Samosprávy na protest koncom januára vypnú verejné osvetlenie
Vyjadriť tak chcú nespokojnosť s tým, že vláda nerieši ich otázky. Zástupcovia miest sa na tom dohodli na online rokovaní Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Samosprávy 30. januára večer vypnú na polhodinu verejné osvetlenie.
TASR o tom informoval predseda Komory miest ZMOS a podpredseda ZMOS Jozef Božik.
„Ide nám o spoločný cieľ, aby sme upozornili kompetentných, vládu SR, že je potrebné konečne začať riešiť problémy samospráv. Tie sa stretávajú s tým, že im táto vláda zobrala 600 miliónov eur, ale navyše po všetkých prísľuboch o kompenzáciách dosahov obrovského zvýšenia cien elektrickej energie a plynu sa zatiaľ nič nedeje," vyhlásil Božik s tým, že sa nič nedeje ani s kompenzáciou nárastu cien za biomasu či drevnú štiepku.
Samosprávy podľa jeho tvrdenia nevidia iné východisko, ako začať s nátlakovými akciami, aby sa konečne kompetentní prestali zaoberať sami sebou a začali riešiť problémy občanov, a tým aj samospráv, keďže tie pre občanov zabezpečujú 70 percent činností potrebných pre život od narodenia až po smrť.
K vypnutiu verejného osvetlenia na polhodinu sa podľa podpredsedu ZMOS pripoja nielen mestá, svoju účasť po minulotýždňovom rokovaní na Kysuciach prisľúbili i obce. Ide o prvú z protestných akcií, ktoré samosprávy plánujú zrealizovať. Na ďalších sa dohodnú koncom januára alebo začiatkom februára.
Vláda v novembri 2022 oznámila, že od 1. januára do 31. marca bude cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne bude zastropovaná na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.
Ministerstvo hospodárstva pred časom avizovalo, že v kompenzáciách vysokých cien energií v rámci schémy pomoci určenej pre všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bude pokračovať aj v roku 2023. O tieto kompenzácie môžu podľa rezortu požiadať aj subjekty verejnej správy a viaceré aj požiadali už v decembri 2022.
„Okrem uvedenej pomoci však rezort hospodárstva intenzívne hľadal optimálne riešenie pre všetky subjekty verejnej správy. A to v spolupráci s príslušnými rezortmi z hľadiska kompetenčnej príslušnosti jednotlivých subjektov verejnej správy. MH SR aktuálne už predložilo konkrétny návrh na prerokovanie vládou," uviedla hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.
Dnes treba vedieť
Vojna na Ukrajine
Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti
Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny.
Fínsko chce do NATO vstúpiť spolu so Švédskom, tvrdí fínsky šéf diplomacie
Pekka Haavisto tak reagoval na víkendové vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že Ankara by mohla schváliť vstup Fínska, avšak bez Švédska.
Termín predčasných volieb
Ani deň pred hlasovaním nie je isté, či miesto septembra nebudú nakoniec v júni
Richard Sulík vraví, že chcú dodržať dohodu o voľbách v septembri. Zmeniť sa to môže, len ak sa zhodnú v rámci celej bývalej štvorkoalície.
Šéf SaS Richard Sulík vníma septembrový termín volieb ako kompromisné riešenie. Povedal, že SaS nemala podmienku vo veci termínu. „My vieme žiť s júnovým aj so septembrovým termínom,“ uviedol Sulík.
Žena v rýchlovlaku TGV vo Francúzsku porodila zdravého chlapčeka
Pôrod predčasne narodeného Felixa trval približne 80 minút. Matku spolu s novorodencom následne previezli do najbližšej nemocnice.
„Pán generálny prokurátor Žilinka, toto je zahanbujúce pre všetkých. V Nemecku je únos Vietnamca za fakt, no u nás stále akoby nič. Hovorili ste, že ste opäť začali vyšetrovať. Tak teda kde sú výsledky?“ pýta sa poslanec Juraj Šeliga v reakcii na rozhodnutie nemeckého súdu, ktorý potvrdil, že únos Vietnamca sa udial.
Andrej Babiš svojím správaním a vystupovaním nebol „prezidentský materiál“. On je konfrontačný politický líder, ktorý sa hodí na šéfa strany, ktorá chce vyhrať voľby do parlamentu. Píše Roman Joch.
Poľsko oznámilo prudké zvýšenie výdavkov na obranu. Premiér Mateusz Morawiecki pritom povedal, že krajina sa potrebuje rýchlejšie vyzbrojiť v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Rozpočet krajiny na obranu tak bude tento rok predstavovať 4 % HDP. (tasr)
Ukrajinský premiér Šmyhaľ
Do dvoch rokov chceme vstúpiť do EÚ
Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon
Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov.
