Čo je pre deti horšie ako jogurt po záruke

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo je pre deti horšie ako jogurt po záruke

Deti behajúce v zime bosé a v otrhaných šatách. Často hladné, príležitostne bité, predčasne vystavené sexuálnym skúsenostiam, ktorých dobrovoľnosť je sporná.

Žijú v špine, blate a škola je posledná priorita, na ktorú si ich prepití rodičia spomenú. Trošku stereotypný, ale predsa len sa vyskytujúci modus vivendi detí v niektorých marginalizovaných osadách. Zlé veci sa, samozrejme, dejú deťom aj v majoritných rodinách. Násilie, alkohol, zneužívanie. Aj to sú dôvody, pre ktoré sú na Slovensku odobraté každý deň z rodín tri deti.

No a potom tu máme iné deti. Tie, čo sú v teple, primerane oblečené, majú vlastnú postieľku a nikto im nerobí žiadne násilie. V ich blízkosti sa vyskytujú tety, čo ich nakŕmia, prebalia, dajú im hračky. Majú dostatok jedla a celkom určite nedostanú žiadny jogurt, ktorý by bol po záruke. Avšak z toho, čo dnes vieme o deťoch, ich potrebách a ich vývine, vyplýva dosť radikálna vec: aj deti, ktoré zažívajú vo vlastnej rodine násilie, na tom automaticky nemusia byť horšie, ako keby ich mali dať v ranom detstve do ústavnej starostlivosti.

Všetko je v hlave

Aby sme boli spravodliví, Slovensko v starostlivosti o opustené deti urobilo obrovský pokrok. Podľa zákona nesmú žiadne deti do šesť rokov žiť v ústave, ale prinajmenšom v profi rodine. Že sa to v praxi nie vždy stopercentne dodržiava, je iná vec. Jeden z dôvodov je, že kompetentní, ktorí riešia konkrétne osudy konkrétnych detí, inštitucionalizáciu za extra tragickú nepokladajú. Tvária sa, že keďže naše ústavy už prekonali praktiky z dôb Olivera Twista, tak je to viac-menej v pohode. A tak sa stáva, že zatiaľ čo v Spojených štátoch hľadajú adopčné agentúry dobrovoľníkov, ktorí by bábätká už od pôrodu nosili na rukách, na Slovensku stále nájdeme deti, ktoré majú pôrod dávno za sebou a ľudské teplo v nedohľadne. Aj napriek zákonu.

A pritom hĺbka a šírka katastrofy, ktorú v detskej duši zanechá pobyt v kolektívnom zariadení, je už desaťročia pomerne presne zmapovaná. Nejde tu len o psychologické teórie a sociologické experimenty, o ktorých relevantnosti je vždy možné sa sporiť. Dôkazy sú aj na úrovni exaktnej vedy – medicíny, a to meraním stresových hormónov a sledovaním zmien na mozgu. Skrátená verzia toho, čo vedci hovoria, je, že pre malý detský mozoček je devastačné, ak nemá v prvých mesiacoch a rokoch života kľúčovú osobu, na ktorú sa naviaže. To, či tá osoba je matka, otec alebo stará matka, je druhoradé. Dôležité je, že je jedna, neustále prítomná a že sa snaží čo najlepšie napĺňať potreby človiečika. Ak chýba, tak sa dejú zlé veci vo vývoji dieťaťa a je veľmi pravdepodobné, že bude čeliť vážnym postihnutiam. Okrem všetkých možných dyslexií, dysgrafií a iných „dysov“, to býva neschopnosť vytvárať vzťahy či znížená kapacita odhadovať sociálne situácie a normálne v nich fungovať.

Nahrať softvér do mozgu

Bábätko sa totiž rodí s mozgom, ktorý ešte ani zďaleka nie je hotový. Hardvér je síce pripravený, ale softvér ešte nie je nainštalovaný, pretože v bábätkovskom mozočku je minimum prepojení. Tie sa vlastne vytvárajú celé detstvo, ale úplne najintenzívnejšie v prvých rokoch života. „Po pôrode rastie ľudský mozog rýchlo, zdvojnásobí svoju veľkosť, aby dosiahol 60 percent svojej dospeláckej veľkosti do času, kým batoľa ochutná svoju prvú narodeninovú tortu. Kým pôjde do škôlky, mozog dosiahne svoju plnú veľkosť, ale vyvíjať sa bude až do dvadsiatky,“ opisuje neurologička Lise Eliot, ktorá sa zaoberá vývinom mozgu.

Mozog v prvých rokoch rastie práve vďaka vznikajúcim synapsiám, čiže prepojeniam. A tie sa vytvárajú pomocou zážitkov a skúseností, ktoré bábätko postretnú. Všetko, čo zažije, sa nenávratne vryje do jeho mozgu ,a tým ovplyvní všetko ostatné – rozumové,  sociálne či komunikačné zručnosti, jeho chápanie seba aj sveta, či si bude veriť, či sa naučí zvládať svoje emócie, či bude dôverovať iným ľuďom a vedieť s nimi rozvíjať vzťahy.

Aby táto skladačka dobre do seba zapadla, treba mamu. Čiže niekoho, kto svojou prítomnosťou a starostlivosťou zapíše do mozgu správu, že svet je bezpečné cool miesto. Že dieťa je milovaniahodné samo osebe, že ľudia sú tak v princípe fajn a že sa s nimi dá poväčšine nejako aj komunikovať. Keďže baby nie je v strese, v pohode si svojím tempom skúma svet, všetko možné skúša, a tým sa rozvíja. Čo má za následok, že už vo veku jedného roka sa z neho stane hlučný a deštrukčný postrach domácnosti. Rozumej tvor s nesmiernou chuťou a zvedavosťou skúmať, ako veci fungujú, a zdieľať slovníkom s tromi slovami a desiatimi odtieňmi jačania svoje zážitky všetkým, ktorí sú nablízku.

Rumunské siroty

A presne toto sa deťom v ústavoch nestáva. Mnohí náhradní rodičia poznajú skúsenosť, ako si zobrali niekoľkomesačné ústavné dieťa, ktoré bolo vo všetkom zaostalé. No za pár týždňov v rodine sa všetko obrátilo a dieťatko sa naučilo to, čo malo – chodiť, sedieť, komunikovať.

Podobne to bolo aj v prípade rumunských sirôt. Po páde Ceaucescuovho režimu to v sirotincoch nevyzeralo nejako lákavo, v podstate asi podobne, ako aj v slovenských detských domovoch klasického typu. Veľa detí, meniaci sa personál, málo impulzov a žiadna bezpečná väzba na jednu osobu. Vedec Nathan Fox z University of Maryland to zobral ako dobrý materiál na experiment a spravil zopár scanov mozgu domováckym deťom. Najprv tým, ktoré od malička žili v inštitúcii, a potom tým, ktoré mali to šťastie, že sa ešte pred dovŕšením druhého roku premiestnili do náhradnej rodiny. A výsledky? Vo veku osem rokov mali domovácke deti viditeľne menší mozog, menej šedých aj bielych buniek a zhoršenú kvalitu mozgovej aktivity. „Efekt inštitucionalizácie počas kritického obdobia raného detstva je dlhodobý, tak ako je dlhodobý efekt nájdenia stabilnej rodiny. Neexistuje niečo také ako dobrá inštitúca pre malé dieťa,“ interpretuje pozorovania Fox.

Pre milovníkov výskumov a vedeckých dôkazov ešte jedna pekná harvardská štúdia s názvom The Science of Neglect, čiže Veda zanedbávania. Tá tvrdí vlastne to isté: „Extenzívny biologický a vývinový výskum počas ostatných 30 rokov vyprodukoval podstatné dôkazy, že malé deti, ktoré zažijú hrubé zanedbanie, znášajú bremeno celej škály negatívnych dôsledkov.“

Harvardskí výskumníci idú v správe ešte ďalej: „V skutočnosti deprivácia a zanedbanie môžu spôsobiť viac škody pre vývoj malého dieťaťa ako fyzické zneužívanie. Vrátane rozumových oneskorení, porúch vo výkone mozgu a spracovávaní stresu. Zdravý vývoj je ohrozený nielen zlými vecami, čo sa dejú deťom, ale aj absenciou podstatných skúseností, ktoré sú potrebné pre ich pohodu.“

Happyendy

Keď sa to vezme do dôsledkov, tak pochopenie týchto faktov znamená, že veľa vecí, čo sa s deťmi na Slovensku robí, sú na hrane, ak nie rovno päť kilometrov za ňou. Netreba zabúdať na to, že tieto zlé veci sa dejú deťom, ktoré už najmenej jednu traumu majú za sebou – traumu odlúčenia od matky. Aj opustené dieťa, ktoré sa krátko po pôrode dostane do milujúcej náhradnej rodiny, prechádza takouto traumou. „Keď je adoptované dieťa odňaté od biologickej mamy, v systéme tela a mysle dieťaťa sa vytvorí reakcia žiaľu a dochádza k mnohonásobným poškodeniam na fyziologickej úrovni,“ píše Bryan Post, expert na detské správanie vo svojej knihe Od strachu k láske. Novorodenci, ktorí nemôžu byť vo svojej pôvodnej rodine, sú práve tie najtraumatizovanejšie a najzraniteľnejšie bábätká. A práve tie by sa čo najrýchlejšie potrebovali dostať na liečenie, čiže do náručia náhradných rodičov. Preto je veľmi dôležité, aby systém náhradnej starostlivosti fungoval čo najrýchlejšie. V prípade rodičov, ktorí sa vzdajú svojho dieťaťa v pôrodnici, respektíve dajú súhlas na adopciu, by nič nemalo brániť tomu, aby dieťa okamžite išlo do novej rodiny. V každom inom prípade sa dieťa presúva na rôzne miesta, trávi veľa času bez matky, a tým sa prehlbuje jeho trauma a vznikajú ireverzibilné škody na mozgu.

Najlepšie na tom celom je, že aby to takto fungovalo, v zásade netreba v slovenských zákonoch zmeniť ani čiarku a stačí len viacej dbať na základnú zásadu o najlepšom záujme dieťaťa. Ešte lepšou správou je, že na všetkých stupňoch úradov a súdov už pracujú ľudia, ktorí tomuto aspektu detskej psychiky rozumejú a podľa toho aj pracujú. Len by ich mohlo byť ešte viac.

Foto: flickr.com

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo