Vojna na Ukrajine Rusko odovzdalo Ukrajine písomný návrh dohody na ukončenie vojny, tvrdí Peskov

Sledujeme online:

21.47 Evakuácia civilistov z Mariupola zlyhala pre ruské ostreľovanie. „Bohužiaľ, humanitárny koridor z Mariupola dnes nefungoval podľa plánu,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. Z nerešpektovania dočasného prímeria obvinila ruskú armádu, ktorá podľa nej nedokázala koordinovať svoje jednotky.

„V dôsledku vlastnej neorganizovanosti a nedbalosti nedokázali okupanti zabezpečiť včasnú prepravu osôb na miesto, kde čakali desiatky našich autobusov a sanitiek,“ dodala ukrajinská vicepremiérka.

Ukrajinské úrady očakávali, že v stredu bude môcť opustiť oblasť 6000 civilistov prostredníctvom humanitárneho koridoru smerujúceho do Záporožia. Podľa odhadov je v Mariupole ešte 100-tisíc ľudí, pričom 1000 z nich sa ukrýva v podzemných tuneloch pod metalurgickým kombinátom Azovstaľ, informuje Sky News.

21.04 Ukrajina nedostala od spojencov bojové lietadlá, iba náhradné diely, tvrdí Pentagón. Ten pôvodne oznámil, že spojenci na Ukrajinu dopravili bojové lietadlá a taktiež náhradné diely na opravu poškodených strojov. „Mýlil som sa. (Ukrajina) nedostala od inej krajiny celé lietadlo,“ povedal hovorca ministerstva obrany USA John Kirby. Kyjev dlhodobo žiada západných spojencov o poskytnutie stíhačiek typu MiG-29. 

20.32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený prepustiť ruských vojnových zajatcov výmenou za bezpečný odchod civilistov a ukrajinských vojakov z obliehaného prístavného mesta Mariupol.

V juhoukrajinskom Mariupole je podľa všetkého stále približne 100-tisíc ľudí.

Ukrajinský prezident dodal, že situácia v Mariupole sa čoraz viac zhoršuje a stovky zranených tam nemajú prístup k lekárskej starostlivosti. Zároveň uviedol, že v tamojšom metalurgickom komplexe Azovstaľ by sa stále malo schovávať približne 1000 civilistov, ako aj poslední z ukrajinských obrancov tohto mesta.

Zelenskyj tiež uviedol, že Kyjev dosiaľ nedostal údajný návrh dohody s podmienkami na ukončenie vojny, ktorý mu malo podľa vyjadrenia Kremľa zaslať Rusko.

„Ukrajinskej strane sme odovzdali náš návrh, ktorý je formulovaný jasne a podrobne,“ povedal predtým v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bez uvedenia podrobností o obsahu tohto návrhu. Zdôraznil, že dokument nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal Kyjev na ponuku reagovať. Zároveň naznačil, že Moskva je nespokojná s doterajším tempom mierových rokovaní. (sky news, tasr)

20.01 Západní ministri opustili zasadnutie G20 počas vystúpenia ruského zástupcu.

Ministerka financií USA Janet Yellenová a jej rezortní kolegovia zo západných krajín odišli v stredu zo zasadnutia skupiny G20 vo Washingtone, keď začínal hovoriť ruský minister financií Anton Siluanov.      

Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený s dianím na zasadnutí. Ako pozvaní hostia na ňom vystúpili aj predstavitelia Ukrajiny, ktorí taktiež opustili sálu počas virtuálneho vystúpenia ruského ministra.

Podľa iného zdroja sa západní ministri dohodli na bojkote vystúpenia šéfa ruského rezortu financií vopred, aby tak vyjadrili protest voči pokračujúcej ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. (cnn, tasr)

19.23 Šéf OSN António Guterres chce navštíviť Zelenského i Putina. O stretnutia požiadal formou listov, ktoré zaslal v utorok. S ukrajinským prezidentom sa chce stretnúť v Kyjeve a s ruským v Moskve. Guterresova iniciatíva by mala naštartovať dialóg v záujme ukončenia vojny na Ukrajine.  

