Hovorí, že žien, ktoré prichytia s alkoholom za volantom, je čoraz viac, aj keď sa ich počet s mužmi nevyrovnal. Kým u mužov stúpa sebadôvera a odvaha, výskumy ukazujú, že u žien pri nízkom promile dochádza k neprimeranej opatrnosti, ktorá vedie k chybnému rozhodovaniu.

„Prítomnosť alkoholu v mozgu dočasne zmení niektoré jeho funkcie. Chyby, ktoré mozog produkuje, v tej chvíli nedokážeme nijako vôľou ovplyvniť. Zasiahnutá sivá kôra mozgová nás navyše informuje, že všetko je v poriadku, všetko nám ide a sme proste super,“ vysvetľuje v rozhovore pre Postoj dopravná psychologička Anna Kuchtová z Košíc.

Opisuje, ako rozmýšľajú takzvaní vybrzďovači a prečo sú slovenskí vodiči agresívni.

Anna Kuchtová pracuje už 20 rokov s vodičmi profesionálmi, venuje sa odborným poradenstvám po zadržaní pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok. V rámci terapeutickej praxe ju vyhľadávajú aj obete dopravných nehôd.

Blížia sa sviatky, na cesty vyrážajú aj menej skúsení šoféri, na sviatočných stoloch bude viac alkoholu.

Platí, že alebo pijem, alebo šoférujem. Môžem robiť aj jedno, aj druhé, no nikdy nie súčasne a s dostatočným odstupom jedného od druhého. Môžem si naplánovať množstvo vypitého alkoholu, nápoj s nižším obsahom a hlavne vedieť, kedy si potrebujem sadnúť za volant.

Ak už viem, že som pod vplyvom, zavolať taxi alebo odovzdať riadenie spôsobilému človeku. Treba si uvedomiť, že náklady za celý proces vrátenia vodičského oprávnenia po zadržaní za alkohol sú vo výške jednej rodinnej dovolenky pri mori.

Čas, ktorý strávite pri riešení, už nikto nikdy nevráti. Ani zdravie a životy ľuďom, ktorým by ste svojím nezodpovedným konaním mohli ublížiť.

Slováci vraj ukážkovo dodržiavajú v zahraničí predpisy, jazdia predpísanou rýchlosťou. Čím to je, že doma vedome jazdíme rýchlejšie, než by sme mali?

Vodič v zahraničí má takmer istotu, že ak je na ceste značený radar, tak tam je, a ak prekročí rýchlosť, dostane pokutu. Nie možno, ale určite. Je to dôvod dávať si pozor. Jednak výška sankcie a skúsenosť, že to určite nenechajú tak.

Naposledy sme v Holandsku prekročili rýchlosť o šesť kilometrov za hodinu, po mesiaci nám prišla pokuta 49 eur. Vedomosť vodičov o spôsobe sankcií v zahraničí a istota, že sankcia za porušenie predpisu určite príde, robia divy.

Taká naša špecialita tiež je, že ľudia, ktorí sú niekde autom, si aj napriek tomu dajú jeden pohárik s tým, že veď to vyprchá.

Myslím si, že ľudia o tom málo vedia a nerozumejú tomu, čo sa môže stať. Čo sa deje s ich hlavou, keď majú v sebe alkohol.

Pre príklad postačí jednoduchý prepočet. Dáte si dve poldeci, 40-percentný alkohol. Ak vážite 50 kíl, za hodinu vaša pečeň zmetabolizuje päť gramov alkoholu. Keď ste vypili 32 gramov, koľko hodín potrebujete, kým budete triezva? Hypoteticky šesť hodín do úplnej nuly.

Alebo si niekto dá jedno pivo. V závislosti od hmotnosti trvá približne tri hodiny, kým alkohol zmetabolizuje na nulu. Dal som si jedno pivo o ôsmej večer, je pol jedenástej, to už by som mal byť ok. Možno áno, možno nie.

Medzi ľuďmi sú veľké rozdiely v schopnostiach, temperamente, type nervovej sústavy. Zákon musí znieť jednoznačne. Pri akej hladine alkoholu v krvi budeme všetci viesť vozidlo rovnako bezpečne? Odpoveď je nula.

Keď vás zastaví hliadka a nespáchali ste žiaden priestupok a nameraná hladina alkoholu v dychu bude do 0,14 miligramu na liter, súčasne pri opakovanej dychovej skúške hladina alkoholu klesá, tak vyviaznete bez zadržania vodičského oprávnenia. No vo chvíli, keď sa niečo stane, stačí, že máte 0,02 a ste braní na zodpovednosť, že v stave vylučujúcom spôsobilosť ste viedli vozidlo.

Čo sa deje s telom pod vplyvom alkoholu?

Orgán, ktorý je ovplyvnený ako prvý, je mozog. Najprv vývinovo najmladšie časti mozgu, ktoré zodpovedajú za schopnosť rozhodovať sa, za sebadôveru, za riešenie problémov.

Kým u mužov stúpa sebadôvera a odvaha, výskumy ukazujú, že u žien pri nízkom promile dochádza k neprimeranej opatrnosti, ktorá vedie k chybnému rozhodovaniu.

So zvyšujúcim sa obsahom alkoholu v krvi sú zasiahnuté hlbšie uložené mozgové centrá, ktoré zodpovedajú za schopnosť reagovať, priestorové videnie alebo schopnosť rozlíšiť pohyb. To je niečo podobné, ako keď do diesla natankujete benzín. Prítomnosť alkoholu v mozgu dočasne zmení niektoré jeho funkcie.

Ako?

Nízka hladina alkoholu pôsobí na vyššie kognitívne funkcie človeka, mení schopnosť uvažovať racionálne a dáva mu pocit odvahy a všemocnosti. Presne to vystihuje tvrdenie „viac odvahy ako rozumu“.

Chyby, ktoré mozog produkuje, v tej chvíli nedokážeme nijako vôľou ovplyvniť. Zasiahnutá sivá kôra mozgová nás navyše informuje, že všetko je v poriadku, všetko nám ide a sme proste super.

Pri odbornom poradenstve a prednáškach pre vodičov používam opilecké okuliare, ktoré imitujú 1,5 promile. Je to taký trenažér, ktorý spôsobí, že sivá kôra mozgová nás informuje správne a hovorí pozor, vidíš zle, spadneš, toto neodhadneš.

Okuliare pomocou upravených skiel zdvojujú videnie, kazia odhad vzdialenosti a skresľujú videnie priestoru. Reakcie sú väčšinou také, že to je určite vyššie promile, takto opitý som nikdy nebol, alebo poniektorým sa točí hlava a dvíha žalúdok.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Zrejme je aj rozdiel v odbúravaní alkoholu medzi mužmi a ženami z hľadiska fyzickej stavby tela.

Áno, je v tom rozdiel. Mužské telo obsahuje väčšie percento tekutín, okolo 68 percent, u žien je to zhruba 55 percent. Alkohol sa dostáva do všetkých telesných tekutín. Rovnaké množstvo vypitého alkoholu u ženy sa rozptýli v menšom množstve tekutín, čím dosiahne vyššiu koncentráciu, a žena má z rovnakého množstva alkoholu vyššie promile ako muž. Metabolizovanie alkoholu prebieha vo svalovom tkanive, ktorého má mužské telo viac ako ženské, a tak je rýchlejšie odbúraný u mužov ako u žien.

Významným faktorom je rýchlosť odbúravania alkoholu pečeňou. Ľudí delíme na rýchlych, stredných a pomalých metabolizérov. Rýchlosť odbúravania je zistiteľná aj vyšetrením, pravdepodobne sa tomu venujú až protialkoholické liečebne.

Ľudia, ktorým alkohol metabolizuje rýchlo, sú rýchlejšie triezvi ako tí, čo majú pečeň v zlom stave, prípadne problém s odbúravaním alkoholu. To sú tí, čo sú po alkohole rozbití.

Rozdiely v rýchlosti a kvalite odbúravania alkoholu existujú aj naprieč národmi, sever Číny je známy spotrebou vysokého množstva alkoholu, naopak, južná Čína a väčšina Ázie majú s odbúravaním alkoholu problémy.

Aký je postup, keď vodič nafúka?

Ak je to do jedného promile, zadržia mu vodičské oprávnenie, následne podstúpi psychiatrické vyšetrenie.

Keď psychiater nezistí závislosť, dostane rozhodnutie o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u dopravného psychológa. Posledným krokom je skúška odbornej spôsobilosti, testy z pravidiel cestnej premávky. 

Ak bolo vodičské oprávnenie zadržané viac ako dva roky, absolvuje ešte posúdenie zdravotnej a psychickej spôsobilosti na vedenie vozidla, aby sa vylúčila zmena spôsobilosti na jeho vedenie.

Odborné poradenstvo predstavuje vstupný rozhovor a štyri skupinové stretnutia. Po absolvovaní dostáva vodič rozhodnutie, ktoré doručí na políciu.

Vodiči, ktorých zastaví psychiater, musia istý čas abstinovať a dokazovať, že abstinujú, pri pravidelných návštevách ambulancie.

Takže je to pre vodiča komplikácia.

Určite áno. Vnímam, že ich najviac mrzí čas, ktorý strácajú. Niektorým je jedno, koľko to bude stáť, a keby sa to dalo zaplatiť hneď, tak to zaplatia a majú celú záležitosť z krku.

Čo s tými, ktorí majú nad jedno promile?

Tí páchajú trestný čin a bezprostredne po udalosti a lekárskej prehliadke skončia v cele predbežného zadržania až do okamihu predvedenia pred súd, kde sa stanoví výška trestu.

Je to pre tých, ktorých už raz chytia pre alkohol, stopka do budúcna? Povedia si, že už viac nebudú riskovať?

Je to rôzne. Takí, ktorí pijú problémovo a vedia, že to nie je prvý raz, čo si sadli za volant pod vplyvom alkoholu, pravdepodobne naberú odvahu znova.

Väčšina ľudí celý proces zhodnotí tak, že prichádzajú o svoj drahocenný čas, peniaze, o status, často majú pocity hanby, viny alebo strachu a obáv, keď im dôjde, čo všetko sa mohlo stať. Nemajú záujem si to celé zopakovať, pretože im to určite zasiahne aj do sebaúcty. Neberú to na ľahkú váhu.

Skúste opísať vodičov, ktorí skončia vo vašom poradenstve po tom, čo nafúkali.

Prichádzajú ľudia mladí, starí, ľudia s nižším aj vyšším vzdelaním, muži, ženy. Žien je čoraz viac, aj keď to ešte nie je s mužmi pol na pol. Keď sa pozrieme na cesty, pravidelne šoféruje čoraz viac žien, možno menej ich je v radoch vodičov profesionálov, no ich každodenná rutina je napríklad rozvážanie detí, cesta do práce, nakupovanie.

Z mojich skúseností sú to väčšinou ľudia, ktorí nechceli jazdiť pod vplyvom, neurobili to zámerne a boli presvedčení, že nemôžu nafúkať.

Potom máme vodičov, ktorí si vypijú a myslia si, že vo chvíli, keď si budú sadať za volant, už budú čistí. Čiže s najlepším vedomím a svedomím, s tým, že večer mal človek nejaký alkohol a je už ráno, určite je čistý, si sadne za volant. Viesť vozidlo idú teda presvedčení, že alkohol, ktorí užili, je už dávno odbúraný.

Ľudia majú málo vedomostí o odbúravaní alkoholu, o svojom metabolizme, o zmene odbúravania alkoholu v spojitosti s užitými liekmi, a tak urobia chybu.

Tí, ktorí si opakovane sadajú za volant pod vplyvom alkoholu, si dovolia ísť pod jeho vplyvom aj do práce a ich pitie by sme už mohli označiť za problémové.

Jednou zo sankcií za jazdu pod vplyvom alkoholu a návykových látok je odborné poradenstvo, ktoré absolvujú u psychológa. Predchádza mu vyšetrenie závislosti u psychiatra, kde sa väčšina vodičov s problémovým pitím zastaví a nedostane ďalej, kým neabsolvuje podmienky dané psychiatrom.

A potom tu máme vodičov, ktorým sa to už veľakrát prepieklo, nič sa nestalo, nik ich nechytil, a tak si sadajú za volant opakovane s dôverou vo svoje schopnosti.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Nemalo by byť na našich cestách viac kontrol, aby naozaj vodič, keď si sadne do auta, to mal pred sebou ako reálnu hrozbu?

Myslím, že kontrol a sankcií by mohlo byť viac. Sankcie máme nastavené dobre, len mám pocit, že nevyužívame všetky možnosti, ktoré poskytujú.

Problém je aj v ich množstve. A ak by vodiči vedeli, že určite za priestupok sankcionovaní budú, správali by sa inak, ako keď vedia, že možno aj nie.

V niektorých krajinách EÚ, hlavne západ a sever Európy, ak prekročíte rýchlosť, pravdepodobnosť sankcie je rovnajúca sa istote. Hoci len za päť či šesť kilometrov za hodinu. V zmysle platnej legislatívy krajiny, ale sankcia príde. Preto vodiči rešpektujú predpisy.

U nás, žiaľ, to nie je také jednoduché. Tu sa stane, že viete, že je tu povolená päťdesiatka, ale keď pôjdem 60, v podstate sa nič nemusí stať.

Čo je ďalšia najčastejšia príčina nehôd na slovenských cestách?

Najčastejšou príčinou nehôd je nevenovanie pozornosti vedeniu vozidla. A keď nevenujeme pozornosť vedeniu, venujeme ju niečomu inému. Väčšinou je to komunikácia – telefonovanie, rozhovor alebo sociálne siete. Môže to byť niečo, nad čím rozmýšľame, čo nás trápi, alebo odvádzame pozornosť inou činnosťou – jeme, pijeme, fajčíme. Alebo otočíme sa k deťom dozadu, hľadáme niečo v kabelke. Strácame tak sekundy, ktoré rozhodujú o prežití.

Okrem nevenovania pozornosti vedeniu vozidla je to neprispôsobenie rýchlosti schopnostiam alebo situácii a únava a zlý fyzický stav všeobecne.

Ako šoféruje unavený vodič?

Unavený vodič šoféruje podobne ako vodič, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Výskumy hovoria, že 17 hodín bez spánku dá mozog do takého stavu, ako by bol pod vplyvom pol promile. Unavený človek má predĺžený reakčný čas, horšie vníma podnety na periférii a má zlý odhad vzdialenosti. 

Únava je vážny problém. Je to téma, o ktorej sa až tak nehovorí. Veľa ľudí je dlhodobo spánkovo deprivovaných z rôznych príčin. Ľudia sa prebúdzajú unavení a netušia, že trpia napríklad poruchou spánku, ako je spánkové apnoe, a aj keď spali dostatočne dlho, mozog nie je oddýchnutý.

Niekto má problém zaspať alebo sa skoro ráno prebúdza. Niekto príležitostne a iný už chronicky. O užívaní liekov na spanie a možnej závislosti ani nehovoriac. Nevieme otestovať, ako veľmi je pod vplyvom únavy mozog vodiča.

Práca vodičov napríklad medzinárodnej kamiónovej dopravy, ale aj mestskej a prímestskej či vnútroštátnych liniek je veľmi prísne kontrolovaná čo do prestávok a oddychu. No čo s tým množstvom amatérskych vodičov, ktorí pod vplyvom únavy jazdia?

Únava za volantom prichádza aj v dôsledku tepla, nevetrania alebo namáhavej fyzickej práce predošlého dňa.

Je únava aj príčinou mikrospánku?

Jednoznačne. To, že sa nehoda stala pod vplyvom mikrospánku, vieme z výpovedí očitých svedkov, z chýbajúcich stôp po brzdení alebo z nereagovania vodiča na jasne rozpoznateľnú prekážku.

U pilotov hlavne na transoceánskych letoch zistili, že únava v poslednej fáze letu zvykne byť najvyššia a stúpa riziko nehodovosti. Zistilo sa, že ak tesne pred poklesom pozornosti a nástupom únavy si piloti zdriemnu, získajú viacej energie a dokážu potlačiť únavu. Každé ďalšie zdriemnutie už prináša kratší čas bez únavy. Výskum však dokázal, že vyššie kognitívne funkcie zodpovedné za rozhodovanie a riešenie komplexných problémov sú menej kvalitné.

Veľa vodičov zrejme netuší, aká je únava za volantom škodlivá.

Možno by pomohla väčšia osveta. Bolo by užitočné, keby sa aj venovalo viac priestoru témam, ako je únava a alkohol za volantom, možno už v školách a autoškolách. Únava v spojitosti s riešením problémov v hlave môže byť smrteľná kombinácia.

Čo teda s únavou? Ak už človek musí sadnúť za volant a nemá šancu sa poriadne vyspať?

Jednoznačne sa treba vyspať. Vždy je to riziko. Je zodpovedné a normálne sadať si za volant v dobrom fyzickom a psychickom stave a neohrozovať svoj život alebo životy iných. Vždy máme možnosť použiť taxík, odložiť cestu, požiadať niekoho o pomoc. Lebo ráno po tom, keď niekto prišiel o život našou vinou, je jedno z najhorších rán, aké môžeme zažiť. Nestojí to za to.

Ak už sme na ceste a urobili sme všetko, čo sme mohli, tak si môžeme pomôcť klasickou kávou, zastaviť, na chvíľu si pospať, ak sa dá, poprechádzať sa. Veľmi pomáha aj pohyb sánkou, žuvačka, sušené ovocie, pustiť si čerstvý vzduch, robiť si častejšie prestávky.

Niektorí vodiči zvládajú za volantom aj esemeskovať.

Esemeskovanie odvádza pozornosť od vedenia vozidla a je tu ešte jeden veľký problém, a to je reakčný čas. Je to čas, ktorý prejde od chvíle, keď si poviem, že musím brzdiť alebo niečo spraviť, a keď dupnem na pedál.

