Ak prehrá kresťanstvo v Sýrii, prehrá na celom svete

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ak prehrá kresťanstvo v Sýrii, prehrá na celom svete

Na severovýchode Sýrie vznikol unikátny projekt spolupráce kresťanov, Kurdov, ale aj Arabov. V rozhovore pre Postoj o ňom, ale aj o budúcnosti Sýrie, hovorí Rima Tüzün, žena ktorej životnou misiou je upozorňovanie na situáciu kresťanov na Blízkom východe.

Rima Tüzün sa narodila v roku 1980 v Nemecku, v syriackej rodine. Syraci, alebo tiež Asýrčania, sú potomkovia pôvodných obyvateľov Mezopotámie a väčšinovo sa hlásia ku kresťanstvu. Ich jazykom je aramejčina.

V roku 2002 založila vtedy 20-ročná Rima Tüzün Úniu žien Mezopotámie v Nemecku a bola zvolená za jej prezidentku. Zúčastnila sa na viacerých vzdelávacích projektoch v Turecku, Iraku, Sýrii a v Libanone. Od roku 2011 má na starosti zahraničné vzťahy v Európskej syriackej únii, ktorá zastupuje záujmy Syriakov v zahraničí. Cestuje po krajinách Blízkeho východu a Európy, kde sa snaží upozorniť na existenciu a problémy tejto menšiny. Často navštevuje Sýriu a Irak, kde organizuje humanitárnu pomoc pre miestnych kresťanov. Rozhovor sa uskutočnil v Bruseli na konferencii Budúcnosť kresťanských komunít na novom Blízkom východe, ktorú spoluorganizoval aj slovenský europoslanec Branislav Škripek.

Na severe Sýrie, v regióne Rojava, bol pred niekoľkými týždňami vyhlásený takzvaný Federálny demokratický systém – Rojava. Čo to presne znamená?

Tento krok je vyvrcholením procesov, ktoré prebiehajú v tomto regióne už nejaký čas. Pred viac ako rokom tu zástupcovia miestnych Kurdov, Syriakov (asýrskych kresťanov), jezídov a niektorých sunitských arabských kmeňov podpísali takzvanú spoločenskú zmluvu, na základe ktorej začala fungovať samospráva. Odvtedy nastal vývoj, podarilo sa dobyť významný koridor spájajúci kantóny Džazíra a Kobani, ktorý bol pod kontrolu Islamského štátu. Na tomto území vznikol Federálny demokratický systém – Rojava, ktorý by v budúcnosti mohol byť modelom pre usporiadanie celej Sýrie.

Ako tento systém funguje? Je to autonómne územie, ktoré má vlastnú vládu, úrady?

Funguje tam samosprávny systém. To znamená, že boli vytvorené inštitúcie aj ministerstvá, ktoré toto územie spravujú. Vznikli na základe dohody spomínaných entít. Na čele sú dvaja lídri, Kurdka a Arab. Päť rokov tu existovala snaha budovať v Sýrii opozíciu voči Asadovmu režimu, tá sa však zvrhla na čiastočnú podporu ISIS. Až tento náš model predstavuje skutočnú alternatívu pre budúcnosť Sýrie.

Región Rojava na severovýchode Sýrie.

Federálny systém vznikol na územiach, ktoré sú vojensky kontrolované najmä Kurdmi. Aký je jeho postoj k územnej celistvosti Sýrie? Nie je to len predstupeň k nejakej forme kurdskej autonómie?

Cieľom nášho federálneho systému nie je územne rozdeliť Sýriu. Chce byť jej integrálnou súčasťou a zároveň modelom, ako by krajina raz mala fungovať. Dnes sa Sýria oficiálne volá Sýrska arabská republika, čo predznamenáva, že preferovaná je len jedna, arabská identita. Náš cieľ je, aby to bola Sýrska republika, kde budú mať menšiny rovnoprávne postavenie. Dnes sú napríklad obrovské enklávy Kurdov v Sýrii občanmi druhej kategórie, nemajú ani občiansky preukaz, nie sú registrovaní. Pritom ide o milióny ľudí.

Koľko ľudí žije na území, kde bol vyhlásený tento federálny systém?

Približne tri milióny plus asi pol milióna utečencov z iných častí krajiny. Svojou rozlohou je toto územie väčšie ako Libanon.

Koľko tam žije kresťanov?

Pokiaľ sa bavíme o severovýchode Sýrie, tak kresťania žijú iba v kantóne Džazíra. Ide o približne stotisíc ľudí. Pred vojnou to bolo okolo 250-tisíc ľudí.

Aké majú postavenie vo federálnom systéme?

Sme zakladajúci členovia, od začiatku sme boli vojensky, ekonomicky aj personálne prítomní. Na každej vojenskej operácii na severovýchode Sýrie sa podieľala aj Syriacka vojenská rada (kresťanské milície, ktoré vznikli v tejto oblasti, pozn. red.). Kresťania počas bojov umierajú bok po boku Kurdov.

Prezident Asad odmieta uznať váš federálny systém, ktorý vznikol na severovýchode krajiny. Jeho zástupcovia neboli prizvaní ani na mierové rokovania o budúcnosti Sýrie v Ženeve. Prečo?

To, že federálny systém nie je prítomný na rokovaniach v Ženeve, nesúvisí s tým, že nie je uznaný Asadom. Je to záležitosť USA, Ruska a ďalších silných hráčov. Otázkou je, prečo Západ trvá na tom, že na rokovaniach má byť prítomná Rijadská skupina? (Ide o sýrske opozičné skupiny, ktoré oficiálne podporuje Saudská Arábia. Patria tu niektoré frakcie Slobodnej sýrskej armády, ale tiež organizácia Ahrár aš Šám, ktorej zakladatelia mali väzby na al-Kájdu, pozn. red.) Koho reprezentujú?

Prečo Asad neuznáva federálny systém?

Pozrite, dôvodom prečo Asad doteraz prežil, nie sú len Alaviti, ktorí mu stoja za chrbtom, ale aj sunitskí Arabi, ktorí tvoria 65 percent populácie Sýrie. Preto sa snaží udržať arabskú identitu Sýrie. Ak by podporil federálny systém, tak by mohol stratiť ich podporu.

Je až taká významná? Veď veľká časť sunitských Arabov je v opozícii voči Asadovi.

To, že suniti sú v opozícii proti Asadovi, je tak trochu mediálna skratka. Ak by celá, viac ako šesťdesiatpercentná sunistká populácia, bola proti Asadovi, tak tam už dávno nie je. Časť sunitských Arabov Asada podporuje a ten túto podporu nechce stratiť. Preto odmieta čokoľvek, čo by oslabovalo dominanciu arabskej identity v krajine.

Aký je postoj Syriakov (asýrskych kresťanov) k budúcnosti Sýrie? Viete si predstaviť, že by Asad zostal aj naďalej pri moci?

Veľmi bude záležať na tom, akým spôsobom sa dospeje k dohode. Preto napríklad Američania vyzývajú Kurdov a kresťanov, aby mesto Rakka, ktoré je hlavným mestom Islamského štátu, dobyli oni, nie Asadove vládne jednotky. Potom by vyjednávacia pozícia bola úplne iná. V budúcom usporiadaní Sýrie budú mať Alaviti svoje miesto, pokiaľ však ide o osobu Baššára Asada, tak to je, samozrejme, problém. Na svedomí má veľa zla. Nie je to len otázka Syriaci verzus Asad. Celý svet má problém s Asadom. Ak má dôjsť k nejakej pozitívnej zmene režimu v Sýrii, tak s mentalitou, ktorú predstavoval on a jeho otec, je to nepredstaviteľné.

Príslušníci kresťanských milícií (Syriac military council).

V Sýrii vojensky zasiahlo aj Rusko. Ako to hodnotíte?

Ruská prítomnosť pomohla zmeniť paradigmu v Sýrii. Alaviti aj ďalšie menšiny si určite vydýchli. Zmenil sa pomer síl.

Čo znamená, že sa zmenila paradigma?

Na začiatku sme tu mali USA a EÚ, ktoré podporovali sýrsku opozíciu. Tá mala svoje zastúpenia na Západe. Západ však podporoval takmer výhradne sunitskú opozíciu proti Asadovi. Tá mala navyše silnú podporu aj z Turecka a Saudskej Arábie. O Kurdov a iné menšiny sa nikto nezaujímal.

Znamená to, že ruský zásah posilnil nesunistkú opozíciu proti Asadovi?

Nemyslím, že to bol hlavný plán. Tým bolo zachrániť Alavitov a Asada. Skúsim to vysvetliť na príklade z Iraku. Prezident irackého Kurdistanu Barzání najskôr nechal kresťanov vyzbrojiť a potom, pred príchodom Islamského štátu, im zbrane jednoducho nechal zobrať. V istej chvíli sa z nejakých dôvodov takto rozhodol. Všetko je to iba o záujmoch, kresťania sa snažia niečo uhrať, ale nie sú hráčmi, ktorí rozdávajú karty. Podobne to platí aj pre Rusko a Sýriu. Rusko nemalo o Kurdov a Syriakov primárny záujem. Ale keď im to vyhovovalo, tak ich zahrnulo do hry a zašlo to až tak ďaleko, že Kurdi dnes majú svoje zastúpenie v Moskve. Čo Turkov veľmi hnevá.

Prinieslo to však reálnu zmenu pomerov a tými, kto budú federálny systém v Rojave podporovať, budú možno nakoniec paradoxne Rusi. Kresťania dnes na Blízkom východe kvôli svojmu kresťanstvu zomierajú. A deje sa tak aj kvôli nezáujmu, politickej korektnosti a indiferentnosti kresťanského Západu. Alebo bývalého kresťanského Západu. Musíme sa teda spoliehať len sami na seba.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že sa trochu spoliehate aj na Rusko.

Nie, len sami na seba, ale pripravujeme sa na všetky možnosti. Stále žijeme. Bojujeme, zomierame, uzatvárame aliancie, v Sýrii s Kurdmi aj Arabmi, v Iraku aj s jezídmi a sme aktívni v Európe.

Nebojíte sa, že Kurdi kresťanov iba použijú a ak sa im podarí dosiahnuť svoje politické ciele, budú sa k nim správať nepriateľsky?

Kurdov nie je možné vnímať ako jednoliatu entitu. Hoci mnohí na Západe to tak robia. Existuje napríklad napätie medzi irackými a sýrskymi Kurdmi.

Čo je jeho dôvodom?

Už spomínaný prezident irackého Kurdistanu Barzání má dobrý vzťah s tureckým prezidentom Erdoganom. Okrem niektorých spoločných ekonomických záujmov v tom zohráva úlohu aj Barzáního náboženská sunitská identita. Kurdi sú väčšinovo suniti, ale je rozdiel medzi Kurdmi v Sýrii a v Iraku. Sýrski Kurdi sú sekulárnejší, náboženstvo im je ľahostajnejšie. Politicky boli v minulosti ovplyvnení ľavicovými ideológiami. Už len postavenie žien je u sýrskych a irackých Kurdov veľmi odlišné.

Rozdiel je aj v ich politických cieľoch a štýle. Barzáního cieľom je vytvorenie veľkého Kurdistanu, v ktorom by vládol autoritatívne a pravdepodobne by tu opäť dochádzalo k nerešpektovaniu menšín. Sýrske kurdské politické frakcie skôr preferujú samosprávne modely spravovania územia a viac sa snažia o nájdenie rovnováhy s menšinami. Barzání v Iraku nepovažuje kresťanov, jezídov či Turkménov za rovnocenných s Kurdmi. To je rozdiel oproti Sýrii, kde s kresťanmi Kurdi uzavreli spoločenskú zmluvu a existuje tu aj pozitívna skúsenosť so vzájomným spolužitím. Kurdi nás tu síce v každom ohľade prevyšujú, ale rešpektujú nás.

