Renesancia uhlia Palivo, ktorému v Európe zvonil umieračik, sa vo veľkom vracia

Najdlhšie využívané fosílne palivo – uhlie – sa v ostatnom čase opäť dostalo do centra záujmu. Z už odpisovanej suroviny sa – najmä v Európe – stal zdroj, ktorý udržiava v chode celý energetický systém.

Hoci ucelené štatistiky za rok 2022 budú k dispozícii až o nejaký čas, aj čiastkové správy z vlaňajška dokumentujú reálne oživenie spotreby uhlia na výrobu energie.

Agentúra Reuters uvádza, že rakúska vláda sa v júni v rámci prípravy na energetickú krízu dohodla so spoločnosťou Verbund na premene plynovej elektrárne na uhoľnú. Bosna a Hercegovina v marci schválila plán na predĺženie životnosti dvoch uhoľných tepelných elektrární do konca roka 2023. Dánska vláda, aby zabezpečila dodávky elektriny, v októbri nariadila spoločnosti Orsted pokračovanie a obnovenie prevádzky v troch svojich ropných a uhoľných elektrárňach. Dve z nich mali byť vyradené z prevádzky 31. marca 2023.

Francúzska uhoľná elektráreň Emile Huchet bola začiatkom októbra, iba šesť mesiacov po svojom zatvorení, znovu spustená do prevádzky. Nemecká vláda schválila koncom septembra dva dekréty o predĺžení prevádzky veľkých elektrární spaľujúcich čierne uhlie a zapojení nevyužitej kapacity hnedého uhlia, aby sa zvýšili zásoby a odolnosť prenosovej siete, čo by mohlo krajine priniesť až 10 gigawattov.

Grécko s odvolaním sa na súčasnú energetickú krízu v septembri oznámilo, že ponechá v prevádzke sedem uhoľných elektrární dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo.

Zvýšiť výkon svojich uhoľných a ropných elektrární plánuje aj Taliansko. Holandský minister energetiky Rob Jetten v júni povedal, že Holandsko zruší obmedzenie výroby v uhoľných energetických elektrárňach, aby ušetrilo plyn.

Severné Macedónsko odložilo zatvorenie svojich uhoľných elektrární Bitola a Oslomej na rok 2030 a plánuje otvoriť dve nové uhoľné bane na ich zásobovanie. Poľsko v septembri pozastavilo zákaz používania hnedého uhlia – najviac znečisťujúceho druhu uhlia – na vykurovanie domácností do apríla 2023, aby zmiernilo krízu dodávok. V júni poľská vláda oznámila, že plánuje zvýšiť produkciu energetického uhlia z existujúcich baní v tomto roku maximálne o 1,5 milióna ton.

Srbsko zvýšilo produkciu uhlia, aby kompenzovalo nízku hladinu riek využívaných pre vodné elektrárne. Nový blok v tepelnej elektrárni Kostolac spustí v tomto roku.  

Španielske ministerstvo pre ekologickú transformáciu požiadalo v máji o odloženie zatvorenia uhoľnej elektrárne Endesa As Pontes. Definitívne uzavretie bolo neskôr pozmenené na podmienečné pre prípad, ak sa energetická situácia upokojí. Veľká Británia predĺžila životnosť štyroch blokov dvoch uhoľných elektrární.

Naprieč kontinentom tak uhoľný sektor zažíva renesanciu, o ktorej sa mu ešte pred pár rokmi ani nesnívalo.

Slovensko je v tomto kontexte drobnou výnimkou. V tomto roku ukončí ťažbu hnedého uhlia na hornej Nitre a utlmí aj výrobu elektriny z neho. Aj dlhodobo totiž išlo o stratovú záležitosť. Dotácie na ňu smerovali z poplatku tarify za prevádzku systému a jej cieľom bolo primárne udržanie zamestnanosti v regióne, nie výroba elektriny. V nej sa Slovensko spolieha najmä na jadrové a vodné elektrárne.

Celosvetové oživenie uhlia

Čína pokračuje v masívnom budovaní nových uhoľných elektrární. Peking schválil 15 gigawattov novej uhoľnej energetickej kapacity. Ďalších 30 miliónov ton uhlia navyše putovalo v prvom polroku vlaňajška do výroby ocele.

V USA niekoľko štátov, napríklad Indiana, Wisconsin, Nové Mexiko a Nebraska, oznámilo odloženie plánovaného zatvorenia svojich uhoľných elektrární až do roku 2025, pričom okrem iného uviedli obavy z nedostatku energie.

Pohyb však nie je len na strane dopytu. Nebývalo vysoké čísla ohlasovali vlani aj exportéri uhlia. Botswana očakávala mesačný dopyt z Európy na úrovni 50-tisíc ton uhlia. Juhoafrická republika vyviezla do Európy za prvý polrok 2022 o 40 percent viac uhlia ako za celý rok 2021. Tanzánia predpokladala, že export uhlia sa v roku 2022 zdvojnásobí na takmer 670-tisíc ton a ťažba narastie o 50 percent.

Austrália odhaduje, že jej príjmy z exportu uhlia budú za rok 2022 o 7 percent vyššie ako v roku 2021 a dosiahnu 290 miliárd amerických dolárov. Austrálsky export do Európy v druhej polovici roka prevýšil vývoz do Indie, dovtedy najväčšieho obchodného partnera Austrálie v tomto segmente. Sankcie na ruské uhlie využila aj Indonézia – najväčší svetový exportér uhlia – a zvýšila svoju úroveň ťažby.

Zvýšený dopyt po uhlí na celom svete potvrdzuje aj správa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA). Tá očakávala nárast spotreby uhlia o 1,2 percenta. Je to na prvý pohľad veľmi malé číslo, no ide o nárast, ktorý znamená rekordnú spotrebu. Tá zrejme presiahne 8 miliárd ton a prekoná pravdepodobne doteraz rekordné roky 2012 až 2014.

Na súčasnej úrovni má spotreba podľa IEA zostať do roku 2025. A aj keby ju západné krajiny znížili, ťahať ju naďalej budú rozvojové štáty, predovšetkým čínsky a indický priemysel. IEA predpokladá, že aj v ďalších rokoch bude kľúčovým faktorom situácia v Číne, ktorá je jednak významným producentom, ale zároveň najväčším spotrebiteľom uhlia na svete.

Pritom najmä v Európe optimisti verili, že uhliu už na energetickom poli odzvonilo. Ako ukazuje nasledujúci graf od IEA, štatistiky spotreby ukazovali dlhodobý pokles a každoročné výkazy boli sprevádzané komentármi o tom, že uhlie je v energetickom mixe čoraz marginálnejšie. So znižovaním jeho spotreby rástli aj nádeje na úspešné naplnenie cieľov znižovania emisií.

Druhý graf, ktorý ukazuje celosvetovú spotrebu uhlia, sa však od toho európskeho značne líši. A dokazuje, že snaha Európy znížiť svoje emisie obmedzením používania uhlia je z celosvetového hľadiska bezvýznamná. Napriek úsiliu európskej zelenej avantgardy totiž globálne emisie ďalej rastú. A jediný, kto má z toho prospech, sú globálni konkurenti európskeho priemyslu.

Oba grafy sa končia rokom 2020. Hoci to bol rok pandemický, sprevádzaný najrozsiahlejšími obmedzeniami najmä v priemysle a službách, ten európsky sa nijako nevymykal z dlhodobého trendu. Naopak, citeľný bol pokles spotreby na celosvetovej úrovni, čo sa však postpandemickým ekonomickým oživením neskôr rýchlo zvrátilo, ako dokazuje aj vyššie citovaná správa IEA.

Uhlie a energetická kríza

Potom však prišla energetická kríza. Hoci si ju mnohí spájajú so začiatkom vojny na Ukrajine, problémy s energiami a ich cenami sa začali ešte v roku 2021.

Nadšenie zo zníženia spotreby v roku 2020, najmä na strane tých európskych vlád, ktoré najsilnejšie presadzujú environmentalistické agendy, viedlo k tomu, že plynové zásobníky vstupovali do sezóny 2021/2022 takpovediac poloprázdne.

Navyše nijako neregulovaná holandská plynová burza spôsobila, že rast ceny vyvolaný nedostatkom plynu viedol k nárastu objemu špekulatívnych obchodov a plyn, ktorý mal smerovať do zásobníkov, tam často ani nedorazil a bol predaný skôr, ako sa stal zásobou.

No a keďže plyn je – predovšetkým v Nemecku – hlavnou surovinou, ktorá reguluje nestálosť dodávok z veternej a zo slnečnej energie, spolu s jeho cenou začala rásť aj cena elektriny.

Vojna, ktorú Putin rozpútal 24. februára minulého roka, celý tento efekt ešte znásobila, keďže Rusko bolo do tých čias dominantným dodávateľom plynu do Európy.

Krátko po začiatku vojny nemecký kancelár Olaf Scholz ohlásil (práve v reakcii na vysoké ceny plynu), že Nemecko plánuje masívnu reaktiváciu svojich uhoľných elektrární, aby tak vykrylo nielen vysoké ceny, ale najmä fyzický nedostatok plynu.

No Nemecko začalo svoje uhlie využívať vo väčšom množstve už pred všeobecnou energetickou krízou, aby vykrylo tú vlastnú. Spôsobilo si ju samo bláznivým nápadom zlikvidovať svoju jadrovú energetiku z oplašenia po havárii vo Fukušime, ktorú vyvolal prírodný živel – zemetrasenie a následné cunami.

