlastnou kontrolou. Sme rodina prispela k tomu, že za posledné tri roky sme neodovzdali ani jedinú kompetenciu do Bruselu a nevzdali sme sa práva veta.

Keď ste pred ôsmimi rokmi vstúpili do Sme rodina, napísali sme o vás kritický text, že ste popreli sám seba a k Borisovi Kollárovi nepatríte. Po ôsmich rokoch máme pocit, že do politiky patríte, presvedčili ste aj viacero skeptikov. No zároveň nám k tomu Borisovi Kollárovi stále v mnohom nepasujete. Cítite sa v hnutí doma?

Krajniak: Cítim sa tam veľmi slobodne a mám veľkú podporu od Borisa Kollára pri presadzovaní vecí, ktoré považujem za dôležité.

Cítite sa tam dobre?

Krajniak: Áno, veď som to povedal. Nesmierne si vážim, že Boris Kollár urobil všetko pre to a pomohol mi vo všetkých rozhodujúcich chvíľach pri presadzovaní rodičovského bonusu, čo bola kľúčová reforma, ktorú som chcel presadiť na ministerstve práce.

To sú tie paradoxy slovenskej politiky. Som dokonavý vid, keď niečo robím, chcem výsledok. Chcem, aby z toho bol pozitívny prínos, nejaká pomoc ľuďom, nejaká zmena k lepšiemu. 

Boris Kollár je z ľudského hľadiska oveľa liberálnejšie orientovaný ako ja, no podporuje konzervatívnu politiku. A potom tu máme politikov, ktorí sú hlboko veriaci kresťania, no nepodporujú konzervatívnu politiku. Boris je pre mňa veľkou politickou oporou, mám u neho podporu vo veciach, ktoré sú pre mňa ako konzervatívca dôležité. A za to si ho vážim a rešpektujem.

Možno počujeme trávu rásť, no zdá sa nám, že sa tu črtá jeden potenciálny konflikt, ktorý by vás rozdelil. Ide o otázku možnej spolupráce so Smerom. V „smerácko-hlasáckom“ zákulisí sa hovorí, že za istých okolností by mohla vzniknúť vláda Smeru, Hlasu a Sme rodina, a podľa týchto hlasov by sa na to Boris Kollár dal nahovoriť. Vy ste už viackrát povedali, že vláda so Smerom je pre vás nepredstaviteľná pre izoláciu. Boris Kollár to však takto jasne nehovorí...

Krajniak: Naposledy to povedal pred pár dňami v televíznej diskusii na TA3. S Borisom Kollárom hovoríme úplne to isté, akurát si chcú niektorí z toho vybrať len niečo, čo sa im hodí.

Strana Hlas je pre nás prijateľný partner, ktorého nevylučujeme. V minulosti už vzniklo veľa strán delením. V 90. rokoch odišiel od Mečiara Ján Budaj, potom Eduard Kukan a ďalší. Ak by sa vždy vtedy povedalo, že „ale on bol s Mečiarom a je neprijateľný“, tak je to nerealistická politika.

Máme tri jasné podmienky, na základe ktorých budete vedieť, s kým po voľbách pôjdeme alebo nie. Prvou sú programové priority, ktoré chceme mať v programovom vyhlásení vlády. Druhou je postoj k holokaustu a Slovenskému štátu. Treťou je medzinárodné zakotvenie Slovenska. Smer a Republika do toho nespadajú a to tvrdí aj Boris Kollár.

Je to dôležitá téma, lebo môže rozhodnúť povolebné usporiadanie. Je faktom, že posledné Kollárovo vyjadrenie bolo zatiaľ najjasnejšie, keď povedal: „V tejto chvíli si to s nimi neviem predstaviť.“ S dôrazom na „v tejto chvíli“ to však môže byť také bugárovské vyjadrenie o vláde so Smerom. Ešte v decembri Boris Kollár na otázku novinárov nechcel vylúčiť, či by po voľbách vytvoril koalíciu so Smerom a s Hlasom. Máme tomu rozumieť, že to bol stav v decembri a odvtedy ste Kollára presvedčili, aby o Smere hovoril to, čo dnes?

Krajniak: Máte to chápať tak, že pár mesiacov pred voľbami našim voličom jasne povieme, s kým po voľbách pôjdeme a s kým nie. Ten čas nastal teraz v apríli. Hovorím, že si neviem predstaviť ísť do vlády so Smerom. A ak sa ma opýtate, čo by sa stalo, keby predsedom Smeru nebol Robert Fico alebo by zmenil v niečom názor, tak vám poviem dobre, potom sa o tom môžeme baviť. V tom máme s Borisom rovnaké stanovisko.

Nebude z toho napokon bugárovská tretia veta?

