Nekonečný príbeh národnej nemocnice Dokedy budú štátne peniaze na Rázsochách prerastať burinou?

Autori sú poslancami NR SR za KDH.

Výstavba národnej univerzitnej nemocnice na bratislavských Rázsochách je hanebným príbehom, ako slovenský štát nedokáže vybudovať štátne nemocničné zariadenie, ani keď na to má finančné zdroje. Tento smutný príbeh traumatizuje slovenskú spoločnosť už 42 rokov. Toľko už čakajú občania na špičkovú koncovú nemocnicu a študenti na dôstojnú výučbovú základňu.

O nemocnici na Rázsochách sa už toho popísalo veľa, no je dôležité zhrnúť všetky doterajšie fakty, aj v kontexte toho, že už možno onedlho o jej definitívnom osude rozhodne vláda Slovenskej republiky. 

Historický prehľad

Bola to ešte vláda Československej socialistickej republiky, ktorá v roku 1982 rozhodla o výstavbe fakultnej nemocnice Rázsochy. Výstavba nemocnice sa reálne začala v roku 1987, mala byť hotová v roku 1993. V rokoch 1991 – 1999 bola výstavba dočasne pozastavená. V roku 2000 bolo pozastavené financovanie výstavby nemocnice.

V roku 2003 na návrh ministra Rudolfa Zajaca vláda rozhodla, že dostavba Rázsoch sa zastaví a nehnuteľnosť sa odpredá. K odpredaju nakoniec nedošlo, keďže v roku 2010 minister Richard Raši na základe auditu (z roku 2008) navrhol Rázsochy dostavať.

Obrat o 180 stupňov prišiel už o tri roky neskôr, keď v roku 2013 ministerka Zuzana Zvolenská označila výstavbu Rázsoch za nevýhodnú a navrhovala nemocnicu postaviť formou PPP projektu v lokalite na Patrónke.

O ďalšie tri roky, v roku 2016, vláda na návrh ministra Tomáša Druckera zrušila výstavbu národnej nemocnice na Patrónke. Následne minister Drucker v roku 2017 rozhodol, že skelet pôvodnej nemocnice na Rázsochách zbúrajú. ^{1) 2)}

V roku 2019 začínajú búracie práce na Rázsochách. Prvý búrací úder s nádejou na skoré postavenie novej národnej univerzitnej nemocnice zasadil nemocnici bagrom Peter Pellegrini. Skelet nedokončenej nemocnice bol zbúraný o dva roky neskôr, v roku 2021.

Zároveň v rokoch 2019 – 2022 prebiehalo verejné obstarávanie projektu na výstavbu novej nemocnice na Rázsochách, pričom v rokoch 2020 a 2021 sa obstarávanie výrazne spomalilo. Zmluva na projektovú dokumentáciu bola s konzorciom firiem podpísaná v roku 2022.

Rovnako v roku 2022 vláda Eduarda Hegera zaradila výstavbu hrubej stavby (alebo aj tzv. shell & core) Rázsoch do Plánu obnovy a odolnosti SR. K plánu obnovy sa ešte vrátime.

V roku 2023 premiér Heger ubezpečoval, že Rázsochy sa postavia práve z plánu obnovy. V tomu istom roku minister Michal Palkovič, ktorý ministerstvo riadil už za vlády premiéra Hegera, navrhol úradníckej vláde zastaviť financovanie Rázsoch z plánu obnovy. Napriek tomu povoľovacie procesy pokračujú.

Rázsochy svoju históriu teda píšu už 42 rokov. Za tento čas vláda 3-krát rozhodla o výstavbe nemocnice na Rázsochách a (zatiaľ) 2-krát zrušila výstavbu nemocnice na Rázsochách.

Ak by sme rozhodnutia premietli na politické strany, ktoré o Rázsochách protichodne rozhodovali, tak to bola raz komunistická strana, raz Aliancia nového občana a trikrát strana Smer, ktorá výstavbu schválila, zrušila a schválila. Nevedno, čo viedlo jednotlivých nominantov k takýmto saltám, no schvaľovanie a následné rušenie rozhodnutí o národnej nemocnici ju doviedlo presne tam, kde dnes stojí. Lepšie povedané, nestojí.

Financovanie bez výsledkov

Prirodzene, štyridsaťdvaročná odysea nebola zadarmo.

Od roku 1982 do roku 2019 bolo na Rázsochách preinvestovaných 33,5 milióna eur. A od roku 2019 do roku 2023 ďalších 34,3 milióna eur.

V týchto sumách sú zarátané náklady na výstavbu pôvodnej nemocnice²⁾, na stráženie chátrajúceho skeletu, na búranie schátraného skeletu³⁾, ako aj náklady na projektovú dokumentáciu novej nemocnice a rôzne štúdie uskutočniteľnosti, respektíve niekedy aj neuskutočniteľnosti nemocnice na Rázsochách.

Do druhej sumy počítame celú cenu projektovej dokumentácie⁴⁾ tak, ako je zazmluvnená, aj keď celá zmluva podľa dostupných informácií ešte nebola vyčerpaná. Možno však dôvodne predpokladať, že aj pri zrušení plánu vybudovať nemocnicu v aktuálnej lokalite sa tieto peniaze jednoducho „odpíšu“.

Spolu teda doposiaľ Rázsochy stáli daňových poplatníkov cca 67,8 milióna eur. Len na porovnanie, nová nemocnica v Michalovciach, ktorú stavala finančná skupina Penta, stála 34 miliónov eur (v roku 2017)⁵⁾.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že Rázsochy nás už vyšli na cenu dvoch menších okresných nemocníc. No na rozdiel od finančnej skupiny, ktorá nemocnicu aj reálne postavila, štátne peniaze na dve nemocnice zatiaľ na Rázsochách prerastajú burinou. A to drahou burinou. Je na mieste opýtať sa: kde sú dnes Útvar hodnoty za peniaze či Najvyšší kontrolný úrad, ktoré roky neochvejne strážia naše verejné financie?

A prečo teda prípadné zrušenie projektu výstavby nemocnice na Rázsochách (ďalšie v poradí) považujeme za problém? Odpoveď je jednoduchá. Okrem iného Slovensko najmä pre ďalšie časové zdržanie preinvestovaných 67,8 milióna eur, vybratých od daňových poplatníkov, hodí do koša.

Ako je to s pozemkami pod nemocnicou?

Ak chcel štát stavať nemocnicu na Rázsochách, tak vybral lokalitu, ktorú nevlastnil (historicky sa asi nedozvieme, či vôbec alebo len sčasti). V každom prípade, niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia došlo k vyvlastneniu pozemkov pod budúcou nemocnicou na účely jej výstavby. Aktuálne je na liste vlastníctva štát, pričom tento majetok má v správe ministerstvo zdravotníctva.

Areál nemocnice Rázsochy má rozlohu približne 138 000 m².

Otvorenou otázkou ostáva, čo sa stane s pozemkami, ak sa vláda rozhodne (zase raz) nemocnicu na Rázsochách nepostaviť. Logicky sa núka odpredaj týchto pozemkov, samozrejme, za trhovú cenu. Pri priemernej cene stavebných pozemkov v Bratislave⁶⁾ 200 eur za štvorcový meter by mohla byť hodnota parciel v areáli niekde na úrovni 27,6 milióna eur, čo ani zďaleka nepokrýva stratu štátu na tomto projekte. Navyše ak sa vláda rozhodne postaviť národnú nemocnicu inde, bude musieť pozemky znova nakúpiť. Zadarmo to nebude, ak nebude stavať na štátnom.

Pri predaji pozemkov je tu jedno veľké ale. Nie je totiž úplne jasné, či nebude musieť, alebo aj chcieť, Slovenská republika vrátiť tieto pozemky pôvodným majiteľom, keďže tie im boli vyvlastnené, a to konkrétne na účely výstavby nemocnice. Túto otázku necháme na odborníkov, keďže tu platia nejaké lehoty a ďalšie zákonné obmedzenia. Ak by štát pozemky nemohol predať, v krajnom prípade by tak účet za Rázsochy narástol o ďalších 28 miliónov.

Treba tiež povedať, že v susedstve budúcej nemocnice na Rázsochách je v procese prípravy rezidenčná výstavba⁷⁾. Ak by nemocnica definitívne v tejto lokalite skončila, rodinných domov by tam mohlo vyrásť oveľa viac. Štát tiež nevlastní jednu príjazdovú cestu k nemocnici a jej vlastníkom je developer rezidenčnej výstavby.

A do kategórie zaujímavosti pridávame, že na jar v roku 2021 bola do obchodného registra zapísaná firma Razsochy Development, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici⁸⁾, ktorá však od svojho vzniku nevykazuje žiadnu činnosť. Možno len náhoda.

Iné lokality z pohľadu pozemkov

Je verejne známe, že národná univerzitná nemocnica v Bratislave mala sídliť už minimálne na troch miestach: boli to Rázsochy, medzitým Patrónka a v hre bola aj lokalita Vajnory.

Pri Vajnoroch nebola však nikdy zverejnená konkrétna poloha, dlhšie sa v kuloároch hovorilo o pozemkoch pri projekte Pharos, ktoré v tom čase vlastnila súkromná obchodná spoločnosť. Pri letmom pohľade do katastra nenájdeme ani priamo v katastri Vajnôr parcely veľké sto- alebo dvestotisíc štvorcových metrov, ktoré by boli dostupné k diaľnici a vlastnil ich štát. Súkromné by sa našli.

To len na okraj a potvrdenie predchádzajúcich viet, že vláda bude musieť pozemky pod nemocnicou v inej lokalite, ako sú Rászochy, kúpiť. Jedine že by pristúpila k najmenej očakávanému variantu. Ale o tom neskôr.

Príbeh nemocnice Penty na Boroch

Nechceme konšpirovať o úlohe finančnej skupiny pri (ne)výstavbe národnej univerzitnej nemocnice na Rázsochách. Jednak to, že Rázsochy nestoja, je „zásluhou“, teda vinou, výlučne slovenských vlád. A tiež je potrebné objektívne uznať, že na rozdiel od štátu táto finančná skupina reálne dve nemocnice na Slovensku postavila.

Ale pre úplnosť príbehu Rázsoch je tiež potrebné uviesť niekoľko faktov, ktoré do obrazu neschopnosti štátu viac či menej zapadajú.

Nemocnica Bory leží približne štyri kilometre vzdušnou čiarou od Rázsoch. S jej výstavbou sa začalo v polovici roka 2018 a otvorená bola v roku 2023.

Práve umiestnenie Borov je jedným z argumentov analytikov a časti odbornej obce, prečo by štátna univerzitná nemocnica mala stáť v inej lokalite. O tejto argumentácii môžeme polemizovať. No neobstojí to ako argument pre súčasnú vládu, ak by išla zmeniť rozhodnutie vlády z roku 2017 (na návrh ministra Druckera, pozri vyššie) preto, že nemocnice sú blízko seba. Aj minister Drucker v roku 2017 vedel, že Bory sa čoskoro začnú stavať (príprava projektu trvala roky), a napriek tomu rozhodol, že národná univerzitná nemocnica bude stáť na Rázsochách.

A o Boroch vedel aj Peter Pellegrini, keď v roku 2019 osobne začal bagrom búrať staré Rázsochy, aby na ich mieste postavil Rázsochy nové. Ak by teda v roku 2024 skutočne došlo k zrušeniu projektu nemocnice na Rázsochách aj pre argument geografickej blízkosti, tak by jednoznačne šlo o manažérske zlyhanie a zlé manažérske rozhodnutie ministerky Zuzany Dolinkovej v roku 2024 alebo Tomáša Druckera v roku 2017. A nakoniec aj Petra Pellegriniho, ktorý výstavbe Rázsoch veril.

Skutočne, od roku 2018 do roku 2024 sa na vzdialenosti Borov a Rázsoch nič nezmenilo a nezmenilo sa ani to, že Bory raz budú stáť. Už stoja.

V kontexte nových skutočností si však nemyslíme, že blízkosť dvoch nemocníc bude, respektíve je skutočným argumentom.

Mimochodom, bol to práve Peter Pellegrini, ktorý si na tému úlohy súkromnej skupiny pri brzdení výstavby Rázsoch zakonšpiroval vo februári 2023. Doslovne to označil za sabotáž.

Citujeme: „Mám pocit, že vláda tu robí sabotáž na slovenskom zdravotníctve. Neviem, či vydal štátnym úradníkom na úrade vlády a na ministerstve zdravotníctva niekto pokyn, aby ďalej urobili všetko pre to, aby tu špičkovú koncovú nemocnicu vlastnil len súkromný investor a aby mal dostatok času pobrať nám všetkých odborných a špičkových lekárov, všetky sestričky, aby tak mohol spustiť svoju privátnu nemocnicu.“ ⁹⁾

Veríme, že po týchto slovách pána Pellegriniho by dnes štát nespravil už ani jeden taký krok, ktorý by výstavbu novej nemocnice oddialil čo i len o rok.

Potenciálne konflikty záujmov

Na projekte výstavby nemocnice Rázsochy za posledné roky pracovalo na ministerstve zdravotníctva minimum ľudí. No z tohto mála osôb vyčnievala od roku 2017 do roku 2023 Jana Kišková. Projektová manažérka, ktorá pred nástupom na ministerstvo v rokoch 2014 – 2017 pracovala práve pre finančnú skupinu Penta na príprave výstavby konkurenčnej Nemocnice Bory¹⁰⁾.

To, samozrejme, nič nenásobí ani nedelí, ale je to fakt. Čo je už horšie, pani Kišková podľa medializovaných informácií nemala de iure žiadnu formálnu zodpovednosť za projekt Rázsochy, no napriek tomu patrila ku kľúčovým ľuďom „zodpovedným“ za tento projekt na ministerstve zdravotníctva. Na dohodu.

Aj za ďalšími ľuďmi okolo Rázsoch sa vynára rovnomenná finančná skupina. Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 pod vedením ministra Vladimíra Lengvarského zazmluvnilo spoločnosť Smart healthcare solutions, s. r. o., na „spracovanie štúdie uskutočniteľnosti novej Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy“ ¹¹⁾. To sa udialo v čase, keď už bol vysúťažený projekt samotnej nemocnice.

Konateľmi spoločnosti Smart healthcare solutions, s. r. o., sú Martin Šamaj a Peter Čerňanský. Obaja menovaní pôsobili v rôznych developerských (zdravotníckych) projektoch finančnej skupiny Penta väčšinu svojej profesijnej kariéry. Pôsobenie pána Šamaja v prospech záujmov finančnej skupiny pekne ilustruje projekt novej krajskej nemocnice v českom Zlíne¹²⁾. Spoločnosť Smart healthcare solutions, s. r. o., „vyhrala“ verejné obstarávania na štúdie uskutočniteľnosti v rokoch 2021 – 2023 aj na výstavbu ďalších štátnych nemocníc: Banská Bystrica, Trnava, Nitra, NÚDCH Bratislava.¹³⁾

No a do tretice, ministerstvo zdravotníctva v roku 2023 pod vedením Zuzany Dolinkovej podpísalo zmluvu¹⁴⁾ so spoločnosťou Boston Consulting Group UK LLP (v skratke BCG) na poradenské služby a spracovanie Dopytového a ponukového modelu bratislavských nemocníc na časový horizont 10 a 30 rokov. Požiadavku údajne zadal ešte minister úradníckej vlády Michal Palkovič.

Tento model by mal byť podkladom na takzvanú malú OSN, teda optimálnu sieť nemocníc Bratislavy a Bratislavského kraja, a tiež na výstavbu univerzitnej nemocnice.

Je zaujímavé, že zmluva na vypracovanie štúdie bola uzavretá 28. decembra 2023, pričom práce na štúdii sa mali začať 17. júla 2023 a jej závery mali byť prezentované 14. septembra 2023. Na mieste je teda otázka, či dal minister Palkovič konzultačnej spoločnosti zadanie bez zmluvy alebo spoločnosť BCG vizionársky niečo spracovala a potom vyhrala verejné obstarávanie a dodala výsledný produkt. Nevieme.

Ako podklad mali spoločnosti BCG slúžiť okrem iného štúdia už spomínanej spoločnosti Smart healthcare solutions, s. r. o., aj štúdia BCG z roku 2018. BCG zároveň niečo podobné spracovala už aj v roku 2013.

Mimochodom, bolo by dobré zamyslieť sa aj nad kvalitou štúdií všetkých spomenutých renomovaných poradenských spoločností za posledných 10 rokov, keď objednané štúdie a analýzy raz hovoria, že Rázsochy sa majú postaviť, inokedy zas nie. Alebo nakoľko kvalitné boli zadania.

Vyššie spomínanú štúdiu BCG z roku 2023 podľa medializovaných informácií¹⁵⁾ spolufinancovala skupina Penta Hospitals International (PHI). Rovnako bola údajne PHI v steering committee (riadiacom výbore) projektu (štúdie), teda s priamym vplyvom na výsledky štúdie, ktoré vraj boli nakoniec konsenzuálnym rozhodnutím BCG, ministerstva zdravotníctva a PHI.

Toľko teda k téme potenciálnych konfliktov záujmov, ktoré nedokážeme objektívne vyhodnotiť, a tiež na margo diskusie o polohe Nemocnice Bory verzus poloha budúcej možnej nemocnice na Rázsochách.

Výstavba Rázsoch za peniaze z plánu obnovy

Plán obnovy a odolnosti bol jednou z príležitostí, ako zafinancovať výstavbu Rázsoch, respektíve jej časti, z nenávratných prostriedkov EÚ. Štát sa rozhodol, že hrubá stavba (tzv. štádium shell & core, čo nie je úplne presne hrubá stavba na slovenské pomery) sa postaví za európske peniaze v hodnote 281 miliónov eur.

Rázsochy boli do Plánu obnovy a odolnosti SR zahrnuté 1. júla 2022. Minister Michal Palkovič o rok neskôr, 2. júna 2023, oznámil, že Rázsochy sa z plánu obnovy financovať nebudú.

Meškala projektová dokumentácia a ďalšie procesy. Menil sa počet lôžok a nik vlastne nevedel, koľko ich nakoniec bude. Objavovali sa čísla ako 653, 802, ale aj 1153 lôžok.

Na ministerstve zdravotníctva na projekte Rázsochy, ako sme už spomenuli, pracovali jednotky ľudí. Opakovane sa v kuloároch hovorilo o odkúpení Nemocnice Bory.

Premiér Eduard Heger aj minister Vladimír Lengvarský problémy bagatelizovali a do posledného dňa vo funkciách tvrdili, že výstavbu Rázsoch stihnú. NIKA (Národná implementačná koordinačná agentúra) pod vedením Lívie Vašákovej zaviedla krízové opatrenia, no pomerne dlho dostatočne rázne neriešila meškajúce míľniky a ďalšie problémy, o ktorých vedela.

Zdravotnícka implementačná agentúra (ZIA), ktorá mala na projekte spolupracovať, bola v procese obchádzaná a nakoniec bola zrušená. Pýtali sa médiá aj politici. Minister Michal Palkovič bol pred letom 2023 zaviazaný uznesením Výboru NR SR pre zdravotníctvo dodať do parlamentu harmonogram výstavby Rázsoch, či sa stihne postaviť – dodnes tak nespravil.

Toto všetko sa dialo v čase, keď bolo v hre 281 miliónov na novú nemocnicu na Rázsochách. Výsledok je, že celý balík peňazí bol z Rázsoch presmerovaný na iné projekty. A drahá burina na Rázsochách rastie ďalej.

Bude niekedy v Bratislave stáť národná univerzitná nemocnica?

Súčasná vláda v programovom vyhlásení povedala, že o osude Rázsoch definitívne rozhodne. Bude to šieste strategické rozhodnutie za 42 rokov.

Aký bude verdikt? Nevieme. Z vyjadrení ministerky Zuzany Dolinkovej čítame, že rozhodnutie by malo padnúť v prvej polovici roka 2024 a malo by reflektovať už spomínanú štúdiu BCG či závery NKÚ.

O záveroch štúdie písali médiá¹⁶⁾. Oficiálne zverejnená nebola, v zdravotníckom priestore však koluje.

Čo odporúča nová štúdia?

1. Preferovaná alternatíva: nemocnica v Ružinove na zelenej lúke

​Všetci vieme, že taká veľká lúka v Ružinove nie je. Preto variant počíta s výstavbou v areáli existujúcej nemocnice v Ružinove, ktorá by mala po výstavbe tej novej zaniknúť. Pri pohľade do katastra je jasné, že ani v areáli nie je taká veľká plocha, ktorá by poňala najväčšiu nemocnicu na Slovensku bez toho, aby sa nemuseli búrať buď ružinovská poliklinika, alebo Zimný štadión Vladimíra Dzurillu a priľahlé budovy.

Pre tento variant nie je na papieri ani čiarka (aspoň podľa dostupných informácií). Preto aj termín dokončenia je odhadovaný na rok 2038 (podľa štúdie časovo najnáročnejší možný variant).

Počet lôžok by mal byť 1060, cena za obstaranie 1,25 miliardy eur.

Počet lôžok je pritom pri celej štúdii aj reálnej potrebe Bratislavy kľúčový, o tom o chvíľu.

Riziká vidí štúdia v tom, že neexistuje posúdenie dopravy a infraštruktúry. Vychádzajúc z opisu vyššie, zďaleka to nebudú jediné riziká. Ale problémy sú na to, aby sa riešili.

2. Alternatíva s nemocnicou na Rázsochách​

O tom, čo všetko je už vyriešené, sme písali vyššie. Štúdia počíta s termínom dokončenia v roku 2034. Počet lôžok by mal byť 850, cena za obstaranie 1 miliarda eur.

Prečo len 850 lôžok? O čísle 802 rozhodol ešte v minulosti minister Lengvarský, nevedno, na základe akých podkladov, pričom pôvodná súťaž na projektanta počítala s počtom 653 + opcia na ďalších 500 lôžok. Tak či onak, vysúťažený projekt pripúšťal na Rázsochách 1153-lôžkovú nemocnicu v dvoch fázach projektovania. Dnes by mal projekt počítať s počtom 802 a opciou 360 lôžok.

Štúdia BCG však viac lôžok na Rázsochách už nepripúšťa alebo, lepšie povedané, za hlavnú nevýhodu tohto variantu považuje nízky počet lôžok (850) pre zásoby vody a dopravné napojenie.

Správa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie¹⁷⁾ z novembra 2023 však uvádza bilancie potreby vody pre budovu nemocnice, kde počíta s 1224 lôžkami a 2315 pracovníkmi (plus 1130 študentov a pracovníkov).

Ročná spotreby vody v nemocnici má byť 175 097 kubických metrov za rok. Nie sme vodári, nevieme vyhodnotiť túto cifru. No je to spotreba pre pôvodnú (opčnú) veľkosť nemocnice. Čo z dokumentov dlhodobo vyplýva ako fakt, je, že na území nie je vybudovaný vodovod, no ten má byť riešený ako vyvolaná investícia spolu s plynovodom, vysokým napätím či cestami v hodnote približne 54 miliónov eur.

Za druhú hlavnú nevýhodu variantu výstavby na Rázsochách štúdia považuje „lack of trust“, čiže akúsi stratu dôvery v tento projekt.

3. Alternatíva dostavania Nemocnice Bory​

Pri tomto variante je termín dokončenia odhadovaný na rok 2033. Počet lôžok by mal byť 850, cena 720 miliónov eur. Avšak v súčasnosti ani stojaca Nemocnica Bory so 400 lôžkami podľa mediálnych vyjadrení zástupcov finančnej skupiny nie je na predaj.

A čo bude s ostatnými nemocnicami v Bratislave? Podľa štúdie, v každom variante, bude uzavretá nemocnica na Kramároch, nemocnica v Starom Meste a Podunajské Biskupice zmenia svoj účel. Národné ústavy ostávajú vo všetkých variantoch na svojom mieste.

Kde je pes zakopaný?

Nasledujúce riadky budú plné čísel a ťažšie na čítanie, ale skúsime to zjednodušiť čo najviac. Pointa je práve v počte lôžok v Bratislave mimo špecializovaných národných a súkromných ústavov. Tých je aktuálne podľa dát z obstarávacej dokumentácie na projektanta⁴⁾ (čísla z roku 2016/2017) približne 3000 a ďalších 1400 v špecializovaných ústavoch.

Samotná štúdia BCG navádza, že v Bratislave je potrebné znížiť počty hospitalizácií, znížiť dopyt po nich a redukovať lôžka, všetko v objeme o cca 20 – 30 %.

Štúdia sa opiera aj o výrazný nedostatok sestier v Bratislave, čo je rovnako podporný argument na zníženie počtu lôžok. Potom aj preferovaný variant výstavby „nového“ Ružinova na zelenej lúke redukuje lôžkový fond v Bratislave o cca 25 % (mínus cca 750 lôžok).

Tieto argumenty sú logické a medicínsky obhájiteľné do momentu, keď si uvedomíme, že v roku 2023 bola v Bratislave otvorená nová všeobecná nemocnica so 400 lôžkami, štát to dovolil a poisťovne zazmluvnili.

Potom nás práca s kalkulačkou dovedie k zjednodušenému záveru – že Bratislava vlastne novú 850- lôžkovú nemocnicu na Rázsochách ani nepotrebuje. Resp. pre korektnosť, novú áno, ale tie lôžka v absolútnom počte už nie. Preto vyznieva ako oxymoron argument, že 850-lôžkové Rázsochy majú vlastne málo lôžok, a preto sú nevhodné.

Teda najviac preferovaný variant, výstavba „nového“ Ružinova, vybuduje 1060 lôžok, v „starom Ružinove“ 870 zavrie. To však neznamená, že v meste pribudne 190 lôžok. V skutočnosti ešte musíme odpočítať 930 lôžok zo zavretých Kramárov a Starého Mesta. Potom už sme v mínuse 740 lôžok, čo je požadovaná (želaná) úspora 25 % fondu v Bratislave.

Ďalší variant, 850-lôžkové Rázsochy, už redukuje počty v Bratislave iba o 2,7 %.

Ďalší variant, 1153-lôžkové Rázsochy, naopak, navyšuje počty v Bratislave o 7,5 %.

Čo z vyššie uvedeného vyplýva?

Podľa štúdie BCG by sa štát mal rozhodnúť pre najdlhšie trvajúci a najmenej pripravený variant výstavby národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Kým nám tu za 14 rokov nevyrastú ďalšie samorasty (a slovami Petra Pellegriniho, kým bude mať „dostatok času pobrať nám všetkých odborných a špičkových lekárov, všetky sestričky“).

Táto analýza však úplne opomína úlohu národných špecializovaných ústavov, resp. nie ani tak ich úlohu (tá je daná a je v poriadku), ako stav ich infraštruktúry.

Ak spomenieme len dva – Národný ústav detských chorôb a Národný onkologický ústav –, tak tieto sídlia v budovách nevyhovujúcich poskytovaniu zdravotnej starostlivosti na najbližších 30 rokov. A ak v nich aj budú sídliť ďalej, tak sa tam preinvestujú desiatky, možno stovky miliónov eur. Hovoríme spolu o cca 680 lôžkach.

Čo na to hovoríme my?

V prvom rade, nevidíme dôvod, prečo by slovenská vláda nemala pokračovať v procese výstavby nemocnice na Rázsochách. Projekt je už rozbehnutý, najlepšie pripravený (respektíve jediný pripravený), má vlastné pozemky, bežia povoľovacie procesy a nemocnica môže byť postavená o štyri roky skôr ako Ružinov a údajne len o rok neskôr ako ďalšie Bory. Navyše pri ďalších alternatívach hovoríme o termínoch, keď k projektom nie je napísaná ešte ani čiarka a možno sú v slovenských podmienkach len zbožným prianím.

Súhlasíme, že národná univerzitná nemocnica má byť komplexná, s vyšším počtom lôžok. A súhlasíme, že je potrebné redukovať lôžka v Univerzitnej nemocnici Bratislava ako takej a optimalizovať ich pre potreby dnešnej doby, kapacitu personálu a podobne.

Zároveň hovoríme, že komplexnosť národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave bude zabezpečená práve začlenením niektorého či niektorých špecializovaných ústavov do jej priestorov. Išlo by o nové priestory, ktoré budú vhodné najmenej najbližších 30 rokov, a bolo by to vhodné aj kvôli úspore operatívnych výdavkov, ale hlavne kvôli zužitkovaniu medicínskych synergií z toho plynúcich.

Variant výstavby univerzitnej nemocnice v „novom“ Ružinove považujeme za vzdušný zámok, keďže verejnosti (odbornej aj laickej) nebola zatiaľ predstavená ani čiarka z daného projektu.

Opisovaný čas na prípravu a výstavbu 14 rokov je potrebné v slovenských pomeroch násobiť koeficientom.

Nič z toho, čo však vyššie zaznelo, nás nenabáda k tomu, aby malo Slovensko spraviť ďalšiu, v poradí už šiestu otočku o 180 stupňov v prípade rozhodnutia o Rázsochách.

Napriek zhrnutiu 42-ročného príbehu nemocnice na Rázsochách sa musíme pohnúť ďalej. Slovensko konečne potrebuje komplexnú koncovú národnú univerzitnú nemocnicu. Čím neskôr sa komplexná univerzitná nemocnica postaví, tým neskôr sa skvalitní starostlivosť o najťažšie stavy v krajine a tým neskôr sa zvýši kvalita vzdelávania medikov. Už bolo dosť experimentov s koncovou nemocnicou v Bratislave.

Vyzývame preto predsedu vlády a ministerku zdravotníctva, aby zvolali okrúhly stôl všetkých politických strán, tých vládnucich, opozičných aj relevantných mimoparlamentných, a poďme konečne raz a navždy vyriešiť tento problém. Rozhodnime tak na základe odborných argumentov všetkých, čo k tomu majú čo povedať.

Dohodnime sa naprieč celým spektrom, kde a ako bude vyzerať národná koncová univerzitná nemocnica, a 30 rokov to nemeňme. Nech túto nemocnicu konečne postavíme.