Muž, ktorý chcel v roku 2021 zabiť Alžbetu II., sa priznal k vlastizrade
Stane sa tak prvou osobou od roku 1981, ktorá bude v Británii usvedčená z tohto trestného činu.
Muž, ktorý sa v roku 2021 s kušou vlámal do areálu hradu Windsor a vyhlásil, že prišiel zabiť kráľovnú Alžbetu II., sa na súde priznal trom bodom obžaloby z vlastizrady podľa zákona Treason Act z roku 1842.
Stane sa tak prvou osobou od roku 1981, ktorá bude v Británii usvedčená z tohto trestného činu. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice BBC.
Mladíka Jaswanta Singha Chaila indického pôvodu zatkla polícia na Vianoce 2021 na hrade Windsor, kde sa v tom čase nachádzala aj medzičasom zosnulá kráľovná Alžbeta II., ktorá tam vtedy pre pandémiu koronavírusu trávila vianočné sviatky.
Zamaskovaný Chail ozbrojený nabitou a odistenou kušou pri vstupe do areálu hradu použil nylonový lanový rebrík. Ako prvý si Chaila všimol jeden zo strážnikov pri vchode do súkromných komnát panovníčky, ktorý sa snažil zistiť, čo mladík chce. Ten vysvetlil, že prišiel zavraždiť kráľovnú. Strážnik Chailovi okamžite prikázal, aby odhodil zbraň, kľakol si a dal ruky za hlavu, čo mladík aj urobil.
Pred plánovaným útokom Chail uverejnil v aplikácii Snapchat video, v ktorom hovorí: "Je mi ľúto, čo som urobil a čo ešte len urobím. Pokúsim sa zavraždiť Alžbetu, kráľovnú z kráľovskej rodiny. Je to pomsta za všetkých, ktorí boli počas Amritsarského masakru v roku 1919 zabití či diskriminovaní pre svoju rasu."
Po zadržaní bol mladík odovzdaný do rúk lekárov a v súčasnosti je hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici Broadmoor. Na súdnom pojednávaní sa zúčastnil prostredníctvom videospojenia.
BBC pripomína, že spomínaný Amritsarský masaker sa odohral 13. apríla 1919, keď sa dav Indov zišiel v pandžábskom meste Amritsar na demonštrácii proti koloniálnym zákonom. Plukovník britskej indickej armády Reginald Dyer nariadil svojim vojakom strieľať do davu. O život prišlo podľa oficiálnych zdrojov 379 ľudí.
Dnes treba vedieť
Dôkazom, aký košatý a miestami ťažko uchopiteľný je pontifikát pápeža Františka, sú aj komentáre a analýzy, ktoré vyšli v uplynulých dňoch pri príležitosti 10. výročia jeho zvolenia. Zhŕňa ich a hodnotí Imrich Gazda.
Francúzska vláda prežila prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente. Čeliť bude ešte jednému návrhu, o ktorom sa však predpokladá, že bude mať ešte menšiu podporu poslancov. (tasr)
Medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo zemetrasením postihnutému Turecku a Sýrii pomoc vo výške siedmich miliárd eur, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na darcovskej konferencii v Bruseli. (tasr)
Vojna na Ukrajine
Ruská ofenzíva sa môže blížiť k svojmu vrcholu, tvrdia americkí experti
Inštitút pre štúdium vojny vo svojej poslednej správe o situácii na bojisku píše, že ruské útočné operácie sa v posledných týždňoch spomalili.
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov. Oznámil to minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Zásielka bude obsahovať množstvo rozličných druhov munície vrátane rakiet do raketometov HIMARS, munície do húfnic a bojových vozidiel pechoty, ale aj protiradarové rakety HARM a protitankové strely. Okrem toho USA pošlú na Ukrajinu aj cisternové vozidlá a riečne člny. (tasr)
Popularita Oscarov medzi Američanmi dlhodobo klesá. Kým v roku 1998 slávnostný večer sledovalo rekordných 55 miliónov divákov a do roku 2018 ich bolo pravidelne viac ako 30 miliónov, za posledných 5 rokov ich počet neprekročil 20-miliónovú hranicu. Je otázne, či sa to kvótami podarí zmeniť. Píše Michal Lukáč.
Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k likvidácii zradcu v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
V Nazarete útočili na kresťanskú školu
„Toto sa stalo prvýkrát. Nie sme zvyknutí na takéto násilie, najmä vo vzťahu k našim školám,“ hovorí pomocný biskup Latinského patriarchátu Jeruzalema.
Josep Borrell
Putin môže byť okamžite zatknutý v takmer 130 krajinách sveta
Šéf diplomacie EÚ spresnil, že hoci ruské úrady odmietajú toto rozhodnutie s odôvodnením, že Rusko nie je signatárom Rímskeho štatútu, ktorý položil základy tohto medzinárodného súdu, praktické dôsledky tohto rozhodnutia sú zrejmé.
Nezmeškajte hlavné udalosti dňa. Odoberajte newsletter Dnes treba vedieť a každý pracovný deň vám náš spravodajský tím do mailu pošle večerný prehľad tých najdôležitejších udalostí a zaujímavý text alebo video z Postoja, ktoré by ste si nemali nechať ujsť. Prihlásiť sa môžete tu.