Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988.

Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. V sobotu 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 35 rokov. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva.

Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150- až 200-tisíc Čechov a Slovákov.

Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR).

Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.

Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško.

"Myslím si, že by nebolo správne, keby oni protestovali a my by sme tu boli ticho. Domnievam sa, že by sme mohli urobiť niečo podobné, povedzme na pol hodiny sa zhromaždiť so zapálenými sviečkami a ticho manifestovať," povedal Mikloško.

Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.

František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia.

Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili.

Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.

Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton.

Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10.000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.

Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.

V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii.