Ako sucho gniavi krajinu Trpia ľudia, polia aj lesy

Sprcha maximálne dvakrát do týždňa, pranie raz za dva týždne. Obec Pača v okrese Rožňava pred pár dňami vyhlásila mimoriadnu situáciu pre nedostatok vody. Rezervoáre obecného vodovodu sú prázdne, v obci poriadne nepršalo od jesene, zima bola chudobná na sneh, posledný výdatnejší dážď bol kedysi pred dvoma mesiacmi, miestny potok takmer vyschol a prázdne sú už aj individuálne studne.

Obecný vodovod sa napĺňa cisternami z rožňavskej vodárne. Táto pomoc je však len kozmetická a navyše stojí obec veľa peňazí. Aj to je jeden z dôvodov, prečo starosta obce Ladislav Zagiba vyhlásil mimoriadnu situáciu.

Dvory a lúky sú bledožlté od vyschnutej trávy, vysychajú stromy, v záhradkách kape aj skromná úroda, ovocné stromy nemajú dosť sily, aby na nich dozreli plody. Popri zdražovaní potravín v obchodoch tak ide pre tento chudobný kraj o ďalšiu ranu. Zásoby sa tento rok zrejme príliš nerozrastú o vlastné dopestované plody.

Pokiaľ pamäť miestnych siaha, naposledy takúto situáciu obec zažila na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia. Už len aby kdesi horieť nezačalo.

Miestni obyvatelia pripomínajú aj akúsi krutosť počasia. Hoci sa aj za ostatné dva mesiace nad obcou niekoľkokrát zjavila hustá či búrková oblačnosť, ako prišla, tak sa aj stratila. Z oblohy na zem nepadla ani kvapka.

Smutnejší pohľad je však na to, čo je jednou z príčin súčasného nedostatku vody. Okolité hory prišli o veľkú časť svojho lesného porastu, na mnohých miestach svietia holiny, z ktorých aj sporadický dážď raz-dva stečie a neudrží vlahu na mieste.

Ja sám z tejto obce pochádzam, strávil som v nej detstvo aj ranú mladosť a moje spomienky (hoc subjektívne) sa spájajú s hustými bukovými lesmi, ktoré držali vlhkosť aj v tých najväčších horúčavách. Vlaha stúpala z lesa, v úzkej doline rýchlo kondenzovala a z horúceho letného dňa sa raz-dva stalo búrkové popoludnie. Vlaha sa vrátila späť do lesa, do pôdy a plnila zásoby podzemnej vody. Plno drobných jarkov, prameňov, studničiek zabezpečovalo ľuďom dostatok vody po celý rok.

Holiny, ktorými sa dnes obec chváli aj na svojej internetovej stránke, však už nič z toho poriadne zabezpečiť nevedia. Ak voda z dažďa nestečie, bez porastu sa raz-dva vyparí a aj malé ostatky vlahy si poberie vietor, ktorému bez stromov nič nebráni ešte viac povysúšať krajinu.

Vysušené Slovensko

Pača v okrese Rožňava nie je jedinou obcou, ktorá má v ostatných týždňoch problém s vodou. Mimoriadnu situáciu vyhlásilo už niekoľko ďalších samospráv. V susednom okrese Spišská Nová Ves tak urobili starostovia v Žehre a v Bystranoch, v okrese Levoča v Pavľanoch a v Rimavskosobotskom okrese k tomu pristúpili v obciach Drňa a Chrámec. Mimoriadna situácia pre nedostatok vody je aj v obci Ruskov pri Košiciach, kde takisto musia dovážať obyvateľom vodu cisternami.

Od vyhlásenia mimoriadneho stavu si samosprávy sľubujú, že im neskôr štát cez ministerstvo vnútra a okresné úrady uhradí nevyhnutné náklady na zabezpečenie pitnej vody pre svojich obyvateľov.

Suché a veľmi teplé počasie však v tomto roku dlhodobo zasahuje takmer celé územie Slovenska. A ak vás potešilo daždivejšie a chladnejšie počasie počas sviatku našich vierozvestcov, nepodliehajte falošnej nádeji. Prinieslo síce trochu úľavy človeku i prírode, no z dlhodobého hľadiska je jeden deň zanedbateľný.

Podľa monitoringu sucha bola hranica medzi Gemerom a Spišom, teda oblasť, v ktorej dnes obce vyhlasujú mimoriadne stavy, zasiahnutá intenzívnym suchom už pred mesiacom, keď ešte veľká časť Slovenska, najmä západného, svietila nabielo, teda bez rizika sucha.

Stav k 12. 6. 2022:

Zdroj: intersucho.sk

Po štyroch týždňoch už výnimočné až extrémne sucho panuje na väčšine nášho územia.

Stav k 3. 7. 2022:

Zdroj: intersucho.sk

Extrémne sucho zasiahlo už 55 percent nášho územia. Najzasiahnutejšie sú oblasti na východnom a strednom Slovensku, miestami aj na Podunajskej nížine a na Záhorí. Bez rizika sucha sú už len najvyššie pohoria a malá oblasť v okolí Popradu. V povrchovej vrstve pôdy je extréme sucho na približne polovici územia.

Existuje aj ďalší parameter, ktorý posudzuje mieru sucha. Tou je relatívne nasýtenie pôdy. Vo vrstve do 40 centimetrov sú pod hranicou 10 percent nasýtenia približne dve tretiny územia. Viac ako 50-percentné nasýtenie majú len regióny Oravy, Kysúc a Horehronia. V úrovni 40 až 100 centimetrov je pod 10 percentami nasýtenia oblasť Podunajskej nížiny, Záhoria a miestami na juhu východného a stredného Slovenska. V celom pôdnom profile (0 až 100 centimetrov) je pod 10-percentným nasýtením jedna tretina územia.

Zdroj: intersucho.sk

Podľa portálu Intersucho, ktorý monitoruje stav na Slovensku, sú v mnohých oblastiach za posledné obdobie hlásené len minimálne zrážky.

Niekoľko citátov z hlásení miestnych pozorovateľov: Humenné: „Množstvo zrážok 1,0 mm.“ Púchov: „Za minulý týždeň zrážky len v sobotu cca 3,5 mm.“ Spišská Nová Ves: „V našej lokalite nepršalo skoro 3 týždne, pôda je veľmi suchá a popraskaná.“ Tvrdošín: „Zem je vyprahnutá, praskliny široké niekoľko mm. Rastliny sa trápia. Keď aj spadnú nejaké zrážky, na pôde to vôbec nepoznať.“ Levice: „7 mm.“ Piešťany: „Napršaných 7 mm pri 30-stupňových teplotách je veľmi málo. Začína sa žatva, bude skromnejšia.“ Dunajská Streda: „Počas uplynulého týždňa sa v našej oblasti hospodárenia vyskytli lokálne búrky s celkovým úhrnom zrážok od 6 do 16 mm. Prvé výsledky prebiehajúcej žatvy sú podpriemerné.“ Partizánske: „Za posledný týždeň spadli 3 mm zrážok.“ Detva: „Trávne porasty a plytko koreniace dreviny a byliny sú ťažko poškodené suchom.“ Nitra: „Celý týždeň nepršalo, až 25. júna nadránom počas dvoch hodín napršalo pri búrke asi 10 mm, celý deň bolo pod mrakom, voda sa hneď neodparila, pekne vsiakla asi do hĺbky 5 cm.“ Lučenec: „V 25. týždni neboli žiadne zrážky, sucho sa zvýrazňuje a preniká čoraz viac do hĺbky pôdy, je nadpriemerne veľa slnečných dní a pomerne vysoké denné teploty.“

Skúsenosti naprieč Slovenskom hovoria o minime zrážok pri stále vysokých teplotách. Pôda je vysúšaná a devastovaná. V prípade lokálnych búrok tak hrozí spláchnutie jej vrchnej vrstvy. To smeruje nielen k jej dlhodobému znehodnocovaniu, ale priamo v čase prudkého lejaka aj k riziku lokálnych záplav. Nárazovo veľké množstvo zrážok nedokáže do stvrdnutej pôdy dostatočne rýchlo vsiaknuť, hrozí vyliatie aj malých vodných tokov a značné škody na majetku ľudí. Na domoch aj na poliach.

Najmä na západnom Slovensku, prevažne v okolí Bratislavy, sa ľuďom nemusela javiť situácia až tak kriticky. Nad hlavné mesto a priľahlé oblasti Záhoria a východného podhoria Malých Karpát pravidelne zablúdila oblačnosť vytvorená v alpskej oblasti. Aj v tomto prípade však išlo len o krátke dažde bez väčšieho a znateľného prevlhčenia pôdy.

Sucho však netrápi len Slovensko. Kritická situácia je aj v Maďarsku, najmä v povodí Tisy, a v Taliansku v úrodnej Pádskej nížine, ale aj tradične agrárnom Toskánsku. Talianska vláda vyhlásila stav núdze v regiónoch Lombardsko, Piemont, Emilia-Romagna, Benátsko a Furlansko-Júlske Benátky, a to do 31. decembra.

Stav núdze už predtým vyhlásilo viacero talianskych regiónov snažiacich sa takýmto spôsobom získať prostriedky na boj s narastajúcou krízou vyvolanou suchom. Viaceré mestá ako Pisa či Verona obmedzili používanie vody a Benátky a Miláno vypli niektoré zo svojich fontán. Následkom sucha je aj výrazný pokles výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach, ktoré sa nachádzajú najmä na hornatom severe Talianska a produkujú takmer 20 percent elektriny v krajine.

Slabá úroda

Stav nasýtenia pôdy ukazuje aj na to, prečo nie sú zo súčasného počasia nadšení poľnohospodári. Pestovatelia obilnín hlásia výrazné skrátenie vegetačného obdobia. A takú skorú žatvu ako tento rok si mnohí nepamätajú.

