Kto zdedí Smer

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto zdedí Smer

Jaroslav Vodrážka: Hon na zajaca. Ilustrácia ku knihe Macko mrmláč valachom (Mladé letá, 1971)

V Smere sa počas tohto funkčného obdobia začne zápas o to, kto nahradí Roberta Fica. Poučí sa Robert Fico z chýb Mečiara, Čarnogurského či Dzurindu?

Otázka, kto raz nahradí Roberta Fica, ešte horúca nie je. Ale o tom, kto zdedí stranu po súčasnom premiérovi, sa rozhodne predtým, než to bude aktuálne.  A tento proces sa práve začal.

Nikto, ani Robert Fico, nevlastní politický elixír večného života. Jeho kariéra nevyhnutne vstupuje do poslednej fázy a Fica čaká zápas, v ktorom môže uspieť, a nikto to nikdy neocení alebo neuspieť a budú to vidieť všetci, najmä členovia Smeru.

Otázka je jednoduchá, kto zdedí po Ficovi Smer? A poučí sa Fico z neúspechov Čarnogurského, Mečiara či Dzurindu?

Najskôr trochu histórie

Robert Fico vstúpil do politiky v roku 1987, na budúci rok to teda bude 30 rokov. Jeho strana sa volala komunistická, režim si eufemicky hovoril socialistický. Do vrcholnej politiky vstúpil Fico o päť rokov neskôr, ako politik SDĽ (transformovanej komunistickej strany) sa v roku 1992 stal poslancom slovenského parlamentu. Budúci rok teda oslávi menšie, ale stále vysoké 25. výročie. Premiérom sa stal prvýkrát po predčasných voľbách v roku 2006, aj tu si v júli tohto roku pripomenie okrúhlych desať rokov.

Keď sa bude končiť súčasné volebné obdobie, stane sa Robert Fico kariérne najúspešnejším slovenským ponovembrovým politikom. Štyrikrát po sebe vyhral parlamentné voľby a trikrát zostavil vládu. Štyrikrát dokázal vyhrať voľby iba Vladimír Mečiar, ale jeho tri premiérske funkcie trvali podstatne kratšie ako Ficove. Mečiar vyhrával voľby v rokoch 1992 – 2002, Robert Fico od roku 2006 dodnes.

A teraz iné porovnanie.

Ján Čarnogurský viedol KDH desať rokov, a hoci oficiálna legenda hovorí niečo iné, v skutočnosti sa vedenia strany vzdať nechcel. Jednoducho prehral. A neplatí ani druhá legenda: Čarnogurský nedokázal ovplyvniť stranu v tom, kto mal byť jeho dedičom. Čarnogurský si želal Vladimíra Palka, preto ho na začiatku prvej Dzurindovej vlády navrhoval za podpredsedu parlamentu, a teda druhú najvyššiu funkciu pre politika KDH v tejto vláde. A túto nomináciu už Čarnogurský presadiť nedokázal. Podpredsedom parlamentu sa vtedy stal Pavol Hrušovský, ktorý neskôr viedol KDH. Čarnogurský však túžil svojej strane vštepiť istú politickú kultúru, preto Hrušovského napokon verejne podporil.

Mikuláš Dzurinda bol predsedom SDKÚ 12 rokov, od založenia v roku 2000 do zvolenia Pavla Freša v roku 2012, posledné dva roky to však už bolo len formálne. Ani on nedokázal odovzdať stranu človeku, ktorého by vybral. Ani on nechcel vo voľbách 2010 odstúpiť z kandidátky, ale bol donútený. A už vôbec nechcel počuť o tom, že by nemal byť predsedom strany. Ľudí z jeho okolia, ktorí ho k tomu vyzvali, považoval za zradcov.

Taká je politika.

Dzurindov ústup z pozícií otvoril cestu Ivete Radičovej a jej politické zlyhanie viedlo k hrobárovi Pavlovi. Tak to chodí.

A niečo podobné o pár rokov očakáva aj stranu Roberta Fica.

Čo spája smerákov

Aj keď človek Smer nevolí, jednu vec rešpektovať musí: je to silná a fungujúca strana. Nedrží ju však pokope ideológia, ako to bolo v prípade KDH, ale najmä osoba jej predsedu a volebný úspech. V tom sa podobá viac na SDKÚ a trochu aj na HZDS (a líši sa napr. od českej ČSSD).

Čo bude teda znamenať raz nevyhnutný odchod Roberta Fica? Rozpadne sa táto strana na nacionalistickú či sociálne-nacionalistickú na jednej strane a liberálne ľavicovú na strane druhej? A komu pred svojím odchodom, pomôže Robert Fico?

Keď pred dvomi rokmi kandidoval Robert Fico za prezidenta, vo všeobecnosti sa očakávalo, že jeho nástupcom sa stane Robert Kaliňák. Odvtedy pretieklo panamskými kanálmi veľa vody, ak by sa situácia opakovala dnes, vážnejším kandidátom by bol buď minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, alebo podpredseda vlády Peter Pellegrini. Ten prvý má vysokú popularitu, ten druhý krytie a podporu oligarchov.

Obidvaja ale majú aj viditeľné slabosti: Lajčákova popularita je založená na life-stylových magazínoch a sympatiách, Pellegriniho politické uvažovanie je nudné a nezaujímavé.

Politickej línii Roberta Fica nie je v skutočnosti blízky ani jeden, ani druhý. Fico si cení politický úspech a rešpektuje dohody s pozadím Smeru, ale jeho politická identita je predsa len iná.

Problém je, že ľudia, ktorí sú mu v tomto ohľade blízki, nemajú taký úspech, aby ho raz mohli nahradiť. Nejde len o Marka Maďariča, ktorého odchod s Ficom bude pravdepodobne nevyhnutný rovnako, ako bol odchod Ivana Mikloša s Mikulášom Dzurindom. Ale aj žilinského župana Blanára  a ďalších.

Lenže, ak chce ísť Fico do zápasu o to, kto raz zdedí Smer (alebo jeho väčšiu časť), musí sebe blízkych ľudí tlačiť do funkcií, kde sa môžu stať populárnymi a vybudovať si vlastné mocenské zázemie. Pohľad na zloženie jeho tretieho kabinetu ukazuje, že do takého zápasu priveľmi nešiel. Kaliňák si svoju funkciu udržal, a ak niekto mocensky posilnil, je to Pellegrini. Formálne a ústavnoprávne bol síce ako predseda parlamentu vyššie, ale viac peňazí a viac rozvojových projektov, a teda potenciálne aj medializácie, mu môže doniesť funkcia podpredsedu vlády.

Jediný, kto by trojicu Lajčák – Pellegrini – Kaliňák mohol ako-tak rušiť, je minister financií Peter Kažimír. Má silný rezort, Ficovu náklonnosť aj rastúci rešpekt v Bruseli aj doma. Ak sa však má raz stať budúcim predsedom Smeru, potrebuje ešte viac popularity aj právomocí. A najmä oslabiť Lajčáka a Pellegriniho. Ide pritom o dve rôzne úlohy. Lajčákovi môže raz pomôcť, ak bude Smer vnútorne rozdelený a on bude „kompromisný“ kandidát, ktorý zabezpečí úspech v najbližších voľbách, a Pellegrinimu budú zase pomáhať bohatí ľudia z pozadia.

Začína sa proces, ktorý sa oplatí sledovať. Budúcnosť našej krajiny totiž môže ovplyvniť viac ako opozičné tlačovky. A dôležitý nie je iba pre Smer, ale aj pre krajinu. Stačí, ak si predstavíte, ako by vyzerala tunajšia politika, keby sme tu namiesto Smeru mali tri malé ľavicové strany.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo