Prečo je tak teplo Prúdy v atmosfére sa menia, saharské teplo sa k nám dostáva rýchlejšie a ľahšie

Slovensko v posledných dňoch zažíva extrémne horúčavy, ktoré by mali dosiahnuť svoj vrchol práve dnes. Už ráno teploty na niektorých miestach dosahovali viac ako 30 stupňov a meteorológovia predpovedajú, že sa dnes iba o chlp vyhneme 40 stupňom.

To, že už nejde o príjemné letné teplo, ale extrémnu horúčavu, dokazujú aj problémy, ktoré vysoké teploty prinášajú. Železničiari napríklad už informovali, že bojujú s požiarmi, ako aj roztiahnutými koľajnicami.

Iskry, ktoré vznikajú pri brzdení, totiž ľahko zapália suchú a horúcu trávu v okolí koľajníc a teplo zasa spôsobuje modifikáciu koľajníc. „To znamená, že vplyvom teplôt sa koľajnice roztiahnu a pnutie sa prejaví ich zvlnením,“ vysvetlili zo Železníc. Vlaky tak musia jazdiť na niektorých úsekoch pomalšie a rušňovodiči musia dávať obzvlášť pozor.

Bratislavská vodárenská spoločnosť zasa informovala, že na niektorých miestach má problémy s dodávkami pitnej vody. Situáciu spôsobilo sucho, ale aj to, že ľudia kvôli teplu míňajú viac vody ako obvykle. Turistický portál Hiking.sk zasa turistov varuje, že pre vysoké teploty vyschli viaceré horské potoky a pramene, a to nielen na západe v Malých Karpatoch, ale aj v Štiavnických vrchoch či dokonca v tatranských dolinách.

Všetky javy majú spoločnú príčinu: vlna horúčav, ktorá postupne prechádza celou Európou, sa už naplno ukazuje aj u nás. Podobné úkazy zažili v posledných dňoch aj vo Veľkej Británii, kde bola tento týždeň nameraná najvyššia teplota za celú históriu meraní. Teplotné rekordy padali aj vo Francúzsku či Belgicku.

Grafika zachytávajúca pohyb horúcej vlny od 17. do 21. júla. Jednotlivé farby vyjadrujú výšku odchýlky v stupňoch Celzia od zvyčajnej teploty v danom regióne v rovnakom čase. Zdroj: TropicalTidBits

Viac ako tisícka mŕtvych

Horúčavy sú však najničivejšie zrejme na Pyrenejskom polostrove. Portugalsko informovalo, že teplo si v krajine vyžiadalo už viac ako tisíc obetí a v susednom Španielsku sa zatiaľ hovorí o takmer 700 mŕtvych. Väčšinu, až 430, tvoria starí ľudia nad 85 rokov.

To, že situácia je vážna, dokazuje aj fakt, že na oficiálnej stránke promujúcej turizmus v Portugalsku, svieti upozornenie, že v krajine je momentálne extrémne teplo. Z toho dôvodu je zakázaný vstup do niektorých národných parkov či okolia Lisabonu. Na týchto miestach totiž hrozí veľké riziko vzniku požiarov.

Nejde iba o riziko, portugalskí hasiči už teraz bojujú s rozsiahlymi požiarmi, a to najmä na severe krajiny. Celkovo je v Portugalsku aktívnych okolo 20 požiarov a na severe už oheň zničil viac ako 25-tisíc hektárov.

S ohňom bojujú aj na druhej strane hranice, v Španielsku je podľa posledných údajov aktívna viac ako tridsiatka požiarov. Oheň už v krajine zničil viac ako 25-tisíc hektárov územia.

Oheň však trápi aj mnohé ďalšie európske krajiny. Slovenská vláda dnes na mimoriadnom rokovaní schválila pomoc pri hasení požiaru v Slovinsku, veľké požiare sú v Taliansku, Chorvátsku, Grécku aj Francúzsku.

V dôsledku požiarov museli desaťtisíce ľudí byť evakuované a mnohí definitívne prišli o svoje príbytky.

Ako sa k nám dostáva teplo zo Sahary

Svetová meteorologická organizácia túto vlnu horúčav vysvetľuje stretom viacerých fenoménov.

Horúca vlna vznikla v severnej Afrike a postupne sa posúvala ďalej na sever. Meteorológ Scott Duncan pre BBC vysvetlil, že vlna horúčav je výsledkom oteplenia spôsobeného letnými teplotami v saharskej púšti, ktoré sa stretlo s tlakovou nížou pri Portugalsku.

Tlaková níž živí teplý front a tlačí ho ďalej smerom na sever. „Nízky tlak v blízkosti Portugalska pôsobí ako motor, ktorý tlačí teplo na sever,“ vysvetľuje Duncan.

Ako ešte začiatkom júla poukázala skupina výskumníkov vo vedeckom článku uverejnenom v časopise Nature, svoj podiel na tom majú aj zmeny v atmosfére. Podľa štúdie sa vlny horúčav za posledných 40 rokov v Európe stali častejšími, pričom tento nárast aspoň čiastočne súvisí so zmenami v prúdení vzduchu.

Výskumníci zistili, že mnohé európske vlny horúčav sa vyskytli, keď sa takzvané dýzové prúdenie v atmosfére dočasne rozdelilo na dve časti. Medzi týmito dvoma vetvami zostala oblasť slabého vetra a tlakovej výše, ktorá je priaznivá pre hromadenie tepla.

Tento úkaz rozdvojeného prúdu trval najdlhšie v lete 2003, čo bol rok extrémnych horúčav v Európe, ktorým podľahlo 70-tisíc ľudí. Podľa líderky autorov spomínanej štúdie Efi Rousi z Potsdamského inštitútu pre výskum klímy sa zdá, že aj aktuálna vlna horúčav má prepojenie na tento jav. Rozdvojené dýzové prúdenie totiž v Európe trvá už dva týždne. „Naozaj to vyzerá tak, že tento jav napomáha vytváranie horúcej vlny,“ povedala pre denník The New York Times Rousi.

Mierna úľava príde až cez víkend

Sú mnohé ďalšie dôvody, ktoré mohli prispieť k vzniku aktuálnych horúčav. Jednou z nich môže byť arktické otepľovanie, ktoré sa deje omnoho rýchlejšie ako na zvyšku planéty. To vedie k tomu, že teplotný rozdiel medzi severom a rovníkom je čoraz nižší a to spôsobuje, že tlaková níž či výš sa udrží dlhšie.

Okrem toho, horúčavy automaticky vedú k suchám, no a tie podporujú vznik ďalších horúčav. Z vyschnutej pôdy sa totiž nevyparuje dostatočné množstvo vlhkosti, ktoré by ochladilo vzduch.

V každom prípade sa však podľa odborníkov treba pripraviť na to, že podobné vlny horúčav tu budeme mať častejšie. Práve nepripravenosť je dôvod, prečo Európa aktuálne teplami tak trpí. Vysoké teploty sú v iných krajinách bežnou záležitosťou a nespôsobujú väčšie problémy, európske mestá a v podstate celá infraštruktúra však bola vybudovaná na miernejšie teploty.

To sa naplno ukazuje aj počas tejto vlny horúčav. Anglickí železničiari tak napríklad počas najhorších dní natierali koľajnice nabielo, aby aspoň trochu zmiernili riziko ich ohnutia, londýnske letisko muselo dočasne stopnúť všetky lety, pretože pristávacie dráhy sa začali doslova topiť a z tohto dôvodu museli byť uzatvorené aj niektoré cesty.

Vo Veľkej Británii už najhoršie horúčavy prešli, na Slovensku však vysoké teploty budú trvať aspoň do nedele. Na konci víkendu by sa malo mierne ochladiť, na mnohých miestach sa však teploty budú aj naďalej pohybovať okolo 30 stupňov.