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa žatva už na konci júna začala v najjužnejších oblastiach od Senice cez Bratislavu, Trnavu, Levice, Galantu, Komárno (tam začali so žatvou už 16. júna), Nové Zámky, Lučenec po Michalovce.

Viaceré regionálne združenia komory hlásia nižšiu úrodu, ako očakávali. Najmä preto, že porast je redší, klasy menšie a zrná drobnejšie. Na východe Slovenska poľnohospodári avizujú nielen nižšiu úrodu obilnín, ale aj repky, sóje, kukurice a trávy, čo zasiahne aj zásoby krmív pre hospodárske zvieratá.

Už pre suchú zimu a dlhšie obdobie jarných mrazov zasiali poľnohospodári o dva týždne neskôr, o dva týždne skôr ako zvyčajne v dôsledku sucha začali aj so žatvou. To v praxi znamená o mesiac kratšie vegetačné obdobie. Menej vlahy v pôde zároveň spôsobuje menší koreňový systém rastlín, ktoré tak majú prístup k menšiemu množstvu živín. Očakávaná úroda je o 1 až jeden a pol tony na hektár nižšia ako vlani.

Paradoxne na svetových trhoch cena obilia v poslednom období klesá. Pre nás je kľúčový vývoj na parížskej burze MATIF. Pokles ceny ovplyvnilo najmä očakávanie pomerne dobrej úrody vo Francúzsku a v Nemecku. Na cenu vplýva aj to, že sa cez naše územie pozemnými trasami distribuuje obilie z napadnutej Ukrajiny, pričom jeho zvyčajnou trasou bol transport z čiernomorských prístavov.

Kombinácia nižších výkupných cien a rastu nákladov na palivá neprináša pestovateľom pozitívne vyhliadky na najbližšie obdobie. Nižšie ceny obilia však nebudú znamenať automaticky nižšie ceny pečiva v obchodoch. To totiž tvorí zhruba len štvrtinu jeho ceny. Zvyšok sú opäť náklady na energie a na prácu – keďže pekárne pracujú primárne v noci, dotýkajú sa ich príplatky za prácu v noci a vo sviatky pred pracovným dňom.

Sucho zasiahlo aj predpokladanú úrodu sladovníckeho jačmeňa. Spolu so znižovaním plochy, na ktorej sa pestuje, to znamená budúci tlak na ceny piva. K výraznému obmedzeniu pestovania došlo napríklad aj v pivnej veľmoci – v Nemecku – z 800-tisíc hektárov na polovicu.

Riešením sú iné odrody a viac lesa

Klimatickej zmene sa nevyhneme a aj v poľnohospodárstve sa jej musíme prispôsobiť. Doteraz sme u nás pestovali najmä obilniny vyšľachtené v Nemecku a Dánsku, ktoré síce boli odolné voči nižším jarným teplotám, no zároveň vyžadovali viac pôdnej vlhkosti. S premenou klimatických podmienok a približovaním sa Slovenska k stredomorským podmienkam s miernymi zimami a horúcimi letami by sa slovenskí poľnohospodári mali preorientovať na odrody, ktoré zvládajú suchšie počasie – napríklad tvrdú stredomorskú pšenicu.

Ako v rozhovore pre denník Pravda upozorňuje šľachtiteľ obilnín Gyula Zalabai, suchšie počasie prinieslo aj niekoľko dobrých správ. Odrody prispôsobené klíme s menším množstvom zrážok tento rok nezasiahli plesňové ochorenia, pretože v čase ich kvitnutia nepršalo. A pestovatelia, ktorí ich vyskúšali, zároveň hlásia vyšší objem úrody aj s kvalitnejším, bohatším zrnom.

Alternatívy existujú aj v prípade sladovníckeho jačmeňa, aj pri suchšom počasí a nižšej výmere dokážu pestovatelia dosahovať výnosy ako za lepších klimatických podmienok.

No pokiaľ poľnohospodári dokážu svoju činnosť zmeneným klimatickým podmienkam prispôsobiť pomerne rýchlo tým, že začnú pestovať odolnejšie odrody, dlhšie potrvá náprava stavu, ktorý spôsobuje samotné sucho. Odlesnenie veľkej časti územia, najmä však jeho nárazovosť, keď o porast prišli v krátkom čase veľké plochy, aktuálne dobieha obyvateľov dotknutých oblastí.

Hoci štatisticky sa zalesnenie Slovenska zvyšuje, do výmery sa rátajú aj čerstvo osadené plochy, ktoré ešte nemajú retenčnú schopnosť (teda schopnosť zadržiavať vodu v krajine). Do desiatich rokov veku porastu pritom ešte nemožno hovoriť o lese, tak ako si ho bežne predstavujeme. Až po tomto období začne plniť svoje environmentálne funkcie. Nielen spomenutým zadržaním vody, ale aj vytváraním tieňa, teda ochladzovaním pôdy, produkciou živín a tzv. malým vodným kolobehom, keď z výparu počas horúcich dní vzniká atmosférická vlhkosť a priamo na mieste sa kondenzuje a produkuje lokálne zrážky.