Krajniak: Opýtajte sa ma ešte raz a ja vám rovnako poviem ešte raz, že Smer a Republika do našich kritérií nespadajú.

Rodina je vaša silná téma, teraz je v parlamente návrh na zákaz nedeľného predaj, ktorý spolupredkladá aj váš poslanec Jozef Lukáč. V ostatných dňoch však z vyjadrení Borisa Kollára vyplýva, že ste z podpory tohto zákona vycúvali.

Krajniak: Nie, v tomto type otázok majú naši poslanci pri hlasovaní voľnú kartu. Vždy to tak bolo, no súčasne platí, že v témach ako transgender, gender či LGBTI ideológia na školách je celý klub v postoji jasný. Každý bude hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. 

Zákaz nedeľného predaja však ani nepovažujem za zásadnú kultúrno-etickú otázku. Ako poslanec by som to podporil, ale páči sa mi aj riešenie, ktoré teraz schválili v Chorvátsku. Obchody tam môžu byť otvorené štrnásť nedieľ v roku, pričom si môžu vybrať, kedy ich nechajú otvorené. Alebo si viem predstaviť riešenie ako na Malte, kde sú obchody otvorené, ale každý zamestnanec môže pracovať iba dve nedele do mesiaca.

Obaja ste vyšli z konzervatívneho prostredia, pán Heger z charizmatickokresťanského, pán Krajniak sa roky angažoval z KDH. Hoci v tejto vláde a parlamente bolo pomerne veľa konzervatívne zmýšľajúcich ľudí, možno viac než kedykoľvek predtým, stav konzervatívnej politiky je biedny. Máme tu Igora Matoviča, ktorý chce toto prostredie reprezentovať, ale svojimi spôsobmi mu často viac škodí, než pomáha, ďalej je tu ospalé KDH, najdôveryhodnejší minister tejto vlády Milan Krajniak je v strane Borisa Kollára a Eduard Heger je na čele strany, ktorá viac ako OĽaNO 2 pripomína PS 2. Nie je to po troch rokoch zúfalý pohľad?

Krajniak: Boli to červené denníky a progresívne médiá, ktoré strašili tým, aká konzervatívna vláda vznikla po voľbách, ktorá privedie Slovensko do stredoveku. Bola to úplná chiméra a každý, kto len trochu rozumie politike, to vie.

Po druhé, aj každý úprimne veriaci človek môže mať rôzne názory, sociálnodemokratické či iné. V tomto mnohí zle čítali politickú scénu. Pretože ak sa bavíme o konzervatívnej politike, tá znamená najmä obhajobu tých inštitúcií, ktoré sú dôležité v spoločenskom živote aj politike.

Napríklad tradičná rodina, parlamentná alebo ústavná demokracia. Ale nie liberálnej demokracii, kde vám progresívne médiá diktujú, čo môžete schvaľovať v parlamente a čo už sa schvaľovať nepatrí.

No a úplne najdôležitejší je silný štát, lebo len ten sa dokáže brániť voči progresivizmu z Bruselu a nadnárodným korporáciám. Kultúrno-etické otázky sú dôležité, ale je to len malá časť toho, čo si predstavujem pod konzervatívnou politikou.

Heger: Mám rád precíznosť vo vyjadreniach. Neviem o tom, že by médiá mali ústavnú kompetenciu diktovať, čo sa má schvaľovať v parlamente. Preto by som do takejto debaty nešiel.

Krajniak: Môžem k tomu faktickú poznámku? Všimli ste si, že keď sa o niektorých zákonoch na ochranu života hlasovalo na začiatku volebného obdobia, hlasovalo za ne oveľa viac poslancov ako na konci volebného obdobia? Bolo to preto, lebo každý, kto si za ne trúfol hlasovať, čelil mediálnemu lynču červených, progresívnych denníkov, ako napríklad pani poslankyňa Záborská. To, čo jej robili, bolo absolútne chrapúnstvo.

Heger: My sa nepotrebujeme hnevať na niekoho za to, že má iný názor. Oveľa dôležitejšie je to, na čom sa dohodneme. Súhlasím, že treba vedieť oddeľovať konzervativizmus a kresťanstvo, pretože sa nám to niekedy mieša. Teda pýtate sa na konzervatívnu alebo kresťanskú politiku?

Krajniak: No... Na pánovi premiérovi oceňujem, že sa vieme baviť, aj keď na veľa vecí máme odlišné názory. Ale chcem poukázať na jeden paradox slovenskej politiky. Ten toľko kritizovaný Boris Kollár presadzuje v zásade konzervatívnu politiku a pán premiér, ktorý je nepochybne konzervatívnejšie založený človek a veriaci kresťan, presadzuje progresívnejšiu politiku.

Heger: Budeš aj konkrétny?

