Zvrat v kauze Čurilla Žilinka by mal zastaviť stíhanie vyšetrovateľov NAKA

Keď putovali vlani na jeseň vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu do vyšetrovacej väzby, zaváňalo to pomstou zo strany Úradu inšpekčnej služby. Už vtedy sa špekulovalo, že svoje kroky koordinuje s SIS.

Čurillovci totiž začali preverovať podozrenia z korupcie a ovplyvňovania vyšetrovania vplyvných persón z bezpečnostných zložiek aj politiky. Po ruke im mali ísť niektorí ľudia z inšpekcie na čele s Dianou Santusovou.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Santusová a spol. udreli na vyšetrovateľov NAKA plnou silou. Okrem iného tvrdili, že čurillovci manipulujú s výpoveďami kľúčových svedkov, tzv. kajúcnikov.

Inšpekcia sa snažila – v súčinnosti s tajnou službou – spochybniť hlavne Bernarda Slobodníka, Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Posledný menovaný bol námestníkom bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

Kľúčové výpovede

Výsledkom vojny v polícii bolo začatie stíhania čurillovcov. Iniciovala ho inšpekcia, podľa ktorej si podozrenia voči jej ľuďom vymysleli. Urobila tak krátko predtým, ako chceli policajti z NAKA obviniť Santusovú a spol.

Čurillovci boli následne – na návrh bratislavskej prokuratúry – dva týždne vo vyšetrovacej väzbe. Potom ich odvolací súd prepustil, pričom konštatoval, že nebol dôvod nielen na ich väzobné, ale ani trestné stíhanie.

Generálna prokuratúra ich napriek tomu ani po vyše roku nezbavila obvinení, ktoré sú od základu vedené účelovo. Aktuálne to potvrdzujú aj výpovede dvoch operatívcov inšpekcie, ktorí sa postavili za čurillovcov.

Obaja zhodne tvrdia, že spomínaní vyšetrovatelia NAKA si podozrenia voči Santusovej a spol. nevymysleli, pretože im ich sami posunuli. Vychádzali z vlastnej, tzv. operatívno-pátracej činnosti.

Spoločné záujmy

Cieľom protiofenzívy, ktorú spustila SIS – a pomáhala jej pri tom aj inšpekcia – mala byť záchrana Pčolinského, ktorý je takisto podozrivý z korupcie. A v širšom zmysle aj ďalších ľudí s visačkou náš človek.

Akcia mala aj široké politické krytie. Za Pčolinského sa postavil Boris Kollár (Sme rodina). Zvyšných obvinených, podozrivých z praktík organizovaného zločinu, zobral pod svoje krídla Robert Fico (Smer).

Dovtedy nezmieriteľní politickí rivali chceli dokonca zavolať Pčolinského – v tom čase väzobne stíhaného – na rokovanie parlamentu. Ich záujmy sa dodnes prekrývajú aj pri eliminácii pokusov o zmenu paragrafu 363.

Kollár blokuje spravodlivosť z pozície vplyvného koaličného politika. Fico robí špinavú robotu v teréne, keď vyťahuje účelovo zostrihané nahrávky prokurátorov (vyšetrovateľov, kajúcnikov), ktorí usvedčujú jeho ľudí.

Čaputovej dilema

Nad všetkými stojí ako neohrozený vládca generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý by mal po výpovediach operatívcov z inšpekcie okamžite zmeniť kurz. A bezodkladne zbaviť čurillovcov nezmyslených obvinení.

Na pokračovanie ich trestného stíhania už nie je najmenší dôvod. Vyšetrovatelia NAKA si podozrenia o Santusovej a spol. nevycucali z prsta. Konali na základe relevantných podkladov od oprávnených osôb.

Aj ďalší postup generálnej prokuratúry v tejto kauze ukáže, či je hrádzou proti nezákonnosti, ako to o sebe s obľubou tvrdí. Alebo prístavom prominentov, ktorí sa zaplietli s korupciou a organizovaným zločinom.

Prístup k čurillovcom môže byť zároveň referenčným rámcom, či podať alebo nepodať disciplinárny návrh na Žilinku. Prezidentka Čaputová stojí pred výzvou, ktorá môže ovplyvniť aj jej šance v budúcich voľbách.