Zvrátenie rozsudku Roe verzus Wade Kto sú potratoví extrémisti?

Protesty (ba priam vyhrážky) proti šiestim „extrémisticky katolíckym“ sudcom Najvyššieho súdu, ktorí v súčasnosti zvažujú zrušenie rozsudku v prípade Roe verzus Wade, vrátane hlučných demonštrácií pred ich domami (jeden býva dve ulice odo mňa) sa dali čakať. A presne to je problém.

Zastrašovanie sudcov, ktorí majú byť chránení pred tlakom straníckej politiky, je čosi, čo očakávame (a odsúdime), keď to uvidíme v správach, obvykle z nejakej banánovej republiky alebo z mafiánskych procesov. To, že takéto nátlakové taktiky prenikli do každej škáry nášho verejného priestoru – masy pred domami starostov, policajných šéfov, sudcov a teraz dokonca aj sudcov Najvyššieho súdu –, nie je pre náš ústavný poriadok dobré. Ani pre americký život ako taký.

Kto by ešte pred desiatimi rokmi uveril, že by líder demokratov v Senáte Chuck Schumer mohol povedať (slovami, ktoré nie je možné dosť opakovať): „Hovorím vám, Gorsuch, hovorím vám, Kavanaugh, rozpútali ste smršť a zaplatíte za to. Nebudete vedieť, odkiaľ to na vás príde, keď budete pokračovať v týchto odporných rozhodnutiach.“

To bolo v roku 2020 a Schumer rýchlo vycúval: „Nemal som použiť slová, ktoré som včera použil; nevyzneli tak, ako som zamýšľal.“ Tieto slová však myslel vážne a neskôr sa iba snažil vyhnúť pobúreniu z mnohých strán, dokonca aj z Americkej advokátskej komory. Neprekvapuje, že mnohí z tých, čo s ním súhlasia, sa rozhodli, že tou smršťou budú oni.

Američania majú právo protestovať pred vládnymi budovami, akou je napríklad Najvyšší súd. Jestvuje však dobrý dôvod, že máme aj federálne zákony (tu je jeden z nich), ktoré zakazujú konfrontovať sudcov v ich dome či štvrti. Bývam vo Virgínii, kde sa náš guvernér Glenn Youngkin chopil iniciatívy a nariadil, aby bola štátna polícia pripravená chrániť troch sudcov – Barrettovú, Gorsucha a Thomasa –, ktorí tu žijú.

Toto robí líder, ktorý verí v právny systém a nie v masy. Dnes potrebujeme viac takýchto lídrov, ktorí chápu, čo je v hre a že je potrebné konať.

Na stole však toho máme viac než iba politiku zastrašovania. Hneď ako unikol návrh rozhodnutia v prípade Dobbs, objavil sa aj otvorený antikatolicizmus. Protesty radikálnych skupín, ktoré sa cez víkend uskutočnili pred katolíckymi kostolmi – a nepochybne budú aj ďalšie –, ukázali nenávisť voči viere, skutočnej viere, nie stranícky vyšinutému katolicizmu Bidena a Pelosiovej, podľa ktorých akoby celý Zákon a Proroci spočívali v „práve žien na voľbu“.

A kde je náš umiernený „katolícky“ prezident, keď sa zastrašujú naši sudcovia a jeho vlastná Cirkev? Mlčí – odporučil iba „pokojné“ zastrašovanie a opäť vyjadril podporu jednému z najradikálnejších potratových režimov na svete. [Poznámka: Včera neskoro večer, už po napísaní tohto článku, Biely dom konečne vyhlásil, že je proti „zastrašovaniu“, čo je vítaná zmena jazyka – veď načo iné sú demonštrácie?]

Niektorí pro-life katolíci na nás naliehajú, aby sme sa snažili pochopiť, prečo nás demonštranti nenávidia; údajne sme vinní tým, že nedostatočne podporujeme chudobné tehotné ženy. Toto je, samozrejme, veľmi stará finta na zmenu témy. Cirkev podporuje viac ľudí, medzi nimi aj tehotné ženy, než akákoľvek iná inštitúcia. Nenávidia nás z rovnakého dôvodu, z akého ľudia nenávideli Ježiša: pripomínal im, čo chce Boh. A oni nechcú.

Podporovatelia potratov – najmä mladí ľudia – väčšinou nevedia, čo robia. Boli katechizovaní, občas aj pomýlenými náboženskými inštitúciami, aby vnímali krvavé mangľovanie detí v maternici len ako „zdravotnú starostlivosť“, ktorá podporuje rovnosť žien. Ak je Cirkev v tejto veci niečomu na vine, tak iba tomu, že sa nesnaží viacej vysvetľovať, prečo sme proti najvražednejším nutkaniam našich čias – kombinácii bezhlavej sexuálnej aktivity a bludov, že potrat je iba malá plánovaná operácia.

Hystéria, ktorá v súčasnosti vznikla, v istom zmysle ukazuje, aké je už propotratové hnutie slepé. Alitov návrh rozsudku, ktorý ruší rozsudky v prípadoch Roe a Casey, potrat nezakazuje (aj keď to prezident nepravdivo vyhlásil). Alito poukázal na to, že ústava nehovorí nič za potrat ani proti nemu. Preto sa súd v minulosti mýlil, keď rozsudkom v prípade Roe verzus Wade zneplatnil rozličné štátne zákony. Zákonnú právomoc povoliť, obmedziť či zakázať potraty nemá federálna vláda, ale štáty.

Toto je sotva „extrémistický katolícky“ postoj. Keby Alito a sudcovia, ktorí sa k nemu pridali, chceli, mohli by vyhlásiť ústavnú ochranu života v matkinom lone. Väčšina proliferov by bola radšej, keby urobili práve toto, lebo je to v súlade s našimi najlepšími právnymi a morálnymi princípmi. Nateraz však máme (ak závery tohto návrhu pretrvajú) aspoň uznanie, že potrat nie je iba „zdravotná starostlivosť“. O morálnych otázkach sa môže diskutovať a rozhodovať v štátoch bez federálnych zásahov.

Tento medzistupeň sa propotratovej strane nepáči, lebo chce vykoreniť už iba dojem, že je o čom diskutovať. Preto extrémnejší zástancovia potratov na Deň matiek demonštrovali pred katolíckymi kostolmi. V istom zmysle je to nezamýšľaný kompliment. Uznávajú, že Cirkev predkladá najkonzistentnejšie a najsilnejšie argumenty, prečo si deti v matkinom lone zasluhujú ochranu.

Mysleli sme si, že v Amerike, ktorá vyznáva náboženský pluralizmus, sú protikatolícke demonštrácie priamo pred našimi kostolmi už dávno za nami. Takéto vyhrážky adresované náboženským inštitúciám môžeme dnes vidieť iba v otvorených tyraniách, ako sú Čína, Blízky východ a africké krajiny, kde má voľnú ruku militantný islam, či v krajinách, ako je pápežova domovina Argentína, kde skutoční extrémisti – radikálne feministické skupiny – hádžu zápalné bomby na katolícke kostoly, ktoré musia chrániť katolícki laici, lebo policajné jednotky na to nestačia.

Kto sú teda v celom tomto skutoční „extrémisti“? Tí, ktorí sa, hoci nedokonale, snažia nasledovať svojho Pána a milovať nepriateľov – ktorí často nevedia, čo robia?

Alebo tí, ktorí majú na verejnosti záchvaty zúrivosti, a aby bolo po ich, snažia sa zastrašovať tých, čo boli legitímne a zákonným spôsobom menovaní na posty, kde vykonávajú autoritu?

Ich zastrašovaniu by sme mali vzdorovať. Ale aj modliť sa za nich – a takisto za celú našu drahú a neduživú Ameriku.

Robert Royal je šéfredaktorom The Catholic Thing (slovenská verzia pod názvom „K veci“) a prezidentom Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone, D. C. Jeho najnovšie knihy sú Columbus and the Crisis of the West (Kolumbus a kríza Západu) a A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad. Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí).

Anglický originál článku TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.