Zákon roka Provizórium zabrzdí stavbu diaľnic, modernizáciu armády aj platy zdravotníkov

Vláda v posledných týždňoch predstavila rôzne štedré opatrenia, ktoré zásadne menia prerozdeľovanie verejných peňazí. Deficit by mal dosiahnuť rekordných osem miliárd eur – z veľkej časti v dôsledku plánovaných opatrení na zjemnenie dosahov energetickej krízy. Na tie si vláda vyčlenila približne 3,5 miliardy eur, ale viac peňazí má ísť aj na zdravotníctvo, na výstavbu diaľnic či platy učiteľov.

Všetky tieto zmeny visia vo vzduchu, závisia totiž od toho, či parlament schváli zákon o rozpočte.

Do konca roka chýbajú už iba tri týždne, v Národnej rade prebieha posledná schôdza a vyzerá to tak, že vláda medzi poslancami stále nenašla potrebnú podporu. Čoraz častejšie sa tak spomína rozpočtové provizórium, ktorým hrozí najmä minister financií Igor Matovič.

Čo by neschválenie rozpočtu skutočne znamenalo? Aké zmeny by sa nemohli uskutočniť a ako by vláda mohla ďalej fungovať?

V prípade, že nastane rozpočtové provizórium, štát musí hospodáriť podľa rozpočtu, ktorý bol schválený na predchádzajúci rok, až kým parlament neschváli novú verziu.

Každý mesiac tak štátne inštitúcie môžu minúť dvanástinu z celkovej sumy, ktorá im bola priznaná v predchádzajúcom roku. Ak ju neminú celú, nemôžu si ušetrenú sumu preniesť do nasledujúceho mesiaca.

Matovič označil možnosť rozpočtového provizória za katastrofu. Štát by totiž nemohol použiť osem miliárd, čo je suma, o ktorú sa majú v budúcom roku zvýšiť štátne výdavky.

Štátny rozpočet na tento rok počíta s tým, že výdavky dosiahnu 26,95 miliardy eur. Ešte v polovici októbra si však koalícia rozpočet navýšila o približne 1,5 miliardy, čo znamená, že celkovo štát plánuje tento rok minúť 28,45 miliardy eur.

Návrh rozpočtu na budúci rok počíta s výdavkami vo výške 35 miliárd.

Rozdiel je jasný. Vláda plánuje minúť o 6,5 miliardy eur navyše a nie o osem miliárd.

Lekári dostanú viac aj bez rozpočtu

Minister financií upozornil napríklad na to, že nebude možné zvýšiť platy lekárom tak, ako sa dohodli. Platy však nefinancuje priamo štát a okrem toho v memorande, ktoré vláda podpísala s lekárskymi odbormi, sa o podmienke schválenia rozpočtu nehovorí. Platy sa vyplácajú zo zdravotného poistenia, ktoré hradí náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou.

Tento systém nefunguje úplne priamo a veľkú úlohu vo financovaní zdravotníctva, a teda aj miezd zohrávajú platby za poistencov štátu. Deti, študenti či dôchodcovia tvoria skupinu, za ktorú platí odvody štát. To sa uskutočňuje transferom Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Jeho výška sa však neurčuje na základe reálnych údajov o počte poistencov štátu či o nákladoch na zdravotnú starostlivosť, ale iba na základe rozhodnutia ministerstva financií.

V budúcom roku by tak mal štát za svojich poistencov zaplatiť 1,1 miliardy eur, čo je rovnaká suma ako v tomto roku. Ako upozornil denník SME, rezort financií to vysvetlil tým, že existuje riziko neschválenia zákona o štátnom rozpočte, a tak pre istotu nechali túto položku na rovnakej úrovni. Sú si však vedomí toho, že výdavky budú vyššie, a majú aj pripravené riešenie.

V každom prípade, ak by rozpočet nebol schválený a nemocnice by dostali od štátu rovnaké peniaze ako vlani, svojim lekárom by museli zaplatiť podľa nových sadzieb. To by sa premietlo zrejme do väčšieho zadlženia či do obmedzenia investícií v iných oblastiach.

Bez rozpočtu nebude na kompenzácie

Celá Európa zažíva bezprecedentnú energetickú krízu a Slovensko nie je výnimkou. Na jej zvládnutie vláda prijala viaceré opatrenia, ktoré štát vyjdú na niekoľko miliárd eur. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v rozpočte na tento účel vyčlenených celkovo 3,4 miliardy eur. V prípade, že zákon parlament neschváli, pomoc bude nutné okresať.

Ministerstvo práce má napríklad práve kvôli pomoci s energetickou krízou rozpočet vyšší o 900 miliónov, ministerstvo hospodárstva o 1,4 miliardy a ďalšie prostriedky na tieto výdavky sú vyčlenené v rámci štátnej rezervy.

Tá je evidovaná v rámci kapitoly nazývanej všeobecná pokladničná správa. Zjednodušene povedané, ide o položku, do ktorej si vlády zvyknú odložiť peniaze, ktoré potom môžu použiť bez toho, aby ich využitie bolo vystavené verejnej debate.

Existencia rezervy sama osebe má zmysel, jej zmyslom je, aby mal štát peniaze na nečakané výdavky. Na budúci rok sa tak počíta s tým, že možno budú potrebné peniaze navyše v prípade povodní, pandémie, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ale aj na kompenzačné opatrenia.

No viaceré z týchto položiek nie sú neočakávané výdaje, dokonca sa dá odhadnúť aj množstvo peňazí potrebných na ich pokrytie. Nemali by preto byť evidované v rámci rezervy a to, že tam sú, značne znižuje transparentnosť ich využitia.

Celkovo si vláda do rezervy odložila takmer tri miliardy eur, čo je v porovnaní s minulými rokmi obrovský nárast.

Keďže však žijeme bezprecedentné časy, tento krok má aj podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť svoje opodstatnenie. Takmer jedna tretina z celkovej výšky rezervy má ísť na kompenzácie spojené s nákladmi na energie.

Ďalších 400 miliónov si vláda v rezerve odložila na prípadné výdavky spojené s pandémiou, ale aj s výdavkami v zdravotníctve. Ďalších takmer 200 miliónov je na prípadné výdavky spojené so mzdami a s poistným. Práve odtiaľto môže štát v podmienkach rozpočtového provizória doplatiť za poistencov štátu, a teda pokryť zvýšené náklady spojené s platmi lekárov.

Môže sa zdať, že ak nedôjde k schváleniu rozpočtu, nebude ani rezerva, nie je to však celkom tak. Na tento rok sa na rezervu vyhradilo 1,75 miliardy eur. Štát minul iba pol miliardy. Ak by teda aj prišlo rozpočtové provizórium, vláda má stále veľký manévrovací priestor na aspoň čiastočné pokrytie nákladov spojených s platmi a energiami.

Žiadna modernizácia ani tunel Višňové

Ďalšia oblasť, na ktorú bude mať prípadné neschválenie rozpočtu negatívny dosah, sú plány v oblasti obrany a dopravy. Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď na to upozornil už dávnejšie, keď uviedol, že provizórium by „malo až nedozerné dosahy aj na obranu Slovenskej republiky“.

V budúcom roku majú totiž výdavky tohto rezortu stúpnuť o takmer 760 miliónov eur a dosiahnuť o niečo viac ako dve miliardy. Dôvodom sú najmä viaceré modernizačné projekty, ako aj zvyšovanie platov vojakov.

Veľký nárast výdavkov očakáva aj ministerstvo dopravy. Vláda pre tento rezort odklepla 1,8 miliardy, čo je o 420 miliónov viac ako tento rok. Je to spôsobené najmä nákladmi spojenými s výstavbou rôznych diaľničných úsekov.

Bez schválenia rozpočtu však veľký pokrok na našich cestách nemožno očakávať.

No v prospech vlády hrá jeden veľmi podstatný fakt. Zákon o rozpočte, ktorý definuje aj rozpočtové provizórium, neberie do úvahy prostriedky z eurofondov. Pri jeho schvaľovaní totiž nič také ešte Slovensko k dispozícii nemalo. Čerpanie týchto prostriedkov tak bude môcť v budúcom roku rásť. To síce nerieši základné výdavky štátu, ale môže pomôcť napríklad s kompenzáciami energetických nákladov. Je pravdepodobné, že na tento účel pôjde 1,5 miliardy eur z eurofondov.

Parlament by mal o rozpočte hlasovať na budúci týždeň v utorok.

Aktuálne to vyzerá tak, že vláda môže naisto počítať so 70 hlasmi. SaS rozpočet odmieta pre rekordne vysokú rezervu. Očakáva sa, že za zákon okrem spomínaných 70 poslancov budú hlasovať aj dvaja bývalí členovia klubu OĽaNO, ktorí sú momentálne nezávislí.

Za rozpočet môžu hlasovať aj iní nezávislí poslanci, napríklad Martin Klus, ale aj Tomáš Valášek či Miroslav Kollár. Taktiež je možná podpora od Tomáša Tarabu či Martina Čepčeka, hoci nikto z nich zatiaľ svoju podporu oficiálne nepotvrdil.