Nový rok bude „ťažší ako ten minulý“, povedala Georgievová v rozhovore pre CBC. „Prečo? Pretože tri veľké ekonomiky – USA, EÚ a Čína – sa všetky súčasne spomaľujú.“
Medzinárodný menový fond v októbri znížil prognózu rastu globálnej ekonomiky v roku 2023 z dôvodu negatívnych vplyvov vojny na Ukrajine, rovnako ako aj inflačných tlakov a zvýšenia úrokových sadzieb, ktorým sa hlavné centrálne banky, ako napríklad americký Federálny rezervný systém (Fed), snažia utlmiť tieto cenové tlaky.
„Rast Číny bol v roku 2022 prvýkrát po 40 rokoch zrejme na úrovni globálneho rastu alebo nižší,“ uviedla Georgievová. Príčinou boli prísne protipandemické reštrikcie, ktoré Peking už medzičasom síce uvoľnil. Rýchle šírenie ochorenia covid-19 však v nasledujúcich mesiacoch ešte viac zasiahne druhú najväčšiu svetovú ekonomiku, bude brzdiť regionálny aj globálny rast, uviedla Georgievová.
„Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov to bude pre Čínu ťažké a bude to mať negatívny vplyv na čínsky rast, na región, aj vplyv na globálny rast bude negatívny,“ uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu.
Medzinárodný menový fond vo svojej októbrovej prognóze počítal s rastom čínskeho hrubého domáceho produktu v roku 2022 na úrovni 3,2 percenta, čo je na úrovni vyhliadok fondu pre globálnu ekonomiku v roku 2022. V tom čase tiež predpokladal, že expanzia čínskej ekonomiky sa v roku 2023 zrýchli na 4,4 percenta, zatiaľ čo globálna ekonomika bude pokračovať v spomaľovaní.
Komentáre šéfky Medzinárodného menového fondu však naznačujú, že koncom tohto mesiaca, keď fond tradične zverejňuje aktualizované prognózy počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose, môže dôjsť k ďalšiemu zníženiu rastových vyhliadok Číny aj globálnej ekonomiky.
Spojené štáty sú podľa šéfky Medzinárodného menového fondu odolnejšie než väčšina ostatných ekonomík a môžu sa vyhnúť poklesu, ktorý zrejme zaznamená až tretina svetových ekonomík. USA sú podľa nej „najodolnejšie“ a „môžu sa vyhnúť recesii. Vidíme, že trh práce zostáva pomerne silný“.
To však tiež predstavuje riziko, pretože silný trh práce môže byť pre Fed prekážkou jeho snáh o ochladenie inflácie, ktorá sa minulý rok dostala najvyššie za štyridsať rokov. Ak bude trh práce naďalej silný, „Fed zrejme bude musieť držať úrokové sadzby vyššie a dlhší čas, aby znížil infláciu“, uviedla Georgievová.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.