Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
21. december 2022

Knižná anketa Postoja

Keating, Johnson, Vagovič či Olexák. Ktorí autori nás v tomto roku oslovili

Respondentov sme sa pýtali, ktorá kniha ich v tomto roku zaujala. Odpovedali Pavol Rankov, Dagmar Kráľová, Anton Hykisch, Ján Dolný či Stanka Horváthová.

Keating, Johnson, Vagovič či Olexák. Ktorí autori nás v tomto roku oslovili

Ilustračná fotografia: pexels.com/Clem Onojeghuo

Ján Dolný, benediktín

Z knižných noviniek, ktoré sa mi v tomto roku dostali do rúk, ma najviac zaujala publikácia Petra Olexáka Stručná história vzťahov cirkvi a štátu (Society for Human Studies, 2022). A to z viacerých dôvodov. Ponúka príspevok k živej téme v našej (post)modernej spoločnosti, v ktorej každá inštitúcia prechádza svojou vlastnou krízou identity.

Ďalší dôvod je v kvalite tohto príspevku. Spracovať stručne, a pritom vyvážene, kriticky, a pritom čitateľsky zaujímavo dvadsať storočí dejín cirkvi a štátu dokáže iba autor s výnimočným prehľadom, pracovitosťou a nadaním. Nazdávam sa, že Olexákova kniha spĺňa v žánri historickej literatúry svetové kritériá. Zostáva len dúfať, že ju objaví čo najviac čitateľov a prehĺbi sa tak naša spoločenská diskusia o vzťahu medzi cirkvou a štátom. 

Pavol Rankov, spisovateľ

Zo slovenských kníh ma v pozitívnom zmysle zaujala zbierka poviedok Priestupný rok (Trio Publishing, 2022) od Rastislava Puchalu pre svoj apartný jazyk, intelektuálnu bohatosť a vypointovanosť.

Zo zahraničných kníh ma v negatívnom zmysle zaujal román Bílá Voda (Host, 2022) od Kateřiny Tučkovej nelogickosťou, schematizmom a naivnosťou.

Lukáš Krivošík, redaktor denníka Postoj

Už som napísal, že knihu Dekadentná spoločnosť (Postoj, 2022) amerického publicistu Rossa Douthata pokladám za najdôležitejší preklad zahraničnej knihy o politike do slovenčiny počas tohto roka. A to práve preto, že Douthat si udržiava nadhľad, pokiaľ ide o bežné čiastkové vysvetlenia nášho ducha čias i našich veľkých civilizačných výziev, ktoré bežne zaznievajú zľava i sprava. Je to jeho originálna perspektíva, ktorá z tejto knihy robí také zaujímavé čítanie.

Za najdôležitejšiu pôvodnú slovenskú knihu tohto roka pokladám aj vzhľadom na aktuálne politické dianie Padreho klan: Thriller zo zákulisia policajnej mafie (Švabach, 2022) od investigatívneho novinára Mareka Vagoviča. Je to neoceniteľný príspevok k sebareflexii slovenskej spoločnosti.

Z kníh, ktoré vyšli v zahraničí, ma najviac zaujala kniha Making Faith Magnetic (voľne preložené: Ako spraviť vieru príťažlivou; The Good Book Company, 2021) britského teológa Daniela Strangea, ktorého som osobne tento rok zažil na misijnej konferencii Cirkvi bratskej v Poprade. Táto kniha využíva rámec, ktorý kedysi vytvoril holandský misionár Johan Herman Bavinck, aby dokázal sprístupniť kresťanstvo ľuďom v iných kultúrach. Akurát Strange ho využíva, aby ukázal, že sa dá použiť na oslovovanie ľudí v dnešnej európskej postkresťanskej spoločnosti, kde človek skôr dokáže vymenovať členov tímu Avengerov než niekoho z dvanástich apoštolov.

Na konferencii v Poprade Strange zároveň demonštroval, ako sa dá Bavinckov päťbodový rámec využiť na sebapoznanie slovenskej spoločnosti a zmenu niektorých jej maladaptívnych presvedčení a kolektívnych stratégií. Okrem misijného významu by tento rámec mohol byť doslova využiteľný ako prostriedok na čosi, čo si pre seba nazývam „slovenskou národnou psychoterapiou“.

František Mikloško, publicista, bývalý dlhoročný politik

Kúpil som si v antikvariáte knihu pražského vydavateľstva Odeon z roku 1930 Jindřich Štyrský: Život J. A. Rimbauda. Strany boli ešte nerozrezané. Bolo pre mňa príjemné v čase politických zápasov a doznievajúceho covidu na Slovensku čítať o živote tohto významného mladého básnika a slobodného búrliváka. 

Pavol Hrabovecký, prodekan Teologickej fakulty KU

Spoznávať Krista je celoživotnou misiou. Sú chvíle, keď sa rozumové spoznávanie snúbi s bytostným, celostným; keď sa rozum stretá so srdcom. A srdce chce krásu. John Milton ponúka vo Vrátenom raji (Modrý Peter, 2022) krásu Ježiša zoči-voči pokušiteľovi a nezabúda ani na múdrosť argumentov, ktorými satana na púšti poráža.

Druhá časť knihy, dráma o Samsonovi, je prenikavou sondou do osudu slepého Samsona, ktorý vedie dialóg so sebou, so svojím otcom aj s Dalilou, pre ktorú prišiel o zrak aj moc. Dráma na spôsob starovekých gréckych drám, ktorá túži, aby sa človek poučil a neopakoval chyby predkov.

Dagmar Kráľová, saleziánka

Práve čítam vynikajúcu knihu o Druhom vatikánskom koncile. Som len v polovici, no strhla ma od prvých stránok. Jasne, realisticky, na konkrétnych príkladoch, s analýzou a v syntéze zároveň, ako po „cétečku“ sa v nej diagnostikuje situácia cirkvi v posledných storočiach.

Ako sa, hoc nechtiac, uzavrela a dostala do opozície voči modernej spoločnosti a tým do slepej uličky. Vyviesť z nej ju mal práve koncil, ktorého úlohou bolo pochopenie nezdravého stanoviska a reštart otvorenosti voči svetu a tým i autentického kresťanstva. Teším sa, ako autor knihy Církev, tradice, reforma: Odkaz Druhého vatikánskeho koncilu (Vyšehrad, 2016) Tomáš Petráček, teológ a cirkevný historik čerpajúci z množstva zahraničnej literatúry zdôvodňuje prínos koncilu a z neho plynúce cesty pre dnešok.

Vladimír Krčméry, lekár 

Knižný rozhovor s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom Kresťan musí byť hrdinom (Postoj, 2016).

Margita Vanovčanová, zakladateľka blogu o knihách radicitame.sk

Pri vašej otázke mi automaticky naskočila Kateřina Tučková a jej tohtoročná novinka Bílá Voda (Host, 2022). Je to nevídané ponorenie sa do nie tak dávnych spoločných československých dejín v internačnom kláštore na severe Čiech, prakticky na konci sveta. Rozsah 600 strán presne zodpovedá bohatstvu, ktoré kniha ponúka: takmer 60 rokov udalostí a v nich plasticky, bez hodnotenia, miestami surovo, bez zbytočného pátosu opisovaný bežný život rehoľníčok za bývalého režimu – so všetkými prenasledovaniami, obvineniami, nezmyselnými nariadeniami a šialenými plánmi smerujúcimi k postupnému vyhladeniu rehoľných sestier.

To sú fakty, ale kniha ich podáva inak – lezú pod kožu, dotýkajú sa, vyrušujú. Aj čitateľ bude so sestrami vo väzení a bude cítiť ich bolesť. Tá bude o to silnejšia, keď nad tým všetkým vidíme biskupa poplatného režimu, u ktorého sa žiadna z nich spravodlivosti nedovolala. Ani revolúcia neznamenala, že jeho vplyv sa skončí.

Ale to je len jedna časť knihy: očakávajte aj silný príbeh súčasnej ženy s výraznou osobnou drámou, ktorá postupne odhaľuje osudy sestier, rehoľníkov, biskupa a iných ľudí, ktorí tvorili miestnu cirkev. Očakávajte surovosť, mentálnu nahotu, zdesenie z odhalenej pravdy. Ale čakajte aj literárnu nádheru a najmä úctu, ktorou spisovateľka, hoci odmieta cirkev ako takú, prejavila rehoľníčkam a ich viere. Práve tá im pomohla prežiť ťažké časy a priniesla nečakané ovocie tam, kde by sme to vôbec nepredpokladali.

V tejto knihe očakávajte všetko: silný viacvrstvový príbeh, emócie, fakty, poctivý výskum archívnych zdrojov a ich neskutočne kvalitné spracovanie, ktoré je oslavou ženy a života v pravde. 

Roman Joch, vysokoškolský pedagóg, publicista, riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny

Tuvia Tenenbom: Po čem rabíni touží (Zeď, 2022).

Martin Leidenfrost, redaktor denníka Postoj

Vlastne celý svoj dospelý život sa snažím čítať tohto autora z 19. storočia: Adalbert Stifter (1805 Horní Planá – 1868 Linec) patrí síce k hnutiu nemeckého národného obrodenia, ale svojich súputníkov podráždil svojím prednárodným myslením. Rodák z Böhmerwaldu/zoŠumavy, vtedy zväčša nemeckojazyčného kraja v južných Čechách, hovoril si „Bohemus oberplanensis“ a považoval Prahu za svoje hlavné mesto. Najviac dráždil jeho 944-stranový historický román Witiko. Nezaujímal sa o národné a jazykové identity, ale rozprával stredoveké dejiny Čiech ako jedny dejiny.

Práve tohto Witika si chcem prečítať, lebo čítať Stiftera je úžasnou meditáciou. Píše presne a pomaly, legendárne sú jeho rozvláčne opisy prírody a podobne ladené vznešené dialógy. Je to veľmi vznešená literatúra, hrdina sa u Stiftera nemodlí, ale „er tat ein Gebet“, „urobil modlitbu“.

Inzercia

Čo sa týka Witika, toho som začal čítať niekedy na začiatku tohto storočia. Stihol som zo 50 strán a už som bol perfektne oddýchnutý: mladý hrdina Witiko dovtedy stihol iba prejsť na koni z Pasova na Šumavu.

V tomto lete sme s rodinou dovolenkovali v Stifterovom rodisku Horní Planá. Osobne som mal iba jeden zámer: prečítať celého Witika od začiatku až do konca. Žiaľ, moja „mexická aféra“ po článku o jednej globalizovanej svadbe zmarila môj plán a musel som ju hasiť. Stihol som iba 100, možno 110 strán, ktoré však mali v napätej situácii takisto upokojujúci charakter.

Som optimista, že ho pred smrťou dočítam.

Radoslav Procházka

Najväčší čitateľský pôžitok mi v uplynulom roku priniesol román My Year Abroad (Riverhead Books, 2021) od Chang-rae Leeho. Príbeh rozpráva veľmi sympatická hlavná postava, má to akurátne tempo a suverénnu štylistiku. Úplne ma to strhlo.

Samuel Trizuljak

Zaujala ma kniha Slovenské století (Torst, 2021) od českého historika, spisovateľa a scenáristu Pavla Kosatíka. Kosatík, autor vynikajúceho seriálu České století, vykresľuje slovenské 20. storočie prostredníctvom portrétov kľúčových politických osobností spoločného medzivojnového a socialistického štátu a dvoch slovenských pokusov o samostatnosť. Hodžu bráni pred Benešom, s pochopením píše o Hlinkovi, nešetrí Dubčeka.

Kosatík vníma slovenský príbeh ako úspešný: do 20. storočia Slováci vstupovali ako apolitická masa, uzatvárali ho ako samostatný štát s demokratickými politickými štruktúrami a so živou občianskou spoločnosťou. A to všetko sa im podľa autora podarilo skôr napriek ako vďaka pochopeniu českých bratov.

V našej súčasnej bezútešnej politickej situácii pri blížiacom sa 30. výročí samostatnosti nás môže povzbudiť autorov záverečný optimizmus. „Být dnes mladým, dvacetiletým Slovákem, hodně bych sa těšil, co v živote zažiju,“ uzatvára. Ak bolo Slovensko v 20. storočí ihriskom v lepšom prípade pre Prahu, v horšom pre totalitné režimy, 21. storočie by nám mohlo azda priať viac. Kosatíkovo Slovenské století by malo byť na tejto ceste povinným čítaním.

Simona Magušinová, speváčka

Už minulý rok sa ku mne dostala kniha To nás zachránilo (Lúč, 1995), a ak by som mala povedať jednu (okrem Liečiť zlo láskou), tak by to bola ona.

Eva Čobejová, redaktorka denníka Postoj

Neprečítala som tohto roku toho veľa, ale potešil ma preklad novej knihy Michela Houellebecqa Zničiť (Odeon, 2022). Asi to nie je jeho najlepšia kniha, ale najmä svojou rodinnou a vzťahovou líniou ma až dojala.

Objavom roka bola pre mňa kniha, ktorá vôbec nie je novinkou, prvýkrát vyšla v roku 1936. Dozvedela som sa o nej z textov talianskeho spisovateľa a učiteľa Alessandra D’Aveniu, ktoré pravidelne publikujeme na Postoji. V jednom svojom texte písal o knihe islandského spisovateľa Gunnara Gunnarssona Advent (Kalich, 2017). Čítanie tejto knihy vraj jednoducho patrí k adventnému času. Dlho mi trvalo, kým som knihu zohnala, ale už ju mám, je to český preklad vydaný v roku 2017. Je to krátka novela, ale dlho ostane v hlave – a advent s ňou bol naozaj o niečo krajší.

Anton Hykisch, spisovateľ, bývalý veľvyslanec SR v Kanade

Paul Johnson: Ježíš: Životopis pro 21. století (Barrister & Principal, 2012). Poznám viacero životopisov Ježiša (Giovanni Papini, François Mauriac, Norman Mailer), no Ježiš anglického publicistu Paula Johnsona na malej ploche dokázal takmer nemožné. Krištáľovo čistý štýl, bez teologických kompilácií, jednoducho presvedčivé čítanie, ktoré niekoľko mesiacov mám na nočnom stolíku pre pokoj duše pred spánkom.

Ako spisovateľ deväťdesiatnik sa chcem pochváliť, že počas pandémie som napísal nový historický román Bezhlavý čas a už je na pultoch kníhkupectiev. Opisuje udalosti v strednej Európe počas Francúzskej revolúcie, je to akási sonda do obdobia vzniku liberalizmu. Čitateľ možno nájde paralely aj s dneškom.

Lukáš Obšitník, redaktor denníka Postoj

Pre tých, ktorí podobne ako ja tohto roku nestíhajú čítať veľa kníh, odporúčam Pominuté chvály (Cesta, 2021) od Štěpána Smolena. Autor povyberal viacero skutočností, ktoré sa väčšinou zatracujú alebo odsúvajú na okraj, napríklad zakríknutých ľudí, iróniu, nudu, trápne okamihy či rutinu, a vtipne a inteligentne ich ukazuje z iného pohľadu, než je zaužívané. Kniha nabáda na rozlišovanie medzi pozlátkou a domnelými dobrami a tými skutočnými, ktoré sa často skrývajú v rôznych zákutiach života. „Zlo je panelová nuda předměstských sídlišť, je to svět kopií, zatímco dobrem kvete každý po svém, nebo spíš po Božím, takže jsou svatí jako pomněnky a svatí jako duby. A často rostou skryti lidským očím kdesi v zahradách za zdí.“ Je to krásne a múdre dielko.

Mám rozčítanú knihu židovského intelektuála Yorama Hazonyho Conservatism: A Rediscovery (Znovuobjavenie konzervativizmu; Regnery Gateway, 2022). Autor predstavuje konzervativizmus v novom svetle, konfrontuje zavedené politické teórie a vysvetľuje zápasy, ktoré konzervatívci v posledných storočiach viedli v angloamerickom svete väčšinou s osvietenskými liberálmi. Poukazuje na to, že počas studenej vojny americká republikánska koalícia vybudovaná Williamom F. Buckleym bola v skutočnosti koalíciou konzervatívcov s liberálmi s cieľom obrániť slobodu voči komunizmu, ale pokiaľ sa chce konzervativizmus v dnešnom svete obnoviť, mal by sa vrátiť k svojim koreňom a budovať na nich. Zdôrazňuje úctu k náboženstvu, úctu k oponentom, v závere potrebu správneho osobného príkladu a dobrého súkromného života.

Hazonyho nová kniha vyvolala v Spojených štátoch pomerne silnú odozvu, podobne ako predošlá Chvála nacionalizmu. Kritici jej vyčítajú, že konzervativizmus príliš obmedzuje stavaním na náboženských hodnotách, čo je podľa niektorých z nich v sekulárnom svete už neudržateľné. V každom prípade, ide o hodnotný príspevok do diskusie západného sveta.

Gabriela Burianková, spoluzakladateľka občianskeho združenia Akadémia rodiny

Jedna z top kníh, ktoré som tento rok prečítala, bola kniha od psychologičky Meg Jay Rozhodujúca dekáda (Premedia, 2017). Ako autorka tvrdí, tridsiatka nie je novou dvadsiatkou. O to v tejto knihe ide. Výborné čítanie, kde Meg Jay opisuje zo svojej praxe dôsledky toho, keď mladí považujú dvadsiate roky života za čas, keď sa treba len baviť a užívať si, a zabudnú si budovať základné piliere života. Hovorí o tom, aké sú tieto piliere a prečo sú dôležité pre ďalší život mladých ľudí.

Pre túto vekovú kategóriu som veľa kníh nevidela. Táto je napísaná jasne, zrozumiteľne, triezvo, so zdravým rozumom a na niektorých miestach ma aj prekvapila. Veľmi sa páčila aj našim dcéram, ktoré sú práve v tomto veku.

Stanka Horváthová, skautka, dizajnérka vzdelávacích programov, autorka knihy Menej konať, viac byť

Tento rok sa u mňa na nočnom stolíku už dlho drží kniha azda netradičného trapistického mnícha Thomasa Keatinga, ktorý pochádzal z New Yorku, vyštudoval Yaleovu univerzitu a za svoj devätdesiatpäťročný život napísal takmer štyri desiatky titulov. 

Prečo sú nielen kontemplatívni mnísi, ale aj bežní farníci pozvaní sedieť dvakrát denne dvadsať minúť „v tichu“? Čo to znamená, nechať lode plávať a sústrediť sa na rieku? Kam vstúpime, keď sa odpútame od bežného prúdu myšlienok? Môže modlitba odbúrať nepravé programy na dosahovanie šťastia, ktoré sme sa naučili v ranom detstve? Ako funguje vnútorné očisťovanie a Božia psychoterapia? Nielen na tieto otázky odpovedá Thomas Keating v knihe Otevřená mysl, otevřené srdce (Alpha Books, 2021). 

Modlitbu zväčša chápeme ako myšlienky alebo pocity, ktoré vyjadrujeme slovami. Okrem tohto poňatia však kresťanská tradícia hovorí aj o kontemplatívnej modlitbe, ktorú by sme mohli vyjadriť ako „spočinutie v Bohu“. Metóda centering prayer – modlitba súhlasu, ktorú Keating v knihe rozvíja, nám môže pomôcť prebudiť práve dar kontemplácie. 

Otevřená mysl, otevřené srdce je nezvyčajnou kombináciou podrobného návodu, hlbokej teológie aj súčasnej psychológie. Keatingovi sa v nej darí prebudiť záujem o tento druh modlitby aj u tých, ktorí sa za kontemplatívcov nikdy nepovažovali, a ponúka najčastejšie otázky (a odpovede) ľudí, ktorí ju už viac ako dvadsať rokov praktizujú. 

No najmä prináša múdrosť mnohých storočí kontemplatívnej tradície v aktualizovanej podobe a ponuku dať každý deň Bohu tichý súhlas s jeho prítomnosťou a pôsobením v našom vnútri.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.