Odvolávania riaditeľov štátnych nemocníc a podriadených inštitúcií sa za súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva nedostávajú do mienkotvorných médií často.
Výnimkou bolo odvolanie dlhoročného riaditeľa Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Na jeho stoličke sa v období niekoľkých mesiacov vystriedal už štvrtý riaditeľ. A nebyť odvahy zamestnancov ústavu sa o tejto udalosti verejnosť opäť nedozvie.
Vo výberovom konaní 29. septembra 2022 na post riaditeľa národného ústavu vo Vyšných Hágoch uspel doktor Lukáš Kokorák. Tento lekár chirurgického oddelenia v nemocnici Poprad bez manažérskych skúseností porazil svojho konkurenta, bývalého riaditeľa nemocnice vo Svidníku, Slavka Rodáka. (Hlasovanie volebnej komisie MZ, obr. 1 a 2.)

Obr. 1 a 2: Hlasovanie výberovej komisie ministerstva zdravotníctva o uchádzačoch na post riaditeľa Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Pán Porvazník bol jediným zástupcom ústavu, ostatní členovia komisie sú úradníkmi ministerstva.
Výberová komisia ministerstva, ktorá rozhoduje o zmenách v manažmente podriadených inštitúcií, je od nástupu ministra Lengvarského tvorená jedným zástupcom zamestnancov organizácie, o ktorej manažmente sa rozhoduje, a štyrmi úradníkmi rezortu zdravotníctva.
Výberovú komisiu ministerstva zdravotníctva s malými obmenami tvoria:
generálny tajomník služobného úradu Peter Ferjančík,
generálny riaditeľ sekcie legislatívy, práva a akcionárskych práv Radoslav Krupa,
generálny riaditeľ sekcie správy majetku štátu, zakladateľských práv a finančného kontrolingu podriadených organizácií Milan Brdárský
a pán Hlatky, rovnako zamestnanec ministerstva.
Prax, ktorú zaviedol minister Marek Krajči, že v päťčlennej výberovej komisii boli len dvaja zástupcovia ministerstva doplnení zástupcom organizácie Zastavme korupciu, zástupcom rezortu financií a zástupcom zamestnancov nemocnice, minister Lengvarský od začiatku svojho pôsobenia zrušil.
Aktuálne prebiehajúce výberové konania sa javia ako formalita. Mnohokrát sa do výberového konania prihlási jeden uchádzač a výsledky výberových konaní sa začínajú nápadne podobať na ruské referendá o zvrchovanosti. Napríklad riaditeľom Univerzitnej nemocnice Bratislava sa stal jediný kandidát, doktor Mayer, ktorý získal 199 z možných 200 bodov.
Pri výbere riaditeľa národného ústavu vo Vyšných Hágoch sa ministerská štvorka zhodla na manažérsky neskúsenom doktorovi Kokorákovi. Doterajším vedením ústavu poverený riaditeľ Rodák nezískal od komisie ani potrebných 120 bodov, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zvládnutie výberového konania.
Projekty uchádzačov týkajúce sa rozvoja ústavu nie sú na internete zverejnené, rovnako ako slovné zdôvodnenia výberu. Doktor Kokorák nakoniec z pozície riaditeľa odstúpil pre masívny protest zamestnancov nemocnice. Ústav teraz opäť vedie Slavko Rodák, ktorý vo výberovom konaní neuspel.
Výmena vernostných kariet sa prednedávnom udiala aj v Zdravotníckej implementačnej agentúre, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti v zdravotníckom sektore. Porúčať sa musel riadne zvolený riaditeľ Slavomír Udič a na jeho miesto bola ministrom vymenovaná Petra Svobodová, bývalá námestníčka riaditeľa Kožucha z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, známeho z korupčnej kauzy Dobytkár.
Takýmto spôsobom ministerstvo vymenilo už viacerých manažérov, ktorí prešli výberovým konaním. Napríklad bývalú riaditeľku Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach Jaroslava Feketeovú, ktorú po odvolaní z funkcie „na vlastnú žiadosť“ vyprevádzal dav zamestnancov nemocnice neutíchajúcim potleskom.
Časté výmeny manažmentov narúšajú kontinuitu a schopnosť inštitúcií napĺňať stanovené ciele. Zároveň pri dosadzovaní vlastných nominantov je tu vždy podozrenie, že to nemusí byť náhoda. Zvlášť, keď sa do zdravotníctva investujú nemalé finančné prostriedky z Plánu obnovy, oddlžujú nemocnice a rozdeľujú kapitálové výdavky.

Nová šéfka Petra Svobodová ešte ako námestníčka bývalého šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry údajne bránila väčšej transparentnosti a z agentúry odchádzala s odmenou 27-tisíc eur. Premiér Heger spochybňuje Lengvarského výber a žiada vysvetlenie.
Z druhej strany ani ochota ministerstva urobiť rýchlu politickú výmenu už pri náznaku nespokojnosti zamestnancov nemusí byť vždy pozitívna. Pre riziko silnej vlny zamestnaneckého odporu je motivácia manažmentu robiť konštruktívne racionalizačné opatrenia v zadlžených štátnych nemocniciach veľmi nízka.
Ministerstvo zdravotníctva má v súčasnosti vážny problém nielen so spôsobom a nomináciami na vedúce posty v nemocniciach, záchrannej službe a ostatných podriadených organizáciách, ale aj s odbornosťou ministerských úradníkov. Viacerí vedúci pracovníci nemajú dostatočné odborné alebo riadiace skúsenosti.
Neodbornosť je problém, ktorý ohrozuje kvalitu produkovaných dokumentov, obsah a napĺňanie cieľov v Pláne obnovy a v programovom vyhlásení vlády. Formálne sa môže zdať, že všetko ide podľa plánu, ale o zlepšovaní zdravotnej starostlivosti rozhoduje obsah a detaily, nie vykazovaná činnosť.
Je zarážajúce, že táto situácia sa politicky prehliada a toleruje. Zvlášť v tejto dobe veľkých zdravotníckych výziev, keď pandémiu strieda implementácia Plánu obnovy, od ministerstva zdravotníctva sa očakávajú strategické rozhodnutia, ktoré poznačia zdravotnícky systém na nasledujúce desaťročia.
Bez kvalitných manažérov, úradníkov a odborníkov, ktorí rozumejú zdravotnej politike a detailne poznajú problematiku zdravotníctva, sa nedá uskutočniť žiadna zmysluplná reforma.
Môžeme hrdo poklepávať základné kamene nemocníc, minúť miliardu na obnovu nemocničnej siete, no pri zachovaní súčasného prehnitého systému zlých nastavení a vzťahov pacienti nemusia pocítiť výraznejšiu zmenu k lepšiemu.
Preto riešeniami sú:
Ministerstvo zdravotníctva musia riadiť odborníci. Štruktúra ministerstva nesmie podliehať častým politickým zmenám. Musia byť zadefinované politické a profesionálne pozície v rámci ministerstva. Zároveň je nevyhnutné kontinuálne rozvíjať profesionalitu a odbornosť ministerských úradníkov.
Zmeny na vedúcich pozíciách v štátnych inštitúciách sa nesmú diať často a bezdôvodne.
Výberové konania musia byť transparentné a objektívne.
Na dobré riadenie štátnych inštitúcií sa musí prijať zákon, ktorý bude definovať proces výberu manažmentu, zásady riadenia, obsadenie dozorných rád, kultúru fungovania štátnych zariadení (corporate governance).
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.