„V tomto čase veľkého ohrozenia a jeho následkov by sme radi diskutovali o urgentných krokoch, ktoré by mohli Ukrajine priniesť mier,“ povedal v tejto súvislosti hovorca šéfa OSN Stéphane Dujarric.

OSN podľa agentúry AFP doposiaľ zohráva v snahách o ukončenie konfliktu na Ukrajine prevažne len marginálnu úlohu. K tomuto stavu čiastočne prispelo rozdelenie Bezpečnostnej rady OSN. Medzi jej stálymi členmi disponujúcimi právom veta je totiž okrem Ruska aj Čína, ktorá odmieta snahy o odsúdenie ruskej invázie.

Od začiatku ruskej agresie Guterres telefonoval so Zelenským len raz, a to 26. marca. Putin nie je so šéfom OSN v žiadnom kontakte, keďže Guterres uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu predstavuje porušenie Charty OSN, základného dokumentu svetovej organizácie, píše AFP.

Generálny tajomník OSN vo štvrtok vyzval na uzavretie štvordňového prímeria počas tohtotýždňových pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Guterres žiada obe strany o vyhlásenie „humanitárnej pauzy“, ktorá by od štvrtka do nedele umožnila evakuáciu civilného obyvateľstva a prísun dodávok humanitárnej pomoci do najviac ohrozených oblastí.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia výzvu na veľkonočné prímerie podporil a vyzval Rusko, aby to urobilo tiež. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij uviedol, že má ku Guterresovmu návrhu „mierne skeptický“ postoj.

Organizácii Spojených národov sa predtým podarilo vyjednať dvojmesačné prímerie v Jemene, ktoré začalo platiť 2. apríla, so začiatkom moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Existujú pritom aj snahy, aby toto prímerie vyústilo v trvalé zastavenie paľby na celom území Jemenu.

18.55 Európska únia urobí všetko pre to, aby Ukrajina dokázala zvíťaziť vo vojne proti Rusku.

Vyhlásil to predseda Európskej rady Charles Michel na tlačovej konferencii v Kyjeve po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. 

„Nie ste sami. Sme s vami. A urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vás podporili a pomohli Ukrajine vyhrať túto vojnu,“ vyhlásil Michel.

„Cieľom Kremľa je zničiť suverenitu Ukrajiny a rozdeliť Európsku úniu, ale to sa mu nepodarí,“ pokračoval predseda Európskej rady. Podľa jeho slov členské štáty EÚ v náročných podmienkach ukázali, že sú schopné prijímať rozhodnutia systematicky a jednomyseľne.      

Zelenskyj na tlačovej konferencii zopakoval, že členstvo v EÚ je prioritou pre Ukrajinu. (afp, tasr)

17.21 Nemecko do konca roka zastaví dovoz ruskej ropy.

Povedala to spolková ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková po stretnutí s rezortnými kolegami pobaltských štátov. 

„Preto tu jasne a jednoznačne hovorím áno, Nemecko takisto postupne úplne zastaví dovoz ruských energií,“ uviedla Baerbocková. Dodala, že Nemecko do leta zníži import ruskej ropy na polovicu a do konca roka na nulu. „Potom bude nasledovať plyn podľa spoločného európskeho plánu.“

Úplné zastavenie dovozu ruského plynu zo strany Európskej únie bude podľa Baerbockovej „našou spoločnou silou“. (reuters, tasr)

Čítajte tiež

Rusko diplomatickou cestou varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO

Nové vyhrážky zo strany Moskvy zazneli v deň, keď o možnom členstve v NATO začali rokovať fínski poslanci. Rusko varuje, že v takom prípade rozmiestni v Baltskom mori jadrové zbrane.

