História Z Petržalky sa mohli stať Benátky na Dunaji. Rok 1968 to zmenil

Zámer rozšíriť Bratislavu na pravý breh Dunaja siaha k začiatku 20. storočia. Mesto vtedy začínalo pripravovať plány prestavby obce Petržalka, aby získala mestský charakter. K realistickejším projektom prišlo podľa historika Petra Szalaya až po druhej svetovej vojne, keď formulovali územný plán. Počítal s výstavbou veľkého južného okrsku.

"V roku 1966 mesto spolu s Medzinárodnou úniou architektov iniciovalo veľkú urbanistickú súťaž. Bolo to najväčšie podujatie v Československu. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 80 tímov, prevládali architekti zo západných krajín," konštatuje Szalay.

Uspeli aj Američania

Súťaž bola urbanistická. Architekti a urbanisti tak nemali pripraviť konkrétne projekty. Šlo skôr vytvorenie základného konceptu, ako by nová štvrť mesta mala vyzerať.

V súťaži nakoniec žiadny projekt nevyhral. Vybrali však päť projektov, ktoré dostali tretiu cenu. Prinášali rôzne idey, z ktorých mali lokálni architekti zo Stavoprojektu vytvoriť komplexný projekt sídliska. Jednotliví víťazi mali mať možnosť zrealizovať nejakú štvrť.

"Napríklad architekti zo Spojených štátov navrhli, aby celá Petržalka bola akýmisi Benátkami na Dunaji. Navrhovali, že sa rozšíria existujúce ramená a zástavbu koncentrovali do niekoľkých ostrovov," približuje Szalay. Hoci navrhovali, aby sa pôvodná Petržalka v nejakej miere zachovala, mesto a porota odporúčali, aby ju zbúrali. 

Všetko sa zmenilo, ostalo len pár ideí

Súťaž bola podľa historika významným a prestížnym podujatím. Pod vplyvom následných politických zmien, okupáciou Československa v roku 1968, sa nemohlo pokračovať. "Ani v spolupráci so západnými krajinami, ako sa pôvodne predpokladalo pri konkrétnom budovaní sídliska," podotkol Peter Szalay. 

Jednou zo zásadných zmien, ktorá od súťaže nastala, bolo nové vodohospodárske riešenie ochrany pred vysokou vodou. Pôvodne sa plánovalo vytvoriť obtokový kanál okolo celého územia. Bolo to však finančne veľmi náročné, vodohospodári preto prišli s tým, že sa len zvýši hrádza. Tým vznikol aj väčší priestor na zástavbu, ako bol pôvodne v súťaži.

Určité idey Útvar hlavného architekta zo súťaže prevzal. Konkrétny projekt na základe územného plánu vypracovali architekti bratislavského Stavoprojektu, Jozef Chovanec a Stanislav Talaš. "Ich predstava bola, že jednotlivé obytné domy budú pozostávať z rôznych technológií a v oveľa pestrejšej variete," hovorí Szalay s tým, že celú Petržalku postavili z dvoch základných typových konštrukčných systémov. Panelová produkcia od 60. rokov dominovala a Petržalka mala byť príkladom, kde sa sídlisko začne realizovať pestrejšie.

Metro nepostavili

Výstavba sídliska prebiehala v troch etapách. Prvou boli Háje, teda časť ležiaca na východe. Neskôr pribudli Lúky, najjužnejšie a najvzdialenejšie od centra. Poslednou časťou boli Dvory. To je územie, kde stála pôvodná dedina. "Túto časť stavali ako poslednú. Bolo treba vysídliť ľudí a zbúrať starú Petržalku," dodáva Szalay.

Nezrealizované zostalo lineárne centrum od Dunaja smerom na juh. Jeho kostru malo tvoriť metro a okolo neho celospoločensky dôležité objekty. Výstavbu metra zastavili po Nežnej revolúcii, v súčasnosti sa na jeho mieste buduje električková trať.