Podľa verejných údajov z webovej stránky Agora – Energiewende, ktorá monitoruje objem výroby elektriny z jednotlivých zdrojov, je zjavné, ako energia z vetra a zo slnka počas dňa kolíše. Popritom je výroba z iných, konvenčných zdrojov počas dňa stabilná.

V súvislosti s uhlím je však zaujímavé všimnúť si, aký veľký podiel tvorí elektrina z čierneho a hnedého uhlia. Nasledujúce údaje sú z prelomu včerajška a dneška (4. – 5. januára) a na tejto stránke ich možno sledovať online prakticky v reálnom čase.

Zdroj: www.agora-energiewende.de

Ceny a zásoby

No a keďže Rusko je okrem iného aj významným exportérom energetického uhlia, po vypuknutí vojny a zavedení sankcií na dovoz ruského uhlia dosiahli ceny tejto komodity nebývalé úrovne a aj to spôsobilo znásobenie efektu energetickej krízy. Pridal sa k tomu aj rast ceny uhlia využívaného v metalurgii, čo takisto zvýšilo náklady tohto sektora.

Ako dosvedčuje nasledujúci graf, ceny uhlia prudko vyskočili po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Kým pred vojnou sa tona obchodovala za 250 dolárov, už 2. marca bola na úrovni 400 dolárov. Ku koncu marca sa síce na pár dní vrátila k 250-dolárovej hodnote, no vzápätí opäť narástla a prakticky po zvyšok roka oscilovala okolo úrovne 400 dolárov, pričom v septembri sa vyšplhala až k 450 dolárom. Na jeseň 2021 sa pritom priemerná cena uhlia pohybovala okolo 160 dolárov za tonu.

Vývoj ceny uhlia v dolároch za tonu. Zdroj: tradingeconomics.com

Najväčšie vyťažiteľné zásoby uhlia na svete majú USA – približne 21 percent známych ložísk. Nasleduje Rusko, Austrália, Čína a India. Významné sú aj zásoby v Indonézii, ktorá je najväčším svetovým exportérom, podobné zásoby má Nemecko, ktoré ich v súčasnej situácii začalo aj využívať.

Naozaj špinavý zdroj

Renesancia, ktorú uhlie momentálne zažíva, prináša viacero problémov, a to najmä environmentálneho charakteru. Kým sa k nim dostaneme, najskôr drobná odbočka k inému problému, ktorý sa rozbujnel v Poľsku.

Keďže, ako sme už spomenuli, poľská vláda uvoľnila embargo na využívanie hnedého uhlia na vykurovanie v domácnostiach, podnietilo to zároveň aj čierny trh. Na viacerých miestach v Poľsku sú ložiská hnedého uhlia len pár metrov pod úrovňou terénu. Rozšírila sa preto jeho nelegálna ťažba.

Dostať sa často len meter či dva pod povrch a narúbať si zopár ton lignitu je pre partiu chlapov aj so základným vybavením minimálny problém.

Skupina štyroch mužov dokáže za hodinu vydolovať tonu uhlia a za pol dňa práce si každý z nich môže zarobiť až 1000 zlotých (214 eur), čo je asi 60 percent priemerného príjmu za týždeň. V Poľsku využíva uhlie ako zdroj tepla až 77 percent domácností.

Uhlie však predstavuje predovšetkým reálny environmentálny problém. Pre malú hĺbku veľkej časti ložísk najmä hnedého uhlia sa na jeho získavanie volí povrchová ťažba, ktorá zmení krajinu na nepoznanie.

Už pri ťažbe (aj hlbinnej) sa uvoľňujú prachové častice. Tie zasahujú nielen ovzdušie, ale najmä samotných baníkov, čo im pri dlhodobom vystavení spôsobuje poškodenie pľúc.

Pri spaľovaní sa okrem prachových častíc dostávajú do vzduchu navyše aj toxické látky. V roku 2015 hamburský Inštitút ekológie a politiky zistil, že nemecké uhoľné elektrárne v tom čase každoročne vypúšťali do vzduchu 7 ton ortuti, čo bola po Poľsku a Grécku najvyššia hodnota znečistenia týmto ťažkým kovom v rámci EÚ.

Nemožno zabúdať ani na ďalšie ťažké kovy, napríklad olovo, ktoré uhlie prirodzene obsahuje a ktoré sa pri spaľovaní uvoľňujú. Problematický je aj objem oxidov síry, ktoré sa reakciou s vlhkým ovzduším menia na kyslé dažde.

Objem vypúšťaného oxidu uhličitého je v prípade uhlia asi ten najmenší environmentálny problém.