16.44 Už viac ako päť miliónov Ukrajincov utieklo zo svojej vlasti od začiatku ruskej invázie.

Viac ako milión občanov sa však na Ukrajinu za ten istý čas vrátil, informoval na stredajšej tlačovej konferencii hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko. (afp, tasr)

15.59 Rusko odovzdalo Ukrajine písomný návrh dohody s podmienkami na ukončenie vojny. V stredu to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Ukrajinskej strane sme odovzdali náš návrh, ktorý je formulovaný jasne a podrobne,“ povedal Peskov bez uvedenia podrobností o obsahu. Zdôraznil, že dokument nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal Kyjev na ponuku reagovať. Zároveň naznačil, že Moskva je nespokojná s doterajším tempom rokovaní.

„Loptička je teraz na ukrajinskej strane kurtu,“ dodal hovorca Kremľa.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová nedávno uviedla, že Rusko už ukrajinským vyjednávačom nedôveruje, pretože neustále menia svoje postoje a nedržia sa dohôd.

Mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa začali štyri dni po tom, ako Rusko 24. februára spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Požiadavky Kremľa pri rokovaniach doposiaľ zahŕňali neutralitu Ukrajiny, nezávislosť dvoch samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – a uznanie Krymu ako súčasti Ruskej federácie. Kyjev však odmieta vzdať sa častí svojho územia.

15.37 Nemecko sľubuje dlhodobejšiu vojenskú pomoc Ukrajine, povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. „Ide o najbližšie tri mesiace a aj najbližšie tri roky,“ povedala Baerbocková po stretnutí s lotyšským rezortným kolegom Edgarsom Rinkévičsom v lotyšskej Rige.

Dodávky ťažších zbraní, napríklad tankov, podľa Baerbockovej „nie sú tabu, aj keď debata v Nemecku možno niekedy vyvoláva také zdanie“.

Berlín už má dohodu s ostatnými členskými krajinami NATO a skupiny G7, že ak urýchlene pošlú Ukrajine staršie zbrane ešte zo sovietskej éry, Berlín ich nahradí zbraňami nemeckej výroby, vysvetlila Baerbocková.

15.15 Rusko neplánuje zakázať zahraničným novinárom vstup na svoje územie, ale sprísňuje pravidlá pre vydávanie víz žurnalistom z „nepriateľských krajín“. V stredu to oznámil námestník ministra zahraničných vecí Jevgenij Ivanov, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Ivanov v ruskom parlamente povedal, že je to reakcia na kroky Európskej únie a ďalších krajín, ktoré sťažili ruskej podnikateľskej komunite získať víza.

„Teraz dostanú (žurnalisti, pozn. red.) jednorazové víza a budú platiť vyšší vízový poplatok,“ dodal podľa agentúry Reuters Ivanov.

14.39 Predseda Európskej rady Charles Michel vyhlásil, že za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine musí byť nastolená spravodlivosť. Povedal to počas návštevy zničeného ukrajinského mesta Boroďanka.

„V Boroďanke tak ako v Buči a mnohých iných mestách na Ukrajine dejiny nezabudnú na vojnové zločiny, ktoré tam boli spáchané. Bez spravodlivosti nemôže nastať mier,“ napísal Michel na sociálnej sieti Twitter.

Belgicko sa chystá vyslať na Ukrajinu expertov, ktorých úlohou bude zanalyzovať a zdokumentovať hlásené vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi. 

„Šialená agresia Ruska v regióne Donbas je porovnateľná s najtemnejšími stránkami európskej histórie,“ vyhlásil belgický premiér De Croo. A dodal, že nemôže existovať beztrestnosť za spáchané vojnové zločiny zo strany ruských vojakov, ktoré Rusko opakovane popiera.

De Croo – s odvolaním sa na množiace sa svedectvá o znásilňovaní žien a detí na Ukrajine ruskými vojakmi – zdôraznil, že Holandsko aj Belgicko zabezpečia, aby bolo „všetko zdokumentované“ tak, aby mohlo dôjsť k trestnému stíhaniu.

Zároveň potvrdil správy, že Európska komisia sa chystá zaplatiť väčšinu nákladov na rekonštrukciu Ukrajiny a že pracuje na zriadení špeciálneho fondu na tento účel.

13.45 Kremeľ reaguje na informácie o vylúčení ruských a bieloruských tenistov z Wimbledonu.

Na správy o vylúčení zareagoval kriticky hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Znovu urobili zo športovcov rukojemníkov politických predsudkov a politických intríg. Je to neprijateľné. Keď vezmeme do úvahy, že Rusko je veľmi silná tenisová krajina, naši športovci sú na čele svetových rebríčkov, tak ich odstránením utrpí samotná súťaž.“ (afp, tasr)

12.51 Moskva sa vyhráža prezidentke Moldavska, ktoré zakázalo proruské vojnové symboly.

Ruskí lídri ostro reagovali na zákaz proruských vojnových symbolov v bývalej sovietskej republike Moldavsko. Ruský senátor Alexej Puškov pohrozil moldavskej prezidentke Maii Sanduovej, že jej krajina môže skončiť „na smetisku dejín“.

„Mala by byť opatrná pri Rusku a jeho symboloch o to viac, že Kišiňov nedokáže platiť za ruský plyn,“ napísal Puškov na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram.

Moldavsko, nachádzajúce sa medzi Ukrajinou a Rumunskom, sa po invázii Ruska na Ukrajinu snaží o členstvo v Európskej únii. Kišiňov poskytuje Kyjevu humanitárnu, ale nie vojenskú pomoc. V samotnom konflikte sa Moldavská republika vyhlásila za neutrálnu a nezapája sa ani do sankcií uvalených na Rusko.

Kišiňov však už začiatkom tohto týždňa zakázal používanie symbolov „Z“ a „V“ na vyjadrenie podpory ruských vojakov útočiacich na Ukrajine, ako aj oranžovo-čiernu pásikovú stužku svätého Juraja, ktoré je pokladaná za znak podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina, ale aj proruských separatistov na Ukrajine. (dpa, tasr)

12.10 Rokovania o oprave ukrajinskej techniky na Slovensku sú vo finálnej fáze.

Intenzívne sa rokuje aj o poskytnutí húfnic Zuzana Ukrajine, počty zatiaľ nie sú stanovené. Slovensko ich má poskytnúť komerčnou formou, otázkou je právne riešenie. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister obrany Jaroslav Naď.

„Riešime právnu cestu, akým spôsobom to zabezpečiť. Prebiehajú rokovania medzi spoločnosťou Konštrukta – Defence, ktorú vlastní ministerstvo obrany, a ukrajinskou stranou. Myslím si, že v dohľadnom čase prídeme k nejakému konkrétnemu riešeniu,“ povedal Naď o poskytnutí húfnic Zuzana. Má ísť o novší model.

Ukrajinská technika by sa mala opravovať primárne v Moldave nad Bodvou. Náhrada za stíhačky MiG-29 do dodania nových F-16 zatiaľ nie je podľa ministra vyriešená.

Štvrtá batéria systému protivzdušnej obrany Patriot by mala byť na Slovensku do konca týždňa. Spolu s ďalšími tromi Patriotmi od spojencov majú byť rozmiestené tak, aby pokrývali drvivú väčšinu územia Slovenska. (tasr)

11.46 Ruské nálety zasiahli v noci na stredu 73 vojenských cieľov na Ukrajine, uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. 

„Výsledkom dopadu vysoko presných rakiet v okolí obcí Novovoroncovka a Kyselivka je zlikvidovanie 40 vojakov ukrajinskej armády, ako aj siedmich obrnených vozidiel,“ oznámil Konašenkov. Tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, píše DPA.

Podľa Konašenkova boli útoky zamerané predovšetkým proti taktickým cieľom. Ruské Raketové vojská strategického určenia a delostrelectvo ostreľovali aj 1053 vojenských objektov, dodal hovorca ministerstva vo svojom pravidelnom raňajšom prehľade situácie. (dpa, tasr)

11.18 Britské ministerstvo obrany oznámilo, že ruská armáda rozširuje svoju prítomnosť na východných hraniciach Ukrajiny, a to v čase, keď sa boje v oblasti Donbasu zintenzívňujú. 

Podľa rezortu sú ruské útoky na mestá po celej Ukrajine pokusom narušiť pohyb ukrajinských vojenských posíl a zbraní smerujúcich na východ.

Ruské letecké operácie na severe Ukrajiny zostanú po stiahnutí ruských síl z Kyjevskej oblasti pravdepodobne na nízkej úrovni, stále je tu však riziko „presných úderov proti prvoradým cieľom po celej Ukrajine“, dodalo ministerstvo. (ap, tasr)

10.52 Ruská centrálna banka pozastavila zverejňovanie štvrťročných údajov o zahraničnom dlhu.

Urobila tak týždeň po tom, ako rovnaké rozhodnutie prijala aj v prípade zahraničného obchodu.

Splácanie zahraničného dlhu je pre Rusko v súčasnej situácii citlivou záležitosťou. Po uvalení rozsiahlych sankcií západných krajín na ruský finančný systém v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu hrozí totiž krajine platobná neschopnosť. (reuters, tasr)

10.14 Rusko podniklo neúspešné pokusy o vniknutie do miest Rubižne a Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

„Po pokusoch ruských okupantov vtrhnúť do Rubižného a Severodonecka prijali do miestnej nemocnice v Novoajdare 130 ranených vojakov nepriateľa,“ napísal generálny štáb vo svojej situačnej správe.

Okrem toho velenie ukrajinskej armády hlásilo aj pokusy Rusov o útok blízko mesta Izium v Charkovskej oblasti a ťažké boje okolo miest Marinka, Popasna, Torske a Kreminna a v okolí obce Zelena Dolyna. (dpa, tasr)

9.37 Nórska vláda darovala Ukrajine 100 kusov rakiet typu Mistral.

„Konflikt na Ukrajine môže byť dlhodobý a táto krajina je závislá od medzinárodnej podpory, aby odolala ruskej agresii. Preto sa vláda rozhodla darovať Ukrajine systém protivzdušnej obrany Mistral,“ uviedol šéf rezortu obrany Björn Arild Gram.

Minister ďalej spresnil, že darovanie striel nebude mať „veľký vplyv“ na operačnú schopnosť nórskej armády, pretože tamojšie ozbrojené sily už postupne nahrádzajú rakety Mistral modernejšími systémami. (tasr)

8.54 Ukrajina má dnes za cieľ evakuovať 6-tisíc civilistov v 90 autobusoch z Mariupola.

Starosta mesta Vadym Bojčenko uviedol, že v obliehanom meste zostáva 100-tisíc civilistov a desaťtisíce ľudí už zahynuli. (reuters, the guardian)

8.36 Na dnes bol dohodnutý humanitárny koridor na evakuáciu žien, detí a starých ľudí z Mariupola.

Ukrajinská podpredsedníčka vlády Iryna Vereščuková však upozorňuje, že vzhľadom na veľmi zložitú bezpečnostnú situáciu môže prísť k zmenám. 

Zástupca starostu Mariupola Serhij Orlov upozorňuje na nízku dôveru medzi Ruskom a Ukrajinou. „Neverte žiadnym slovám z Ruska. Bolo by dobré, keby umožnili civilistom odísť z Azovstaľu, ale 50 dní to nedovolili, prečo by to mali dovoliť teraz?“ povedal pre Sky News. (the guardian, sky news)

7.21 Spojenie černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu pripomenula, že priamy telefonický kontakt medzi vyradenou černobyľskou elektrárňou a ukrajinským regulačným úradom SNRIU sa stratil na „viac ako mesiac“ v čase, keď bola pod kontrolou ruských síl.

„Jednoznačne to nebolo udržateľné riešenie a skutočnosť, že regulátor môže teraz v prípade, že je to potrebné, kontaktovať priamo elektráreň, je veľmi dobrou správou,“ uviedol Grossi. (dpa, tasr)

6.59 Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil, že Berlín bude financovať priame dodávky zbraní pre Ukrajinu z nemeckého zbrojného priemyslu. 

Scholz priblížil, že jeho vláda požiadala nemecké zbrojárske firmy, aby poskytli zoznam zbraní, ktoré je možné Kyjevu dodať v blízkej budúcnosti.

Nachádzajú sa na ňom protitankové zbrane, zariadenia protivzdušnej obrany, munícia „a takisto to, čo je možné nasadiť v delostreleckých bojoch“. Ukrajina si podľa slov spolkového kancelára z tohto zoznamu vybrala zbrane, ktorých dodanie bude financovať nemecká vláda. (dpa, tasr)

6.21 Na navýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu opätovne apeloval tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ak by sme mali prístup ku všetkým zbraniam, ktoré potrebujeme, ktoré majú naši partneri a ktoré sú porovnateľné so zbraňami Ruskej federácie, už by sme túto vojnu ukončili,“ povedal Zelenskyj. Je „morálnou povinnosťou“ krajín, ktoré takéto zbrane majú, aby ich Kyjevu poskytli, zdôraznil.

Dodal, že to pomôže zachrániť životy tisícov Ukrajincov. „Akékoľvek oneskorenie pomoci pre Ukrajinu dáva okupantom príležitosť na zabitie ďalších Ukrajincov,“ varoval.

Zelenskyj zároveň uviedol, že väčšina bojových síl Ruska je nasadených na Ukrajine, a hoci Moskva tvrdí, že útočí len na vojenské ciele, ruské jednotky podľa jeho slov naďalej zabíjajú civilistov v obytných zónach.

„Teraz je prakticky celá časť ruskej armády, ktorá je pripravená bojovať, koncentrovaná na území nášho štátu a v pohraničných oblastiach Ruska,“ povedal.

„Ruská armáda sa v tejto vojne navždy zapíše do svetových dejín ako najbarbarskejšia a najkrutejšia armáda na svete,“ citovala Zelenského slová agentúra AP. „Cielené zabíjanie civilistov a ničenie obytných budov všetkými druhmi zbraní vrátane tých, ktoré zakazujú medzinárodné dohovory, to je typický znak ruskej armády,“ kritizoval. „Je to taká podlosť, že pre celé generácie bude Ruská federácia zdrojom absolútneho zla,“ dodal.

Prezident podotkol, že situácia v obliehanom meste Mariupol sa nezmenila a je naďalej nesmierne ťažká. Ruská armáda podľa neho blokuje všetky pokusy na otvorenie humanitárnych koridorov a „záchranu našich ľudí“. „Osud desiatok tisíc obyvateľov Mariupola, ktorí boli predtým presunutí na územie kontrolované Ruskom, je neznámy,“ dodal.

Kremeľ podľa Zelenského neodpovedal na návrh výmeny prokremeľského politika Viktora Medvedčuka zadržaného po úteku z domáceho väzenia, za obrancov Mariupola.

Zelenskyj zároveň priblížil, že „intenzita ostreľovania zo strany ruských jednotiek v smere na Charkov, v Donbase a v Dnipropetrovskej oblasti sa výrazne zvýšila“. (dpa, ap, tasr)

5.13 Námorné sily v Mariupole varujú, že „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“.

Serhij Volyna, veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl, ktoré naďalej bojujú proti ruským silám v obliehanom meste Mariupol, v stredu skoro ráno v príspevku na Facebooku uviedol, že jeho jednotky „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“.

„Nepriateľ je v presile desať na jedného,“ uviedol Volyna vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. „Apelujeme na všetkých svetových lídrov a žiadame ich, aby nám pomohli. Žiadame ich, aby využili postup stiahnutia a odviedli nás na územie štátu tretej strany,“ povedal.

Volyna tvrdí, že Rusi majú „výhodu vo vzduchu, v delostrelectve, vo svojich silách na pevnine, vo vybavení a v tankoch“. „My bránime len jediný objekt – železiarne Azovstaľ, kde sú okrem vojenského personálu aj civilisti, ktorí sa stali obeťami tejto vojny,“ konštatoval. (afp, tasr)

4.58 Kanada pošle Ukrajine ťažké delostrelectvo.

„Od samotného začiatku sme v úzkom kontakte s prezidentom Zelenským a veľmi vnímavo reagujeme na to, čo konkrétne najviac potrebujú,“ povedal premiér Justin Trudeau na tlačovej konferencii v provincii New Brunswick.

„Ich najnovšia žiadosť voči Kanade je pomoc s ťažkým delostrelectvom, pretože v tejto fáze sa vojna aktuálne nachádza. Kanada pošle Ukrajine ťažké delostrelectvo,“ uviedol šéf kanadskej vlády. Dodal, že ďalšie podrobnosti budú zverejnené v nasledujúcich dňoch. (afp, tasr)

4.42 Na Ukrajinu boli od jej spojencov doručené bojové lietadlá, ako aj súčiastky na opravu poškodených lietadiel s cieľom posilniť vzdušné sily krajiny brániacej sa proti ruskej vojenskej agresii.

Oznámilo to americké ministerstvo obrany, ktoré však odmietlo spresniť počet lietadiel, ich typ, ako aj to, z ktorej krajiny pochádzajú. 

Ukrajinské sily „majú práve teraz k dispozícii viac stíhacích lietadiel s pevnými krídlami ako pred dvoma týždňami“, povedal novinárom hovorca Pentagónu John Kirby. Ako poznamenal, Spojené štáty „pomohli s prepravou niektorých dodatočných náhradných dielov“, avšak „netransportovali celé lietadlo“.

Kirby naznačil, že dodané lietadlá sú ruskej výroby. „Iné krajiny, ktoré majú skúsenosti s takýmito typmi lietadiel, im (ukrajinským silám) dokázali pomôcť uviesť do prevádzky viac lietadiel,“ povedal. (afp, reuters, tasr)

4.15 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že na stredu ponúkne prímerie v Mariupole, ktoré má umožniť zvyšným ukrajinským vojakom nachádzajúcim sa v tamojšom komplexe železiarní Azovstaľ vzdať sa a zložiť zbrane.

Stredajšie prímerie by sa podľa ruského rezortu obrany malo začať v stredu o 14.00 h moskovského času (13.00 h SELČ) a ukrajinským bojovníkom by malo zaistiť možnosť vzdať sa a odísť bez zranení.

Reuters poznamenáva, že Rusko rovnaký návrh predostrelo aj v utorok, avšak „nijaký ukrajinský vojak ho neprijal“. Moskva totiž oznámila, že jej armáda otvorila v utorok o 14.00 h miestneho času v v Mariupole humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov, ktorí zložia zbrane.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že armáda jeho krajiny bude „bojovať až do konca“ a akékoľvek ultimáta zo strany Ruska, aby sa vzdala, bude ignorovať.

Komplex železiarní v obkľúčenom strategicky dôležitom prístavnom meste Mariupol v súčasnosti slúži ako pevnosť pre ukrajinských obrancov. V utorok na tento areál naďalej útočili ruské sily a z miesta bolo vidieť stúpať dym.

Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo 1 000 civilistov vrátane žien a detí. (reuters, tasr)

Čo sa dialo v utorok 19. apríla:

Čítajte tiež

Vojna na Ukrajine Rusi pokračujú v ofenzíve na Donbase. V Mariupole ničia okolie oceliarní

Postoj

Ukrajinskí tajní zverejnili nahrávku komunikácie ruského veliteľa, ktorý povedal, že ruské letectvo plánujé v okolí Azovstaľu „zrovnať všetko so zemou“.