Aký je vzťah sýrskych Kurdov ku Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je často považovaná za marxistickú organizáciu, neštítiacu sa ani násilia?

Sýrski Kurdi, tak ako tureckí Kurdi uznávajú Abdullaha Öcalana za politického lídra Kurdov. A Ocalan je stále lídrom PKK. To je tá väzba. Ale napríklad Öcalan nehovorí o Kurdistane, ale o Mezopotámii a vždy hlásal pokojné spolužitie všetkých etník, ktoré v tomto priestore žijú. PKK je veľmi staré hnutie. Keď vznikalo, ovplyvnili ho ľavicové myšlienkové smery vychádzajúce z marxizmu, ktoré vtedy boli v Európe silné. Dnes už je PKK ideologicky niekde inde. Má blízko skôr k myšlienkam maximálnej samosprávnosti a priamej demokracie. V Sýrii Kurdi podporujú federálny demokratický systém v Rojave, čo je ten najdemokratickejší model spravovania vecí verejných, aký v tejto krajine môžete nájsť.

Prežije Sýria ako jednotný štát alebo sa rozdelí podľa nejakého náboženského a etnického kľúča?

Prežije. Aj federálny demokratický systém rešpektuje jednotu Sýrie. Zároveň zohľadňuje jej národnostnú a náboženskú pestrosť. Verím, že na podobnom systéme fungovania sa dokážeme dohodnúť aj v rámci celej Sýrie. Iná možnosť nie je.

Na Západe je dnes pomerne rozšírený názor, že kresťanské komunity v Sýrii sú odsúdené na zánik. Dôvodom je skutočnosť, že zomrelo alebo kvôli vojne odišlo tak veľa ľudí, že nemôžu prežiť. Súhlasíte?

Absolútne nesúhlasím. Kresťanov je v Sýrii stále jeden a pol milióna. Tie hlasy, ktoré dnes odsudzujú kresťanov na Blízkom východe na zánik, by sa mali hanbiť. Pretože práve kresťania odtiaľto predstavujú impulz aj pre kresťanstvo na Západe. Západ by mal kresťanstvo na Blízkom východe aktívne brániť, nie hovoriť o jeho konci.

V čom predstavujú blízkovýchodní kresťania impulz pre Západ?

Ak kresťanstvo prehrá v Sýrii, tak prehrá na celom svete. Európa alebo Západ by preto mal pre naše prežitie niečo aktívne urobiť, nielen nám radiť, aby sme si zadovážili zbrane od Kurdov.

V čom zlyhal Západ vo vzťahu ku kresťanom na Blízkom východe najviac?

Už storočia platí to isté. Západ robí na Blízkom východe politiku a miestni kresťania na ňu doplatia. Tým najväčším zlyhaním je politická krátkozrakosť a následná ľahostajnosť. V Iraku sa v čase, keď krajina mala pod západným patronátom akože smerovať k demokratickému štátu, udial brutálny masaker kresťanov. Bolo to ešte pred príchodom Islamského štátu. Stovky tisíc z nich museli ujsť. Kresťania boli masovo vraždení počas bohoslužieb v kostoloch. Dialo sa to v Bagdade aj v Basre. Maskrovali nás a nikto nás nechránil. To bola chyba Západu.

Alebo keď Islamský štát vtrhol na Ninivskú planinu, kde žili najmä kresťania, Barzání nám zobral zbrane, kurdské jednotky sa stiahli a biskupom povedal, prepáčte, musíme ísť preč. Zostali sme sami s holými rukami. Keď bolo ohrozené hlavné mesto irackého Kurdistanu Erbil, postavili sa zaň všetci vrátane amerických stíhačiek.

 Foto: flickr.com, wikimedia

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Krotitelia displejov

Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 12,15 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo