Radosť evanjelia na Slovensku a vnútrocirkevná diskusia

Radosť evanjelia na Slovensku a vnútrocirkevná diskusia

Dóm sv. Martina v Bratislave. Foto: flickr.com

Koncom minulého roka vyšla vo vydavateľstve Hlbiny, ktoré vydáva napr. aj revue Impulz, malá kniha Radosť evanjelia na Slovensku.

Je zbierkou niekoľkých textov venujúcich sa stavu Katolíckej cirkvi na Slovensku 25 rokov po páde komunizmu. Editormi sú František Mikloško a Karol Moravčík.

Je to kritická kniha. V prvom príspevku František Mikloško uvádza na zorientovanie sa v téme základné štatistické údaje o slovenskej Cirkvi. Druhý príspevok, ktorý je aj najdlhším a nosným pre celú knihu, napísali Karol Moravčík, Július Marián Prachár a Pavol Zaťko, jeho názov je Situácia kňazov a diecéz.

Tretím je pohľad na stav ženských reholí a inštitútov zasväteného života, ktorého autorkou je Sr. Justína Ivana Kostúrová, OP. Nasleduje príspevok od bývalého provinciála jezuitov na Slovensku Emila Vániho Niekoľko slov o reholiach a rehoľnom živote. Kritický text k stavu slovenských gréckokatolíkov napísal autor, ktorý si prial zostať v anonymite. Knihu zakončuje Pavol Zaťko s textom o slovenských laických hnutiach a združeniach a nakoniec nasleduje záverečné slovo editorov knihy.

Príspevky majú rôznu podobu, niektoré sú analytickými textami s ucelenou štruktúrou a cieľom (predovšetkým spomínaný nosný text Situácia kňazov a diecéz), respektíve esejami, iné skôr zamysleniami (všeobecnejšie ladený text Emila Vániho s kritikou postmodernizmu). Väčšinou sa nimi tiahne deklarovaná orientácia na Druhý vatikánsky koncil, prax západoeurópskych cirkví a posolstvá súčasného pápeža Františka, konkrétne výzvy k otvorenosti voči sekulárnemu prostrediu, spoločenskému dialógu, záujem o sociálnu situáciu a pod. Od toho sa odvíja kritika slovenských pomerov, v ktorých sú podľa autorov tieto témy odsunuté do úzadia vedomým rozhodnutím hierarchie, ktorá preferuje konzervatívnejší smer. Podľa autorov sa tu presadzuje (či presadili) klerikalizmus, autoritatívnosť v negatívnom zmysle, nekritickosť, povrchnosť, uzavretosť do seba.

Radosť evanjelia na Slovensku. Pokus o analýzu situácie katolíckej cirkvi. František Mikloško, Karol Moravčík (eds.). Hlbiny, 2015, 164 s.

Škoda, že text nereflektuje dôvody, ktoré predošlých pápežov viedli ku kritickejšiemu prístupu k II. vatikánskemu koncilu, no nie k nemu samému osebe, ale k jeho interpretácii. Zdieľať

S mnohými bodmi kritiky sa dá súhlasiť (uzavretosť, intelektuálna podvyživenosť, slabá angažovanosť vo verejných témach), sú veľmi známe a v kontexte súhrnného pohľadu podnecujú k zdravej a veľmi potrebnej sebareflexii. Viaceré však obsahujú nepresnosti. Napríklad keď text Situácia kňazov a diecéz kritizuje slabú realizáciu Druhého vatikánskeho koncilu na Slovensku, ako jeden z dôvodov spomína „rezervovaný prístup ku koncilu, aký bolo možné vnímať vo vedení cirkvi v Ríme. Pápež Ján Pavol II. pokladal za užitočné, ak sa miestne cirkvi bývalého bloku nebudú ponáhľať s nejakými zmenami v duchu koncilu, a pápež Benedikt XVI. napriek úlohe, ktorú ako mladý teológ zohral na koncile, už dávnejšie k Druhému vatikánskemu koncilu zaujímal skeptický prístup.“ Autori vítajú, že pápež František sa už „jasne hlási k tomuto koncilu“.

Škoda, že text nereflektuje dôvody, ktoré predošlých pápežov viedli ku kritickejšiemu prístupu, no nie ku koncilu samému osebe, ale k jeho interpretácii. Benedikt XVI. o tom hovoril v jednom zo svojich posledných prejavov, kde oddelil „koncil médií“ a skutočný „koncil Otcov“. Kým koncil Otcov sa uskutočňoval v rámci viery a snažil sa chápať Božie znaky svojej doby, médiá jeho odkaz zdeformovali v rámci svojho sekulárneho prístupu, v ktorom sa ho snažili vykresliť ako politické zápolenie záujmových skupín, pričom sa svojím výkladom usilovali podporiť tie, ktoré im boli bližšie. V konečnom dôsledku v záujme posilnenia svetskosti na úkor posvätna. „Dobre vieme, ako bol tento mediálny koncil všetkým dostupný,“ hovoril Benedikt XVI. „Bol dominantný a účinný, spôsobil početné kalamity, mnohé problémy, mnoho reálneho odcudzenia: zatvorené semináre a rehoľné konventy, banalizáciu liturgie... Pravý koncil sa pri svojej realizácii potýkal s ťažkosťami. Virtuálny koncil bol silnejší než ten reálny, avšak reálna sila koncilu bola prítomná a postupne sa stále viac uskutočňuje a stáva sa pravou silou, ktorá je tiež pravou reformou, pravou obnovou cirkvi.“

Kniha je kritickým príspevkom do potrebnej debaty o stave slovenskej cirkvi. Ak si pýta odpoveď, ktorá vykreslí aj mnohé naše pozitíva, zaslúži si, aby mala pokojnú kultivovanú podobu na úrovni. Zdieľať

Jedným z nesporných negatív slovenského konzervatívneho prostredia je jeho uzavretosť do seba. Ak sa nejako čitateľne prejavuje navonok, často je to iba v podobe frustrovaných urážlivých komentárov v anonymných internetových diskusiách. Táto kniha je príspevkom do potrebnej debaty o stave slovenskej cirkvi a ak si pýta napr. odpoveď alebo alternatívnu reflexiu posledných 25 rokov, ktorá vykreslí aj mnohé naše pozitíva (iste ich je dosť – trebárs v podobe desaťtisícových pochodov za život), zaslúži si, aby mala pokojnú kultivovanú podobu na úrovni. Kiežby sa to tejto knihe dostalo  v rámci inšpiratívneho dialógu, nie vzájomného ostrakizovania. O nič iné (okrem reflektovania načrtnutých problémov) hádam ani nežiada.

Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo