Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. september 2022

Šéf regulačného úradu Juris

Odhady cien, ktoré sme zverejnili v lete, už neplatia. Menia sa každý týždeň

Ceny, ktoré ÚRSO zverejnil v lete, boli počítané na základe trhových cien od januára do júna. Tie však medzitým enormne vzrástli.

Odhady cien, ktoré sme zverejnili v lete, už neplatia. Menia sa každý týždeň
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Ceny, ktoré ÚRSO zverejnil v lete, boli počítané na základe trhových cien od januára do júna. Tie však medzitým enormne vzrástli.

Memorandum so Slovenskými elektrárňami je podľa riaditeľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa skvelým riešením pre domácnosti. Je však podľa neho kľúčové, aby sa podarilo získať lacnejšiu energiu aj pre firmy a štátne inštitúcie, ktoré pod memorandum nespadajú. Inak budú čeliť existenčným problémom.

Ako povedal v rozhovore, možným riešením je elektrina z obnoviteľných zdrojov. Tú totiž štát dotuje, vďaka čomu má v čase nízkych cien zaručený zisk. Teraz keď sa situácia otočila, by títo výrobcovia mohli pomôcť. 

V rozhovore sme sa rozprávali aj o prepočte, ktorý priniesol minister práce Milan Krajniak. Podľa neho vychádza cena elektriny z memoranda výrazne vyššie, ako tvrdil Sulík. Dôvodom sú ďalšie poplatky, ktoré tiež reguluje Jurisov úrad. Ktorý prepočet je teda bližšie pravde a koľko zaplatíme v budúcom roku za energie?

ÚRSO je, laicky povedané, úradom, ktorý určuje ceny energií pre regulovaných odberateľov, ktorými sú najmä domácnosti. Prečo nemôže úrad jednoducho zatlačiť a povedať, že ceny nebudú rapídne rásť?

Úrad sa pri výkone regulácie riadi platnou slovenskou a európskou legislatívou, svojimi regulačnými nástrojmi zabezpečuje čo možno najoptimálnejšie ceny energií pre slovenské domácnosti, tie však zároveň musia byť spravodlivé pre všetkých účastníkov trhu, lebo inak by trh s energiami na Slovensku nemohol fungovať. Na výpočet regulovanej ceny používame historické priemery trhových cien, aby sa nákup rozložil do dlhšieho obdobia. Tým zamedzujeme tomu, aby sa nestalo, že krátkodobý výkyv trhu determinuje cenu elektriny na celý rok.

Ceny elektriny však iba za posledný rok vzrástli desaťnásobne, niekedy dokonca aj viac. Trh je ovplyvnený geopolitickými rizikami a bez mimoriadnych systémových zásahov zo strany štátu či Európskej komisie regulátor nedokáže zaistiť lacnejší plyn alebo elektrinu. Naozaj je potrebný zásah štátu.

Kľúčovým je teda referenčné obdobie, na ktorého základe sa potom počíta priemer ceny, za ktorú dodávatelia energie nakupovali. To sa tento rok posúvalo niekoľkokrát, čo bolo predmetom kontroverzií. V skutočnosti však ÚRSO prvýkrát posunul referenčné obdobie ešte v januári pred uzatvorením memoranda, ktoré skomplikovalo situáciu.

Na základe vyhlášky, ktorá vyšla ešte minulý rok, bolo stanovené, že referenčné obdobie sa posunulo na druhý a tretí kvartál tohto roku. Oproti predchádzajúcemu roku tak išlo o posunutie o jeden kvartál. Hlavným dôvodom bolo to, že koncom minulého roka išli pre neistotu vzhľadom na dodávky plynu ceny elektriny a plynu hore. Všetci odborníci tu na Slovensku, ako aj v Európe však signalizovali, že po skončení vykurovacieho obdobia pôjdu ceny energií dole.

Nakoniec sa však situácia vyvinula úplne naopak a dnes ceny energií dosahujú na trhoch úrovne, o ktorých sme v januári ani nesnívali. Vo februári prišlo memorandum, ktoré pre bežného človeka znelo veľmi dobre, ale dodávateľov elektriny uvrhlo do neistoty. Elektrinu na budúci rok mali podľa vyhlášky začať nakupovať v apríli, stále však vôbec nebolo jasné, ako bude celé memorandum fungovať. Z ministerstva im tak radili, aby elektrinu nekupovali.

Memorandum bolo uzatvorené v druhej polovici februára. Je to riešenie, ktoré je podľa mňa pre bežného občana skvelé. Zabezpečí elektrinu pre všetky domácnosti za identické referenčné ceny komodity ako tento rok. Podľa našej vyhlášky sa malo referenčné obdobie začať rátať od prvého apríla. Prirodzene teda prišli otázniky nielen od dodávateľov, ale aj u nás interne sme sa zamýšľali, čo ďalej.

Ak by sme nechali referenčné obdobie tak, ako bolo nastavené, dodávatelia by začali nakupovať elektrinu. My im neprikazujeme nakupovať v konkrétnom termíne, ale cez referenčné obdobie im dávame signál, ktoré trhové ceny sa budú zohľadňovať v regulovaných cenách. Ale rozhodnutie je na nich.

Prečo bolo dôležité, aby ju nezačali nakupovať skôr, ako boli známe podrobnosti memoranda?

Ak by ju začali nakupovať a memorandum by sa neskôr implementovalo, mali by sme podstatne lacnejšiu elektrinu ako už nakúpenú na trhu a bol by to problém. Boli by tu otázky, že ak niekto už nakúpil komoditu za vysokú trhovú cenu, čo by potom urobil s lacnou elektrinou, a tak ďalej. Hrozilo by aj to, že by dodávatelia potom od štátu vymáhali náhradu škody.

FOTO: Marek Votruba

Nakoniec ste však referenčné obdobie posunuli a skrátili zo šiestich mesiacov na tri. No tento posun viedol k tomu, že dodávatelia kupovali elektrinu pre regulované subjekty, na ktoré sa nevzťahuje memorandum, za drahšie. Ceny na trhu totiž neustále rástli vyššie a vyššie.

Naším zámerom bolo maximálne pomôcť pri implementácii memoranda, pretože to predstavovalo efektívne riešenie pre odberateľov elektriny. Oslovili sme ministerstvo hospodárstva aj ministerstvo financií ako signatárov memoranda s otázkou, na aký čas odhadujú dĺžku trvania jeho implementácie. Dostali sme informáciu, že bude potrebný určitý čas a že do začiatku apríla, keď sa malo začať referenčné obdobie, to nebude možné stihnúť. Na základe toho sme posunuli začiatok referenčného obdobia na začiatok júla, aby sa vytvoril trojmesačný priestor na implementáciu memoranda.

Potom ste referenčné obdobie posunuli ešte na neskôr.

V prvej polovici júna sme dostali informáciu, že je potrebný ďalší odklad, pretože bolo treba viac času na implementáciu. Tu treba objektívne povedať, že implementácia schémy, ako je uvedené memorandum, je neskutočne komplexný a komplikovaný proces. Nie je to niečo, čo sa dá urobiť za deň alebo pár týždňov. Takže nevnímam, že by sa niekoľko mesiacov nič nerobilo a teraz sa bije na poplach.

V každom prípade sme teda referenčné obdobie posunuli ešte o jeden mesiac. Teraz je to už zafixované a je ustanovené od augusta do konca septembra. Naša snaha bola maximálna v tom, aby sme vytvorili rámec, ktorý by vytvoril časový priestor na implementáciu memoranda, pretože z celospoločenského pohľadu je absolútne kľúčové, aby táto lacnejšia elektrina z memoranda bola k dispozícii dodávateľom a odberateľom.

Dodávatelia sa sťažovali, že i keď oni sú kľúčovým elementom v procese toho, aby sa lacná elektrina dostala k domácnostiam, až do júla neboli prizývaní na rokovania o implementácii memoranda. Podľa nich na ne nebol prizývaný ani ÚRSO. Viete to potvrdiť?

Pri ÚRSO nie je a ani nebolo nikdy myslené, že by mal byť účastníkom memoranda alebo akejkoľvek zmluvy so Slovenskými elektrárňami. Takže úradu ani neprislúchalo, aby bol súčasťou rokovaní o prijatí memoranda a príslušnej zmluvy. Poskytovali sme údaje, konzultácie a čokoľvek, čo bolo potrebné. Väčšinou sme komunikovali s ministerstvom hospodárstva, keď prišla nejaká otázka v kontexte ich rokovaní so Slovenskými elektrárňami, ktoré sa týkali regulačného rámca.

Na prelome júna a júla sme komunikovali, že už nie je možné ďalej posúvať referenčné obdobie, pretože každé posunutie vytvára viac a viac neistoty na trhu. Videli sme vývoj cien na trhoch. Ďalšie posunutie bolo priam nemožné. Intenzívne sme komunikovali, pripravili sme aj odhad vývoja budúcoročných cien za predpokladu, že sa neprijmú žiadne štátne zásahy, aby sme tak ukázali možný dosah na domácnosti. Tým sme chceli zvýšiť informovanosť o kritickom vývoji na energetických trhoch a podporiť urgenciu potreby riešenia.

Toto niekoľkonásobné posúvanie referenčného obdobia spôsobilo, že regulovaná cena bude pre subjekty, ktoré nemajú nárok na elektrinu z memoranda, omnoho vyššia, ako keby zostalo v pôvodnom termíne. To platí aj pre elektrinu, ktorej domácnosti spotrebujú nad 85 percent ich predchádzajúcej ročnej spotreby.

Z môjho pohľadu je to ťažká hypotéza. Špekulovať o tom, čo by bolo, keby, nemá podľa mňa zmysel. Podstatné je, aby tá zlacnená elektrina z memoranda bola naozaj k dispozícii a zároveň aby sa našli ešte ďalšie zdroje elektriny, ktoré by boli k dispozícii ďalším regulovaným odberateľom. Tým mám na mysli predovšetkým malé podniky a domovy sociálnych služieb, prípadne aj neregulovaných odberateľov.

Súčasným „bláznivým“ cenám energií nebudú totiž vystavené iba domácnosti. Všetci čelíme dôsledkom energetickej krízy a je kľúčové, aby boli prijaté také opatrenia, ktoré zaintervenujú do toho, akú výšku môže cena dosiahnuť tak pre regulovaných, ako aj neregulovaných odberateľov. Keď sa pozrieme na iné krajiny, vidíme, že systémové opatrenia pokrývajú nielen domácnosti, ale aj iné typy odberateľov. Je tu súbor možných riešení, súbor potrieb z pohľadu odberateľov a ja verím, že tento proces úspešne dotiahneme do konca. 

Neistota trvala dlho, čo malých dodávateľov dostalo do problémov. Máte informácie o tom, že niektorí menší hráči budú musieť svoju činnosť ukončiť?

Bez ohľadu na to, či by memorandum bolo alebo nebolo, trh je naozaj veľmi extrémny v tom, že sú veľmi vysoké úrovne cien a zároveň sa radikálne menia zo dňa na deň. V priebehu pár dní cena elektriny stúpne o desiatky aj stovky eur a o pár dní zasa padne. Aproximácia historickej ceny elektriny je približne 50 eur, v súčasnosti sa o túto hodnotu môže trhová cena elektriny zmeniť v priebehu jedného dňa.

Tá volatilita je obrovská a všetci účastníci trhu, a teda aj dodávatelia, čelia obrovskej neistote a majú problémy. A to aj preto, že sú od nich na burzách vyžadované vysoké záruky, zároveň však čelia tomu, že nie všetci ich odberatelia sú schopní zaplatiť. Dodávateľské firmy tak majú problém s likviditou. Je to všeobecný problém na trhu, situácia je veľmi kritická, a to bez ohľadu na memorandum. Aj preto Európska komisia prináša jedno z opatrení, ktoré má pomôcť dodávateľom s finančnými zárukami.

Ďalšou témou je pri elektrine z memoranda to, či jej bude dosť. Slovenské elektrárne poskytnú 6,15 terawatthodiny, aj samotné ministerstvo hospodárstva však upozorňuje, že to nepokryje celkovú spotrebu domácností. V roku 2020 však spotrebovali iba 5,8 terawatthodiny.

Bavíme sa o roku 2023, takže pozerať sa na spotrebu z roku 2020 je síce relevantné, ale treba zohľadniť, že medzi rokmi 2020 a 2023 bola a bude určitá dynamika vývoja spotreby. Medzi rokmi 2020 a 2021 nastal dosť zásadný nárast spotreby elektriny. Je to dané aj tým, že v roku 2021 bola pandémia, bolo veľa homeofficov, ľudia boli doma. Spotreba domácností v tomto roku bola cca 6,1 TWh podľa dostupných údajov. Otázka je, aká dynamika bude v tomto a hlavne v budúcom roku. Prirodzene, je tu mnoho neznámych, takže do veľkej miery je to pohľad do krištáľovej gule.

Okrem toho, Európska komisia navrhuje, že akékoľvek opatrenia na zmiernenie dosahu na odberateľov majú zahŕňať určitú šetriacu zložku. V predošlých návrhoch bolo, že pomoc domácnostiam či firmám má byť maximálne do 80 percent ich spotreby. To, ako nastaviť takýto limit, je otázka technických detailov. Možností je veľa a v súčasnosti sa o nich veľmi intenzívne debatuje.

Pokiaľ sa nesfinalizujú všetky opatrenia v detailoch, je predčasné povedať, či bude elektriny málo alebo veľa. Ako úrad však vnímame, že by bolo vhodné nájsť ďalšie zdroje elektriny za primeranú cenu. Jednak pre prípad, že by jej bolo treba viac pre domácnosti, a takisto, aby boli podobnou schémou mimoriadneho opatrenia pokryté aj ďalšie segmenty odberateľov. 

FOTO: Marek Votruba

Nedávno prišiel minister práce Milan Krajniak s informáciou o tom, že čísla o budúcoročných cenách elektriny pre domácnosti, ktoré predstavil Sulík, sú zavádzajúce a že v skutočnosti budú výrazne vyššie. Argumentoval najmä násobným zvýšením poplatku za systémové služby. Aká je realita?

Začnem širšie, pretože komunikácia v médiách bola pomerne rôzna. My sme urobili odhad vývoja regulovaných cien energií na budúci rok, ktorý reflektoval informácie a vývoj trhu k 30. júnu. Tento odhad sme zverejnili v júli na našej webovej stránke. Odvtedy robíme na pravidelnej báze aktualizácie podľa vývoja posledných týždňov. Urobili sme ich viacero a pri súčasnej dynamike trhu je odhad z jedného týždňa na druhý veľmi odlišný.

Inzercia

Trhové ceny plynu a elektriny sa zásadne menia zo dňa na deň, pričom koniec augusta bol úplne extrémny. Cena elektriny z približne 400 eur za MWh vzrástla na tisíc eur a potom opäť klesla na 500 – 600 v priebehu dvoch či troch týždňov. Je teda prirodzené, že odhad konečných cien veľmi závisí od toho, v ktorom okamihu zoberiete vývoj trhu a použijete ho v predikcii. Odhadov bolo viacero a podľa môjho názoru polemika o tých číslach vychádza z toho, že odhady boli urobené v rôznych časových obdobiach.

Viete poskytnúť presné údaje o tom, ako vyzerajú vaše posledné odhady regulovaných cien elektriny, plynu a tepla na budúci rok?

ÚRSO pripravuje pre rôzne štátne inštitúcie odborné analýzy na týždennej báze, v ktorých na základe priebežných aktuálne známych parametrov, predpokladov a návrhov poskytuje odhady vývoja regulovaných cien elektriny na rok 2023. Tieto materiály úrad poskytuje ako neverejný vstup do pracovnej diskusie k pripravovaným opatreniam v energetike. Keďže dynamika trhu s energiami sa na dennej báze neustále a zásadne mení, na dennej báze sa tak menia aj pripravené odhady. Preto finálne dosahy na regulované ceny elektriny v roku 2023 bude možné presnejšie odhadnúť až po finálnom prijatí systémových avizovaných opatrení a ukončení príslušných cenových konaní v závere tohto roka.

Dá sa očakávať, že tarifa za systémové služby vzrastie tak výrazne, ako hovoril Krajniak?

Táto tarifa predstavuje primárne náklady na takzvané podporné služby. Tie potrebuje prenosová sústava na to, aby bola zaručená stabilita elektrizačnej sústavy. Keď nastane nerovnováha preto, že niekto zrazu zvýši alebo zníži výrobu, SEPS musí stabilizovať sieť v rámci dispečerského riadenia a na to musí mať k dispozícii výrobné zdroje, ktoré môže použiť v priebehu pár sekúnd, niekedy aj milisekúnd.

Na to, aby to SEPS dokázal, potrebuje mať nakúpené podporné služby od jednotlivých výrobcov. Náklady na ne sú veľmi ovplyvnené trhovou cenou elektriny, pretože výrobné zdroje nemajú povinnosť tieto služby ponúkať, iba majú takúto možnosť. Výrobcovia teraz stoja pred rozhodnutím, či budú túto elektrinu predávať na trhu za aktuálne vysoké ceny, alebo ju ponúknu na podporné služby. V Českej republike náklady na podporné služby už tento rok narástli štvornásobne. Je to dané tým, že tam ich ceny nie sú regulované. Už však pristúpili k určitej miere regulácie.

Aká je situácia u nás?

U nás máme regulované ceny, ktoré vychádzajú z určitých historických hodnôt. SEPS nám už však avizoval, že za tieto ceny pravdepodobne nenakúpi nič alebo iba veľmi málo elektriny na podporné služby.

Prečo?

Bežne sa nakupuje formou aukcie. Dnes je však otázne, či pri súčasných cenových limitoch niekto vôbec ponúkne do aukcie nejakú elektrinu, keď ju môže na trhu predať za sedem- alebo osemnásobnú cenu. Toto je riziko, ktorému čelíme a ktoré potrebujeme vyriešiť. Z nášho pohľadu je alfou a omegou docieliť, aby sa podporné služby nakúpili za primerané ceny a aby elektrizačná sústava mohla bezpečne fungovať pri primeraných nákladoch.

Ak by sa to nepodarilo vyriešiť, bude to znamenať vyššie riziko blackoutov?

Nebavíme sa o tom, že nám hrozí blackout. Bavíme sa o tom, akým spôsobom tieto služby nakúpiť, za aké ceny a za akých podmienok, aby sme zabezpečili primeraný nákladový dosah. Je viacero možností, ako nakupovať a regulovať podporné služby. Našou prioritou je spoľahlivá prevádzka elektrizačnej sústavy a minimalizácia nákladových dosahov na tarifu za systémové služby.

FOTO: Marek Votruba

V každom prípade sa dá očakávať, že TSS bude vyššia.

Nerád by som v tejto fáze niečo predikoval. Bolo by to z mojej strany nezodpovedné.

Čísla, ktoré predstavil pán Krajniak, sú realistické alebo nie?

Neviem presne, o aké čísla ide, a nerád by som komentoval vyjadrenia ktoréhokoľvek politického predstaviteľa. 

Ďalšou veľkou témou sú ceny plynu. Ministerstvo hospodárstva predstavilo návrh na zmiernenie rastu cien, v ktorom sa počíta s použitím štátnych rezerv. Ako hodnotíte návrh použiť rezervy určené vyslovene na krízovú situáciu v čase, keď je historicky asi najvyššia pravdepodobnosť, že takáto situácia nastane?

Poskytli sme v tejto súvislosti ministerstvu hospodárstva naše pripomienky, dali sme im aj určité podnety. V tejto fáze by som to nerád akokoľvek komentoval, pretože čakáme, že bude nejaké pripomienkové konanie a ďalšia debata o samotnej realizácii. 

Existuje iná možnosť, ako zmierniť nárast cien plynu?

Ja som optimista, vždy verím, že existuje viacero možností riešenia akéhokoľvek problému. Ide o to, aby si relevantní účastníci sadli a prešli si, ako stanovený cieľ čo najefektívnejším spôsobom dosiahnuť. Rád by som zdôraznil, že absolútne súhlasíme a podporujeme potrebu nájsť mimoriadne systémové opatrenia, ktoré prinesú riešenie pre domácnosti, ale aj pre ďalšie skupiny odberateľov. V prípade plynu tu máme napríklad bytové kotolne, ktoré nespadajú pod domácnosti, ale vyrábajú teplo pre domácnosti.

Viete potvrdiť, či sa pracuje na alternatívnych riešeniach?

Nemôžem komentovať pracovné statusy v kompetencii iného rezortu.

Cena plynu pre domácnosti sa tiež skladá z viacerých zložiek. Samotná komodita tvorí asi 60 percent, ďalších 35 percent tvoria poplatky za distribúciu. Komu idú tieto poplatky?

SPP distribúcii a Eustreamu.

V oboch prípadoch je ich stopercentným akcionárom SPP Infrastructure. V tejto spoločnosti vlastní 51 percent akcií štátne SPP. Bolo by možné v rámci mimoriadnych opatrení tento poplatok jednoducho škrtnúť s tým, že náklady by zobral na seba štát?

Nemôžem špekulovať nad niečím, čo má v kompetencii ministerstvo hospodárstva, prípadne iný rezort.

ÚRSO urobil analýzu situácie a štátu navrhol aj rôzne riešenia, ktoré by mohli pomôcť zvládnuť aktuálnu situáciu. Jedným z nich je priamy výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov. V čom je pri obnoviteľných zdrojoch problém?

Podstata návrhu je, že v súčasnosti máme pomerne veľa elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré štát podporuje cez garantovanú cenu. To znamená, že bez ohľadu na situáciu na trhoch im štát garantuje určitú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu. Tieto zdroje vyrobia približne päť TWh elektriny ročne. Celková výroba elektriny na Slovensku dosahuje približne 30 TWh ročne, z týchto zdrojov teda pochádza približne jedna šestina, čo je pomerne veľa.

Časť týchto zdrojov je v takzvanom povinnom výkupe, čo znamená, že predávajú elektrinu za štátom garantované ceny výkupcovi, ktorým je SPP. Ten následne elektrinu predáva na trhu a rozdiel medzi garantovanou cenou, čo je aktuálne napríklad pre vodné elektrárne okolo 80 eur, a trhovou cenou, čo je aktuálne okolo 500 eur, predstavuje nadvýnos alebo zisk, ktorý zostáva v systéme. Tieto prostriedky potom vytvárajú priestor na znižovanie tarify za prevádzku systému pre odberateľov. V tomto systéme je však iba pätina z uvedených piatich TWh, ktoré sa ročne vyrobia.

Ako funguje zvyšok?

Ostatní fungujú v takzvanom nepovinnom výkupe, čo znamená, že predávajú elektrinu voľne na trhu. To znamená, že v súčasnosti predávajú vyrobenú elektrinu za omnoho vyššie ceny ako tie, ktoré im garantuje štát, a všetky nadvýnosy im zostávajú, obrazne povedané, vo vlastnom vrecku. Keď však trhová cena klesne pod garantovanú cenu, štát im garantuje, že im rozdiel doplatí.

Vnímame, že tieto zdroje tak majú určitú výhodu. Keď sú ceny vysoké, majú profit, keď sú nízke, štát im dopláca do garantovanej ceny. Viac-menej sú na tom dobre v zlom, ako aj v dobrom počasí na rozdiel od iných zdrojov v povinnom výkupe, kde štát garantuje jednu cenu a akékoľvek benefity navyše idú štátu. Podstata nášho návrhu je, aby sa tieto dva systémy zjednotili a zrovnoprávnili a aspoň dočasne bola táto elektrina v podobnom režime, ako je povinný výkup. Nadvýnosy by sa zhromažďovali v štátom stanovenom systéme a následne by boli použité na kompenzácie pre niektoré skupiny odberateľov.

V tejto línii ide aj návrh Európskej komisie o zastropovaní cien elektriny pre výrobcov, ktorí nemajú zvýšené náklady na produkciu a iba profitujú z aktuálnej situácie na trhu.

Áno, podstata je rovnaká, je to v obdobnej línii. Zdroje, ktoré majú náklady nižšie, ako je trhová cena, by mali mať zastropovanú cenu na nákladoch a štát by mal mať prístup k nadvýnosom. 

Európska komisia navrhuje, aby bol tento strop 180 eur za MWh, pričom náklady jadrovej elektriny sú podľa niektorých odhadov na úrovni 30 eur. Zdá sa vám tento strop adekvátny?

Vodné zdroje majú garantovanú cenu na úrovni okolo 80 eur. Pri jadrových zdrojoch nemáme garantovanú cenu, ale keď sa pozrieme na iné štáty, ktoré pristúpili k zastropovaniu cien elektriny z tohto zdroja, môže nám pomôcť príklad Francúzska. Tam štát stanovil cenu elektriny z jadrových zdrojov medzi 42 až 46 eur za MWh.

Takže tých 200, prípadne 180 eur je veľa?

Vnímame to tak, že EÚ stanoví maximálnu výšku pre inframarginálne zdroje a štáty budú môcť stanoviť cenové stropy pre jednotlivé typy zariadení. Tak to aspoň chápeme, ale uvidíme, ako to bude finálne ustanovené.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.