Zákaz vývozu potravín Proti návrhu sa postavil celý agrosektor. Vlčan tvrdí, že chce len informácie

Nápad poslanca Martina Fecka zaviesť faktickú možnosť obmedziť export potravín a poľnohospodárskych komodít vyvolal reakcie v celom slovenskom poľnohospodárskom a potravinárskom sektore a jeho ozvena doľahla až k Európskej komisii, keďže ide potenciálne aj o porušenie zásady voľného pohybu tovaru a služieb.

Pozmeňujúci návrh, ktorý paradoxne stále nemá oficiálne predloženú podobu, má priniesť do aktuálne prerokúvaného zákona o potravinách viacero nových povinností.

Plánovaný vývoz by poľnohospodári, resp. exportéri potravín a komodít museli ministerstvu pôdohospodárstva hlásiť vopred. To by potom teoreticky mohlo vývoz v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo vojnového stavu zamietnuť. Hlásiť by sa mal každý obchod nad 400 ton.

Vlčan tvrdí, že chce iba informácie o stave zásob

Hoci návrh predkladá poslanec OĽaNO Martin Fecko, minister Samuel Vlčan v minulotýždňovej diskusii v televízii TA3 nepriamo priznal, že ide o nápad pochádzajúci priamo z ministerstva, keď obhajoval spôsob poslaneckého pozmeňovacieho návrhu.

Aj to je totiž jedna z výhrad, ktorá od poľnohospodárov a potravinárov zaznieva, že sa takéto zásadné opatrenie predkladá na schválenie bez dostatočnej diskusie s dotknutými subjektmi.

Novela zákona o potravinách sa podľa Vlčana pripravovala niekoľko mesiacov a pre množstvo pripomienok bolo komplikované aj vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. Samuel Vlčan tvrdí, že v tom čase nemohli predpokladať, že vznikne takáto mimoriadna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Potrebovali preto do zákona dostať nástroj, ktorý umožní ministerstvu mať informácie o aktuálnom aj budúcom obchode s potravinami a komoditami.

Minister Vlčan zároveň tvrdí, že má ísť o núdzový nástroj, ktorý ministerstvo rozhodne neplánuje zneužívať. Má ísť o akúsi poslednú možnosť zabezpečiť zákazom exportu dostatok potravín pre slovenských občanov.

V tom prípade by podľa ministra štát mal aktivovať štátne hmotné rezervy, ktoré by vraj dostatok komodity nakúpili za trhovú cenu. A poľnohospodárom by štát uhradil aj škody spôsobené nenaplnením zahraničného kontraktu.

Nielen samotný pozmeňovací návrh, ale aj tieto vysvetlenia ministra Samuela Vlčana sa však stretli s kritikou.

Narušenie obchodných vzťahov

Prezident Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho nemá problém so zavedením informačnej povinnosti, hoci ide o ďalšiu administratívnu záťaž. Namieta však voči tomu, že pôjde len o núdzový nástroj. Na Slovensku totiž už od marca 2020 stále trvá mimoriadna situácia, a ak by bola novela zákona o potravinách schválená aj s týmto pozmeňujúcim návrhom, právomoc ministerstva by začala platiť automaticky a nebola by na rozhodnutí ministra.

V takom prípade by všetci, ktorí majú dohodnuté kontrakty na export s presne naplánovanými termínmi, museli 30 dní čakať, či im ministerstvo vývoz schváli alebo nie. Zo znenia návrhu podľa Macha nie je jasné ani to, prečo je hranica informačnej povinnosti stanovená na objem 400 ton. A ani to, na základe akých kritérií bude ministerstvo rozhodovať o tom, komu vývoz schváli a komu nie.

Prvý viceprezident Potravinárskej komory Slovenska Róbert Kičina kritizoval aj avizované uhradenie nákladov za nenaplnené kontrakty. Podľa neho totiž nejde len o jednorazovú stratu. Celý problém zákazu vývozu totiž v zahraničí spochybní slovenských producentov ako dodávateľov.

„Obávame sa, že ak by štát zakázal export komodít zo Slovenska, tak by zásadným spôsobom vstúpil do fungovania potravinárskych firiem a ohrozil ich reputáciu a dôveryhodnosť v očiach zahraničných partnerov. Máme potravinárov, ktorí vyvážajú značnú časť svojej produkcie do zahraničia, a pokiaľ by štát zakázal alebo nejakým spôsobom obmedzil možnosť exportovať časť ich výroby, tak by to znamenalo, že by dočasne alebo trvalo mohli stratiť svojich obchodných partnerov v zahraničí, čo určite nie je v záujme Slovenskej republiky ani samotných potravinárov,“ hovorí Kičina.

Poľnohospodári aj potravinári upozorňujú ešte na jeden zásadný fakt, ktorý spochybňuje celú snahu zakazovať alebo obmedzovať vývozy. Pokiaľ ide o potravinársku pšenicu, kukuricu alebo repku olejnú, Slovensko je v týchto komoditách výrazne prebytkové.

„Načo chceme regulovať vývoz kukurice, ktorej sa na Slovensku urodí 1,6 milióna ton a spotreba je ledva polovičná? Alebo pšenice, ktorá je tu takisto prebytková v objeme zhruba 1,2 milióna ton? Niektoré odrody sú prebytkové až v objeme 70 percent,“ vysvetľuje Jozef Rebro zo Slovenského zväzu olejninárov. Dodáva, že v prípade repky sme na Slovensku schopní spracovať 200-tisíc ton, zväčša na biopalivá. Zvyšok musíme vyviezť a späť dovážame spracovaný potravinársky olej.

Ak by sme tento export od nás zastavili, mohlo by sa recipročne stať, že by sme zrazu mali nedostatok potravinárskeho oleja, hoci máme prebytok repky, no nemáme kapacity na jeho spracovanie. Memorandum, ktoré nedávno podpísalo ministerstvo pôdohospodárstva s veľkou lisovacou spoločnosťou, sa začne napĺňať najskôr na jeseň.

Neistota a potom panika

Podľa Jozefa Rebra takéto vyhlásenia o možnom obmedzení exportu vyvolávajú nervozitu na trhoch, zvlášť v súčasnej mimoriadnej situácii. Na každú správu reagujú trhy rastom cien, napríklad ako keď počas víkendu India oznámila, že obmedzí export pšenice. Hoci sa to netýka veľkého množstva ani už uzavretých kontraktov, ceny komodity okamžite narástli. Snaha udržať obmedzením exportu nižšie ceny sa tak nakoniec nenaplní a ceny ešte narastú.

Navyše takéto návrhy podporujú neistotu aj medzi obyvateľmi, ktorí môžu nadobudnúť dojem, že máme napríklad nedostatok obilia. Pritom podľa informácií od spracovateľov máme dva mesiace pred novou úrodou stále dostatok zásob z tej predchádzajúcej, z ktorej už dohodnuté exporty dávno odišli.

Jozef Rebro pripomína aj obľúbené zemiakové lupienky. Špeciálna odroda zemiakov sa pestuje na Slovensku, no spracúva v Čechách. Ak by sa ich vývoz zastavil, ostali by v skladoch bez využitia, pretože nie sú vhodné na iný typ úpravy. Dostatok zemiakov by teda zákaz exportu nevyriešil. Pestovateľ by išiel do straty pre nenaplnený kontrakt a v slovenských obchodoch by chýbal obľúbený tovar.

V otázke potravinovej bezpečnosti by sme sa podľa šéfa SPPK Emila Macha mali zamerať skôr na potraviny, v ktorých sme nedostatkoví – bravčové a hydinové mäso či ovocie:

„Teraz si predstavte, že by sa v Nemecku alebo Španielsku niečo stalo a oni nám recipročne povedia, no dobre, vy ste nám nedodali pšenicu, my vám nedodáme to alebo tamto. Budeme mať preplnené sklady s pšenicou, lebo zakážeme jej vývoz, ale reálne na pultoch obchodov budú chýbať potraviny, ktoré dnes potrebujeme dovážať, lebo ich dosť nevyprodukujeme. Namiesto toho, aby sme čas a energiu venovali tomu, v čom nie sme sebestační, ideme brániť vývozu prebytkov.“

Okrem možných obchodných strát by v prípade zákazu exportu rástli poľnohospodárom aj náklady na skladovanie.

Ako pripomína Jozef Rebro, poľnohospodári počas roka uzatvárajú kontrakty na export svojej produkcie. Napríklad repka či pšenica sú prvé, za ktoré dostanú peniaze, ktorými môžu zaplatiť svoje náklady. Ak by došlo k regulácii vývozu, poľnohospodári by túto produkciu nemohli predať, nemali by z čoho zaplatiť svoje faktúry. Zároveň nemajú také veľké skladovacie priestory. To znamená, že oneskorenie exportu by viedlo k znehodnoteniu úrody.

Podľa Ľubomíra Tuchshera, výkonného riaditeľa Slovenského združenia pre značkové výrobky, Slovensko zároveň funguje aj ako medzisklad. Napríklad na potraviny vyrobené v Poľsku alebo v Českej republike a u nás má výrobca dočasne uskladnené nejaké kapacity. Časť z nich ide na slovenský trh, ale väčšia časť putuje ďalej, povedzme do Rakúska alebo do Maďarska. Navrhované obmedzovanie exportu by mohlo skomplikovať aj túto situáciu.

V akom stave sú skladové zásoby a kapacity skladov štátnych hmotných rezerv, nevieme, pretože to patrí medzi utajované skutočnosti. Predseda štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf však v nedávnom rozhovore pre Denník N hovoril o tom, že rezervy sú asi v polovici svojho limitu zásob obilnín. Informáciu o nenaplnenosti limitov potvrdil aj minister Vlčan.

Práve štátne hmotné rezervy by mali byť tým, kto na podnet vlády nakúpi potrebné zásoby. Takýto nákup sa však musí riadiť platnými trhovými cenami. Ďalším nástrojom môže byť zákon o hospodárskej mobilizácii, ktorý môže vybraným podnikom určiť povinnosť vyrábať a dodávať výlučne či väčšinovo na domáci trh. Aj v tomto prípade však musí ísť o štandardné obchodné podmienky. Štát nemôže získavať zásoby vyvlastnením.

Rozpor s ústavou aj európskym právom

Práve na možný rozpor s ústavou upozorňuje predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta zo Sme rodina. Podľa neho ústavný zákon umožňuje v mimoriadnom a núdzovom stave nariadiť povinnosť pri využívaní nehnuteľného majetku. Hnuteľný majetok (čo sa týka aj potravín a komodít) môže štát ovládať len vo vojnovom stave.

Možný legislatívny problém sa z návrhu vynára nielen vo vzťahu k našej ústave, ale aj k právu Európskej únie. Podľa Zmluvy o fungovaní EÚ, články 34 a 35 zakazujú množstevné obmedzenia dovozu aj vývozu medzi členskými krajinami.

Výnimku umožňuje čl. 36, avšak len v prípadoch, ktoré sú „odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi“.

Európska komisia návrhom Martina Fecka nie je nadšená aj preto, že najlepším spôsobom udržania cien a dostatku komodít a potravín na trhoch je stabilita. Takéto návrhy však vyvolávajú neistotu, čo môže spustiť nadmerné výkupy, resp. predzásobenie a efekt bude presne opačný – nedostatok a vysoké ceny.

Slovensko malo v minulosti nástroj, ktorým mohlo regulovať objem exportu poľnohospodárskych komodít a potravín.

Ako uvádza ministerstvo pôdohospodárstva, „na tieto účely bola v roku 1993 zriadená inštitúcia – Štátny fond trhovej regulácie. Pravidelne zasadala licenčná komisia, ktorá hodnotila situáciu na trhu a na základe toho vydávala vývozné licencie na určité množstvá tej-ktorej komodity, ktorú následne mohli podnikateľské subjekty vyviezť mimo územia SR. Stanovila sa výška kvóty, navyše ktorej sa nepovolil vývoz (s výnimkou vývozu do ČR, s ktorou sme mali do vstupu do EÚ colnú úniu). Licencia vydávalo ministerstvo hospodárstva – gestor obchodnej politiky SR – na základe rozhodnutí licenčnej komisie.

Absolútny zákaz vývozu nejakej agrárnej komodity sa v kontexte na naše záväzky vo WTO od roku 1993 neaplikoval. Obmedzenia nášho exportu však mohli zaviesť naši obchodní partneri. ČR tak – aj keď sme boli v colnej únii – zaviedla v 90. rokoch množstevné obmedzenia (kvóty) na vývoz nášho cukru a izoglukózy“.

Ministerstvo zároveň v reakcii na otázky Postoja dodáva, že „zákon o civilnej ochrane obyvateľstva ani ústavný zákon o bezpečnosti štátu neobsahujú ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné obmedziť vývoz potravinárskych alebo poľnohospodárskych komodít. Avšak v zásade je možné ustanoviť také opatrenie v zákone na základe čl. 20 ods. 4 Ústavy SR“. Tento článok hovorí o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníctva.

O potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti sa na Slovensku diskutuje desaťročia. Zatiaľ žiadna vláda neprišla s reálnym riešením pri komoditách, ktorých máme nedostatok a musíme ich dovážať, hoci by sme teoreticky boli schopní produkovať ich v dostatočnom množstve. Vyjadrenie ministra Vlčana, že nebolo možné predpokladať vznik mimoriadnej situácie spojenej s vojnou, je preto len situačná výhovorka. Opatrenia na zabezpečenie dostatku potravín sa totiž musia chystať v pokojných časoch a „tučných“ rokoch. Ak sa začnú riešiť v stave neistoty, často sú šité horúcou ihlou a ich výsledkom môžu byť ešte väčšie škody a nakoniec aj panika.