U vodičov profesionálov tento reakčný čas býva od cca 0,6 sekundy do jednej sekundy. Nad jednu sekundu je reakčný čas bežného vodiča.

Ak idem rýchlosťou 50 km za hodinu, za jednu sekundu prejdeme zhruba 15 metrov. Keď je náš reakčný čas jedna sekunda, nastane situácia, že musíme brzdiť, prejdeme ešte 15 sekúnd, kým zareagujeme.

Pohľad na displej telefónu, prípadne prečítanie správy, nám zaberie asi tak dve až tri sekundy. Sú to sekundy, keď nevenujem pozornosť situácii, nevidím, že autá predo mnou spomalili alebo do cesty vstúpil človek. Môj reakčný čas sa predĺžil a za tri sekundy prejdem 45 metrov, až potom nastane reakcia, čo už môže byť neskoro.

Rovnako sa predlžuje reakčný čas pod vplyvom alkoholu. Keď nič iné, tak toto predĺženie reakčného času je dôvod nepísať napríklad esemesku za volantom. Myslím, že pri hustote premávky a rýchlosti jazdenia raz dôjde na každého esemeskára.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Môže aj hudba v aute odvádzať pozornosť?

Môže. Aby sme mohli dávať pozor v premávke a predvídať, hudba musí mať istý limit. Nadlimitné zvuky nás oberajú o zvukový kanál, ktorý potrebujeme za volantom, aby sme mohli predvídať.

Ak prekročí muzika istú hladinu hluku, potom sa deje to, že nevnímame ruchy okolia a nemusíme počuť auto so zapnutou sirénou a nedáme prednosť sanitke.

Vodiči sa na cestách stretávajú aj s takzvanými vybrzďovačmi, ktorí predbehnú pomalšieho vodiča a potom pred ním prudko brzdia, čím ho vlastne ohrozia alebo aj vystrašia. Známe sú medializované prípady, keď došlo aj k nehodám. Prečo to robia?

Takéto správanie by som už charakterizovala ako premyslený agresívny prejav. Pravdepodobne im ide o vrátenie toho, o čom si myslia, že ste im urobili vy, o ukazovanie moci a možno aj zastrašovanie.

Úplne nepochopiteľné je vybrzďovanie autobusov, ktoré prepravujú veľké množstvo ľudí. Pri prudkom brzdení môže dôjsť k zraneniu viacerých osôb. Vybrzďovač ujde a vodič zostáva sám v problémovej situácii, často so zranenými, a vinník nehody nie je. Je to premyslené konanie zla.

Nadávanie za volantom, obviňovanie toho druhého, že to spravil naschvál, trúbenie. Kde sa to v nás vodičoch berie, že sa prestávame kontrolovať a často aj s deťmi v aute?

Takto vypúšťajú paru ľudia, ktorí sa ocitli v stave obmedzenej psychosomatickej kapacity. Človek má oslabenú odolnosť voči záťaži, intelekt už nevie brzdiť nežiaduce pocity, a tak stráca kontrolu nad svojím správaním.

Trúbenie, zanadávanie si za volantom je len prejav toho, ako sa momentálne cítime. Vypustenie pary, odliatie z preplnenej nádoby plnej stresových situácií.

V južnej Európe je trúbenie bežný komunikačný prostriedok, ľudia si trúbia asi aj od radosti alebo na pozdrav. Ale to je iná situácia.

Deťom sa snažíme ísť príkladom, no vo vypätej situácii dostáva prednosť uvoľnenie napätia, a tak sa často dozvedia veci, ktoré sme im asi ešte hovoriť neplánovali. Všetko, čo odpozorujú, použijú raz vo vlastnej vodičskej praxi. Dostatočný dôvod správať sa za volantom tak dobre, ako dokážem. Aspoň podľa mňa.

Po dopravnej nehode nie je jednoduché opäť si sadnúť za volant. Pre niekoho môže byť aj obyčajné ťuknutie v minulosti psychologická stopka. Čo s tým?

Skúsiť to. Na parkovisku, cvičisku, s inštruktorom autoškoly. Jediný spôsob je vystaviť sa problémovej situácii a vystavovať sa jej, kým neopadne ten silný emocionálny náboj. Prejsť miestom nehody, prípadne tam zotrvať a počkať na pokles úzkosti. A rozprávať. Nedržať v sebe. Veľakrát, opäť, kým nepoklesne úzkosť.

Ak to človek nedokáže sám, je tu psychológ. Pri spracovávaní takýchto porúch pracujem metódami kognitívno-behaviorálnej psychoterapie, ktorá veľmi úspešne funguje v podobných prípadoch.