Krajniak: Budem. Celý ten plán obnovy a reformy sú príkladom toho, ako do slovenskej spoločnosti púšťame veci, ktoré by sme tam púšťať nemuseli. Napríklad reforma súdnej mapy a správny súd, vysokoškolská reforma, reforma národných parkov. Zbytočne sme nechali progresívcom pripraviť reformy, ktoré sme si uviazali na krk a musíme ich teraz realizovať.

Bolo politickou chybou robiť to tak, že napríklad pán Štefan Kišš pripraví plán obnovy na ministerstve financií, potom odíde do Progresívneho Slovenska ako expert na financie a teraz nás kritizuje za to, že ten jeho plán nesprávne realizujeme. To je absurdné. Podobne pán Dvořák s reformou nemocníc. Najskôr ju na ministerstve zdravotníctva pripraví, potom ujde do PS a ako expert PS kritizuje vládu za zlú realizáciu reformy.

Ak platí, čo hovoríte, chcete tým povedať, že ako Sme rodina ste sa len pasívne prizerali tomu, ako progresívci píšu najdôležitejšie reformy?

Krajniak: Verejne sme to kritizovali, ani sme za tieto reformy nehlasovali. Akurát sme nevydierali vládu, že ak to schvália, tak odídeme. Pretože sme sa dohodli, že za to hlasovať nebudeme.

Heger: Ak ma byť progresivizmus to, že v nemocniciach budú maximálne dvojlôžkové izby, tak to beriem. Ako konzervatívci by sme však nemali konzervovať stav v našich nemocniciach. To isté platí pre kvalitu rozhodovania súdov aj národné parky.

Nemôžeme si zatvárať oči pred tým, v akom stave je životné prostredie a že táto téma bola dlhodobo zanedbávaná. Toto je progresívne? Áno, Štefan Kišš mi na ministerstve financií pomáhal s plánom obnovy, ale určite ho celý nepísal. Pracovali na ňom desiatky ľudí. Ja chodím do Bruselu, rokujeme tam, no na úrovni premiérov neprejde nič, čo sa neschváli jednohlasne. Zrušenie jednomyseľnosti v rozhodovaní nemá šancu, nestane sa to. Za ten čas, čo chodím do Bruselu, si nepamätám, že by sa chválilo niečo, čím by nás partneri chceli vedome poškodiť. Vždy to boli dobré dohody pre Slovensko. Je zbytočné strašiť ľudí.

Krajniak: Konečne ideme k podstate. Čoraz viac rozhodnutí nerobia politici s mandátom od ľudí. V EÚ je čoraz ťažšie robiť zmeny na základe mandátu od ľudí, ktorí volia. Lebo vám povedia, tu je taká smernica, taký plán obnovy, taká partnerská dohoda. Čím viac dávame hlavu do tejto slučky, tým máme menej slobody pri rozhodovaní.

Späť k plánu obnovy a reformám. Súdnu mapu považujem v zásade za katastrofu v tom, že pod pláštikom očisty justície vedome spôsobíme, že najbližšie roky sa predĺži súdne konanie a dostupnosť ľudí k výkonu súdnej moci. Súdnu mapu pripravila ministerka Kolíková tak, že ju musel nový minister o pol roka odložiť. Robíme reformy preto, aby sme si pred Bruselom zaškrtli políčko, alebo preto, aby priniesli praktický efekt ľuďom?

Ja tieto mantry o reformách počúvam dvadsať rokov, ale ukážte mi reformu – okrem tých v našom rezorte (úsmev) –, ktoré priniesli niečo pozitívne ľuďom. Myslím si, že každú reformu alebo vec, ktorú ideme zmeniť, by sme mali posúdiť podľa toho, či pomôže alebo nepomôže.

Heger: Toto sú také pekné predvolebné reči. Nový minister Karas nikdy nepovedal, že reforma súdnej mapy je zlá. Posunula sa preto, že bol problém s funkčnosťou správneho súdu. Ale to bola jedna parciálna vec, ktorá sa vyriešila. Zhadzovať všetky reformy bez toho, aby si uviedol dáta, je úroveň Roberta Fica.

Krajniak: Pán premiér, keď ťa za niečo kritizujem, nemusíš to hneď brať tak vzťahovačne, že ma rovno označíš za Pellegriniho alebo za Fica. Lebo ja na rozdiel od nich som toto, čo hovorím teraz, tebe a kolegom na vláde hovoril dva roky. My tu hovoríme o reforme zdravotníctva, rušíme lôžka, ale pritom si Penta posilňuje postavenie v rezorte zdravotníctva.

Heger: To sa stane ako?

Krajniak: Napríklad tak, že otvára Nemocnicu Bory.

Heger: Ako to súvisí s reformou? Veď nemocnica sa začala stavať dávno predtým.

Krajniak: Napríklad tak, že meškáme s Rázsochami.

Heger: Ale ako to súvisí s reformami? Výstavbu Rázsoch sme mali v programovom vyhlásení vlády ešte predtým, ako sme tušili, že bude nejaký plán obnovy.

Krajniak: Pred voľbami sme všetci kritizovali vplyv Penty v zdravotníctve, ale výsledkom nášho fungovania je, že jej pozícia sa ešte posilňuje.

Heger: Daj k tomu nejaké dáta, lebo bez toho to je strašenie. Ešte k tomu Pellegrinimu a Ficovi: nepovedal som, že si ako oni, len tvoje výroky znejú podobne.

Otázka na záver: Robert Fico rastie aj preto, že naplno využíva protiukrajinskú a takzvanú mierovú kartu, čím sa triafa do emócie veľkej časti spoločnosti. Slováci majú v tomto bližšie k Maďarom než k Poliakom. My v Postoji považujeme vojenskú pomoc Ukrajine aj protiruské sankcie za správne veci, otázkou však je, či je vaša proukrajinská komunikácia vždy šťastná. Teraz ste zverejnili text aj spolu s poľským premiérom Morawieckým a českým premiérom Fialom, v ktorom boli jasne poľské formulácie typu „ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, na rade bude stredná Európa, čiastkové víťazstvo Ukrajiny nič nevyrieši, treba vyhnať Rusov z Krymu“ a podobne. Vy určite poviete, že tieto slová sú správne, otázka znie, či je to správny jazyk v krajine, ktorá sa nevolá Poľsko, kde je proti Rusku militantná nálada, ale Slovensko.

Heger: Ale čo je na tých vetách nesprávne alebo rušivé? Ako inak to povedať? Mám sa obávať toho, že nahneváme Roberta Fica, ktorý sa postaví na tlačovke? Problém je práve demagógia, ktorú Fico šíri vo verejnom priestore a na sociálnych sieťach. Tieto formulácie z nášho spoločného textu sú správne, sú holými vetami. Nemyslím si, že sú to poľské vyjadrenia, presne takéto padajú aj z úst premiérov na Európskej rade, nevidím v nich žiaden problém.

Krajniak: My Slováci máme, chvalabohu, nechuť k extrémom a k radikalizmu v akejkoľvek podobe. Preto si myslím, že sa dá s ľuďmi rozprávať aj o takej ťažkej téme, akou je Ukrajina. Ruský prezident aj ďalší predstavitelia tohto štátu predsa jasne povedali, prečo považujú za legitímne napadnúť Ukrajinu. Pre nich je to jednoducho novotvar, ktorý nemá právo na existenciu, vznikol pred tridsiatimi rokmi a nemá vlastne žiadne historické opodstatnenie.

Znamená to, že zajtra niekto príde a povie, Slovenská republika, vy ste nemali stredovekú monarchiu, ste tu len 30 rokov, aké máte právo na existenciu a rozhodovanie o vlastnej budúcnosti? Lebo sa to nejakej veľmoci nepáči? Útok na Ukrajinu je snahou o zásadnú zmenu povojnového usporiadania v Európe a zmenu hraníc, ktoré sa v medzinárodnej politike rešpektovali. My sme predsa ako štát neuznali Kosovo, pretože sme to považovali za prekreslenie nejakého usporiadania. Preto nemôžeme uznať anexiu Krymu a už vôbec nemôžeme uznať, že nejaký štát si povie, že iný štát, ktorý funguje len 30 rokov, ho chce proste zrušiť.

To je tá otázka, prečo práve tento typ argumentov, ktorý by mal na Slovensku veľkú váhu, nepoužívate posledný rok vo verejnej komunikácii oveľa intenzívnejšie?

Krajniak: Každý argumentuje tým, čo v danom momente považuje za najdôležitejšie. Tento argument som použil preto, lebo z vlastnej skúsenosti z rozhovorov s ľuďmi kdekoľvek na Slovensku viem, hovorím a aj z týchto rozhovorov som si istý, že Slovensko sa nechce vrátiť do ruskej sféry vplyvu. Každý si presne uvedomuje, že našimi hlavnými ekonomickými partnermi sú Nemecko a Česko a že naším priestorom je stredná Európa. Podľa prieskumov je najdôveryhodnejším medzinárodným zoskupením pre Slovákov V4, ani na to by sme nemali zabúdať.

Heger: Neustále hovoríme, že pomoc Ukrajine je aj v národnom, aj bezpečnostnom záujme Slovenska. Nechceme mať Rusko za nášho priameho suseda. Mnoho ľudí si nevie predstaviť následky. Východné Slovensko by sa stalo nárazníkovou zónou dvoch svetov, čo by prirodzene viedlo k úpadku hospodárstva, odlivu investícií a v neposlednom rade k neustálej prítomnosti obranných síl.