Predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu odsúdili v kauze rozdávania šekov v hodnote 1488 eur na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou lehotou.
Právoplatne o tom rozhodol Najvyšší súd, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z októbra 2020, ktorý ho odsúdil na štyri roky a štyri mesiace väzenia.
Predsedovi ĽSNS zároveň zaniká mandát poslanca Národnej rady. Kotlebu v parlamente podľa hovorcu ĽSNS a poslanca Martina Beluského nahradí Slavěna Vorobelová.
Kotleba sa na pojednávaní nezúčastnil. Súdu sa ospravedlnil s tým, že má chorého syna, a žiadal, aby sa nepojednávalo bez jeho prítomnosti.
Podľa senátu však ospravedlnenie nebolo riadne a dostatočne hodnoverne odôvodnené. Súd tak pokračoval aj napriek neúčasti Kotlebu.
Najvyšší súd uznal Kotlebu vinným z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Predseda odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Pavol Farkaš zdôraznil nielen nacistickú a neonacistickú symboliku čísiel 14 a 88, ale aj termín odovzdávania šekov – výročie vyhlásenia Slovenského štátu.
Kotleba podľa súdu týmto spôsobom „oslavoval vznik Slovenského štátu založeného aj na princípoch fašizmu a nacizmu“.

Obhajcovia Tomáš Rosina a Peter Kupka počas odvolacieho procesu. Foto - TASR/Jaroslav Novák
Najvyšší súdu však na rozdiel od Špecializovaného trestného súdu nedospel k záveru, že by Kotleba tieto ideológie propagoval. „Takéto konanie nebolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,“ dodal predseda senátu.
Ako ďalej uviedol, odsúdený sa trestného činu dopustil v pozícii predsedu ĽSNS a súčasne vo funkcii predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.
Kotleba rozdával kontroverzné šeky v hodnote 1488 eur 14. marca 2017, teda v deň výročia vyhlásenia Slovenského štátu. Trom rodinám ich odovzdal v sídle Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici.
Znalci pred ŠTS potvrdili, že čísla 14 a 88 sú medzinárodnou šifrou medzi extrémnymi pravičiarmi.
„Mám dva pocity, ktoré sa vo mne miešajú. Prvým je nespokojnosť s právnou kvalifikáciou, ale veľká spokojnosť s právoplatným rozsudkom voči predsedovi politickej strany, ktorý tým pádom opúšťa parlament," povedal po vyhlásení rozhodnutia prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz.
Nesúhlasí s dĺžkou skúšobnej doby, ktorá je podľa neho krátka. Dokazovanie na špecializovanom trestnom súde podľa prokurátora potvrdilo právnu kvalifikáciu propagácie extrémizmu.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz. Foto - TASR/Jaroslav Novák
„Pokiaľ zoberiem do úvahy, že môj klient počas celého trestného konania popieral spáchanie akéhokoľvek trestného činu, resp. protiprávne konanie, predpokladám, že takýto verdikt bude napádať prípadným mimoriadnym opravným prostriedkom,“ uviedol Kotlebov obhajca Tomáš Rosina.
Zákon podľa neho predpokladá, že jeho klientovi dňom právoplatného odsúdenia zaniká mandát poslanca Národnej rady.
Kotleba krátko po vyhlásení rozsudku na sociálnej sieti napísal, že celý čas išlo o jeho poslanecký mandát. „Úloha systému bola splnená, pretože sa vôbec nebojovalo o môj pobyt za mrežami, ale len o zbavenie Mariana Kotlebu poslaneckého mandátu,“ uviedol.
Opozičná strana ĽSNS neskôr uviedla, že považuje odsúdenie za mimoriadne nebezpečný precedens, ktorý závažným spôsobom likviduje demokratický a právny štát na Slovensku.
„Ukazuje sa tak, že tento prehnitý systém sa v prenasledovaní skutočnej politickej opozície nezastaví absolútne pred ničím,“ uviedol podpredseda strany Martin Beluský. Rozsudok strana považuje za potvrdenie toho, že celý proces bol procesom politickým s cieľom zlikvidovať politickú opozíciu.
„Marian Kotleba bol odsúdený aj napriek tomu, že proti nemu neexistovali žiadne skutočné dôkazy, len absurdné znalecké posudky a vykonštruované obvinenia,“ zhodnotil Beluský.
Predseda parlamentu Boris Kollár verí, že Najvyšší súd rozhodol na základe relevantných dôkazov. Hovorkyňa šéfa Sme rodina Michaela Jurcová dodala, že Kollár nezvykne komentovať rozhodnutia súdov.
„Keď niekto rozdáva šeky v hodnote 1488 eur v deň výročia vyhlásenia Slovenského štátu, je to jednoznačne fašistická symbolika a zaslúži si spravodlivý trest,“ uviedla koaličná strana OĽaNO.
„Zároveň stratí mandát poslanca, čiže sa už nebude musieť trápiť dodržiavaním rokovacieho poriadku v Národnej rade SR a celé Slovensko sa nebude musieť trápiť počúvaním jeho bludov v pléne parlamentu,“ skonštatovalo OĽANO.
Podľa poslanca Za ľudí Juraja Šeligu sa uzatvára jedna etapa slovenského extrémizmu. „Odsúdenie Mariana Kotlebu je v boji proti fašistom, nacistom a iným extrémistom, ktorí u nás bujnejú, zásadné a prelomové. Akákoľvek propagácia extrémistických symbolov a materiálov je neprípustná a netolerovateľná a o to viac to platí, keď ide o poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,“ napísal na sociálnej sieti.

Policajné auto hliadkuje pred budovou Justičného paláca v Bratislave. Foto - TASR/Jaroslav Novák
„Legitímnou otázkou dnes je, či strana Mariana Kotlebu a jej klon Republika majú mať priestor na politickej scéne štátu, ktorý sa hlási k demokracii a vláde zákona," povedala šéfka Za ľudí Veronika Remišová.
Dodala, že Slovensko sa vo svojej histórii muselo vyrovnávať s totalitou, fašizmom aj komunizmom. V súčasnosti sa slobodná a demokratická spoločnosť musí, aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine, brániť. Obranu demokracie a právneho štátu očakáva Remišová predovšetkým od generálnej prokuratúry.
Strana SaS vníma odsúdenie Kotlebu a statu jeho mandátu v parlamente za chabé víťazstvo demokracie nad extrémizmom a neonacizmom.
„Hoci dostal Kotleba len podmienku, rozsudok potvrdil, že je neonacista a že spoločnosť nemôže tolerovať propagáciu extrémizmu. ĽSNS by si však po tomto verdikte súdu zaslúžila rozpustenie. Platí to aj v prípade Republiky, pretože jej predstavitelia boli v tom čase verní prisluhovači Mariana Kotlebu,“ uviedol podpredseda SaS Martin Klus.
Prezidentka Zuzana Čaputová s hodnotením rozsudku voči Kotlebovi počká na jeho odôvodnenie. „Je dôležité, aby miernejší verdikt v tomto prípade nebol väčším povzbudením pre stúpencov extrémizmu, než pre spoločnosť, ktorú treba pred extrémizmom chrániť,“ uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Ako dodal, dôležité pre rozhodovanie o trestných činoch z nenávisti budú najmä dôvody, ktoré viedli Najvyšší súd k prekvalifikovaniu trestného činu na miernejšiu podobu.
Mimoparlamentné strany rešpektujú rozhodnutie súdu. Progresívne Slovensko zároveň vyzýva generálneho prokurátora Maroša Žilinku na začatie konania vo veci rozpustenia ĽSNS, ktorej je Kotleba predsedom. Konrádovi Rigóovi zo strany Aliancia „dvíha obočie“, že takíto ľudia môžu sedieť v poslaneckých laviciach.
Člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Branislav Vančo poukázal na to, že demokracia má právo sa brániť voči tým, ktorí ju chcú zničiť. „Kotleba je predsedom strany, ktorá má extrémizmus a fašizmus v DNA, navyše, to nie je prvé odsúdenie člena alebo bývalého člena tejto strany. Preto by generálny prokurátor Maroš Žilinka mal čo najskôr podať podnet na rozpustenie ĽSNS, dôkazov proti tejto strane je viac než dosť,“ skonštatoval Vančo.
Rigó tvrdí, že od zakázania prvého politického projektu Mariana Kotlebu sa nad jeho ďalšou extrémistickou stranou, jej členmi i nad ním samotným viackrát zmrákalo.
„Špecializovaný trestný súd by ho za propagáciu neonacistických symbolov poslal do väzenia, ale podľa Najvyššieho súdu SR človek, navyše politik, za zločin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd nepatrí za mreže,“ podotkol Rigó. Vojna podľa neho tušenia v súvislosti s krajnou pravicou zmenila na opodstatnené obavy.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.