Výchovná poradňa Vedia rodičia deťom pomôcť, aby bol medzi nimi lepší súrodenecký vzťah?

Ak to vyzerá, že súrodenci nemajú v detstve dobré vzťahy, nepomáhajú si, ubližujú si, robia si úmyselne napriek, vieme ako rodičia nejako podporiť, aby sa mali viac radi? Môže sa táto detská súrodenecká nevraživosť preniesť aj do dospelosti? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Katarína Winterová, sociálna pedagogička, rodičovská koučka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov, je mama troch detí

Otázka znie – čo sa stalo, že sa k sebe súrodenci takto správajú?

Keď vidíme, že dieťa sa správa príliš agresívne, nevhodne, neslušne, niečo nám vadí v jeho správaní – mali by sme sa pozrieť na seba ako na rodiča – aký vzor som dal dieťaťu? Nevidelo, neodkopírovalo toto správanie, túto reakciu odo mňa? Nehádam sa takto? Nekričím hneď na druhých? Deti, najmä tie malé, sa učia len napodobňovaním a prijatím informácií zo svojho najbližšieho prostredia. Preto ak vidím a vnímam, že deti nemajú medzi sebou dobrý vzťah, nehľadajme vinníka v súrodencoch. Pozrime sa na seba – dávam deťom príklad trpezlivosti, zhovievavosti, odpustenia, pomoci?

Ak máme problém s deťmi, väčšinou je za tým postoj rodiča – nedostatok času a pozornosti, ktoré venujeme deťom. Deti nutne potrebujú spoločný čas vonku, so zážitkami nielen ako súrodenci, ale aj ako celá rodina. Práve zážitky a radosti upevňujú vzťah. Pozornosť je nesmierne cenná.

Takisto aj spoločný čas, v ktorom nehodnotíme ani neporovnáme súrodencov. Nehovoríme, kto čo urobil lepšie, kto si má z koho brať príklad a kto je aký. Každý z nás „je nejaký“. A preto keď hovoríme o deťoch, hovoríme o jednotlivcoch. Hovoríme o konkrétnom dieťati, ktorého mozog sa vyvíja inak jeho súrodencovi, ktorý potrebuje iný štýl komunikácie, ktorý potrebuje inú mieru rodičovskej trpezlivosti a aj inú formu prejavu lásky ako jeho súrodenec.

Deti učíme vytvárať a udržiavať si medziľudské vzťahy, aj so súrodencami. Detská nevraživosť sa však môže preniesť aj do dospelosti. No nikoho nebolia zlé súrodenecké vzťahy tak ako rodičov vlastných detí.

V živote najviac záleží na láske a na vzťahoch, tam sa ukrýva naozajstné šťastie a my rodičia práve svojím príkladom a pozornosťou im to môžeme ukázať.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Univerzita Pardubice, je otcom piatich detí

Dostali sme raz do zariadenia sedem súrodencov. Najmä tí starší sa medzi sebou bili „ako psi“. Ale v tej chvíli, keď niektorého zo súrodencov slovne alebo fyzicky ohrozoval niekto iný, v jednom šíku sa postavili proti nemu. Chránili svoju „rodinnú značku“, dokázali, že jednému na druhom záleží, že sa majú radi.

Časť domácich súrodeneckých sporov vychádza z toho, že každý z nich má v rodine svoju špecifickú rolu, niečoho z nej by sa rád zbavil a niečo, naopak, získal z roly súrodenca.

Poveríme staršieho nejakou úlohou, ten mladší si myslí, že na to tiež má a mali sme poveriť (aj) jeho. V istom zmysle sú súrodenci konkurenti v rodinnom poli, ktorí bojujú o rodičovskú priazeň, pohladenie, ocenenie. (A budem „konkurencii“ pomáhať?) Poverenia úlohou sú ich prejavom.

Vyrovnávanie sa s „nepríjemnosťou“ v role, konflikt i jeho riešenie sú súčasťou osobnostného rastu. Bežné škriepky, robenie si napriek nie sú prejavom nedostatočnej lásky, sú hľadaním si pozície. Prejavom nelásky je, že pri ohrození zvonka nestojíme spolu na tej istej strane.

Ešte tri upozornenia:

Keď sa vám mladší súrodenec sťažuje na staršieho (žaluje?), buďte veľmi opatrní pri rozhodovaní. Čo sa nám zdá jasné, vôbec také jasné nemusí byť.

Nedávajte jedného súrodenca za vzor druhému. Ubližujete ich vzájomným vzťahom.

Nežiadajte staršieho súrodenca, aby v konflikte s mladším ustúpil on, len preto, že je starší.