Predvolebné spájanie OĽaNO chce starých spojencov, KDH dalo ponuku ministrovi Karasovi a Horeckému

Ani dva mesiace pred termínom odovzdávania kandidačných listín nie je jasné, ako sa skončia rokovania o predvolebných spoluprácach jednotlivých politických strán. Spájanie sa momentálne odohráva na všetkých frontoch politického spektra, úspešnejší sú zatiaľ tí mimo parlamentu.

Národniari z SNS už ohlásili dohodu so stranou Život Tomáš Tarabu a rokovania vedú aj s Národnou koalíciou či komunistami. Maďarské fórum Zsolta Simona sa spojilo s ODS generála Macka a Dobrá voľba Tomáša Druckera splynula s Hlasom Petra Pellegriniho.

Na efekte spájania by chceli vyrásť aj Hegerovi Demokrati, no k spoločnej ceste s inými stranami má skôr namierené premiérovo materské hnutie OĽaNO.

OĽaNO chce staviť na overených spojencov

Prvým partnerom na spoluprácu OĽaNO v predčasných voľbách bude zrejme najstarší partner hnutia – strana NOVA. S ňou Obyčajní spolupracujú už od roku 2016, išlo by o ich tretie spoločné voľby.

Delegáti víkendového snemu hnutia NOVA v Banskej Bystrici poverili súčasného predsedu Gábora Grendela zostavením vyjednávacieho tímu a začatím rokovaní o spolupráci s potenciálnymi partnermi. Prvú ponuku na ďalšiu spoluprácu dostali práve od Igora Matoviča.

Líder NOVA Gábor Grendel. Foto – TASR/Jaroslav Novák

Gábor Grendel pre Postoj povedal, že NOVA má za sebou najúspešnejšie obdobie vo svojej histórii. Nebyť veľkého úspechu OĽaNO vo voľbách, zrejme ani niekdajší predseda NOVA Daniel Lipšic by sa nestal novým špeciálnym prokurátorom.

Členovia bývalého Lipšicovho hnutia síce dostali podľa Grendela individuálne ponuky aj z iných strán, ocenil, že ich odmietli a spravia spoločné rozhodnutie. 

A hoci sa podľa Grendela NOVA zatiaľ na žiadnej kandidátke nevidí, aktívna účasť členky hnutia Anny Andrejuvovej na Matovičovom predvolebnom mítingu „Bez ochranky“ v Stropkove i tvrdenia, že politický projekt premiéra Eduarda Hegera voliť nebude, naznačuje, že NOVA skončí práve v náručí OĽaNO.

Čítajte tiež

Poslankyňa NOVA Andrejuvová Nový Hegerov projekt voliť nebudem, nič konzervatívne v ňom nevidím

Lukáš Kekelák

„Niektoré pravidlá a zmluvy ľuďom z tohto projektu nič nehovoria,“ hovorí o Hegerovej strane členka klubu OĽaNO Anna Andrejuvová.

Vráti sa k Matovičovi jeho bývalá jednotka Remišová?

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová síce vraví, že jej strana má ešte dva mesiace na rozhodnutie, či pôjde do volieb samostatne alebo sa s niekým spojí, podľa jej straníckeho kolegu z predsedníctva Jána Magušina musí prísť k rozhodnutiu skôr.

„Strany sa už potrebujú stabilizovať, aby išli jednotne do kampane,“ uviedol Magušin pre denník Postoj.

Aj keď tvrdí, že rokovania sú otvorené a okrem OĽaNO má Za ľudí v pláne rokovať aj s Demokratmi, práve po nedávnom odchode Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej zo strany je zrejmé, že Za ľudí sa približuje práve k OĽaNO.

Sama Žitňanská svoj odchod z bývalej prezidentskej strany Andreja Kisku zdôvodnila pre Postoj tak, že nechcela byť na kandidátke OĽaNO, na ktorej si však vie Veroniku Remišovú predstaviť šéf Matovičovho poslaneckého klubu Michal Šipoš.

Remišová bola v roku 2016 jednotkou kandidátky OĽaNO v parlamentných voľbách.

Šéfka Za ľudí Veronika Remišová a jej stranícky kolega Ján Magušin. Foto – Facebook/Ján Magušin

V strane Za ľudí však vládne aj veľký odpor voči strane Hlas Petra Pellegriniho a vymedzenie Demokratov voči tejto strane nepokladajú podľa vlastných slov za dostatočné.

Pre Jána Magušina je v tomto smere nad stranou Eduarda Hegera pomyselná „hmla“, keďže počuť protichodné názory členov strany Demokrati na postoj k Petrovi Pellegrinimu. Magušin tým narážal na staršie výroky ministra zahraničia Rastislava Káčera, ktorý nechcel „vytláčať Hlas z priestoru normálnych politických strán“.

„U mňa sú mantinely nastavené striktne, pre mňa nie je prijateľné ísť do spolupráce so stranou, ktorá nemá jasný postoj k Hlasu,“ vyhlásil Magušin.

Predstava spolupráce Za ľudí s Demokratmi je o to ťažšia, keď podpredsedom Demokratov je Miroslav Kollár, ktorý v minulosti bojoval s Remišovou o predsednícku stoličku Za ľudí, a medzi obomi politikmi sú vzájomné vzťahy značne naštrbené. 

Škripekovi z KÚ spoločná kandidátka s OĽaNO nestačí

Po stroskotaní predvolebného spájania KDH s Kresťanskou úniou sa očakáva, že aj strana Anny Záborskej opäť zakotví na kandidátke Obyčajných.

Branislav Škripek, v minulosti poslanec hnutia OĽaNO v slovenskom i európskom parlamente, ktorý bol veľkým stúpencom spojenia KÚ a KDH, si však nevie predstaviť, aby sa členovia KÚ opäť ocitli na kandidátke OĽaNO.

„Neviem si to predstaviť, musel by byť zásadne zmenený spôsob spolupráce KÚ a OĽaNO, nie ako to bolo doteraz,“ hovorí s tým, že bude žiadať, aby politici KÚ nešli ako jednotlivci na kandidátke OĽaNO.

„Sme samostatná strana a jej identitu treba zachovávať, nie rozriediť. Dohoda s ktoroukoľvek stranou bude musieť rešpektovať partnerský vzťah s KÚ,“ vraví pre Postoj Škripek, ktorý Igorovi Matovičovi vyčíta, že v posledných voľbách priniesil do parlamentu aj ľudí, ktorí mali nekonzervatívne názory.

Situáciu by podľa neho zmenil fakt, ak by vznikla predvolebná koalícia viacerých strán, nielen spoločná kandidátka OĽaNO. „A keby sa k takejto koalícii vedeli pripojiť aj iné konzervatívnejšie orientované strany ako Za ľudí a KDH, bolo by to veľmi dobré. Myslím si, že KÚ by bola rada súčasťou podobného zoskupenia,“ tvrdí Škripek. Finálne rozhodnutie Kresťanskej únie očakáva do pár týždňov.

Na prípadné vytvorenie spoločnej koalície už dávnejšie myslela strana Veroniky Remišovej. Za ľudí si nechalo na patentovom úrade registrovať názov „Tím Slovensko“ aj s logom.

Veronikou Remišovou na patentovom úrade zaregistrované logo „Tím Slovensko“

Remišovej strana denníku Postoj odpísala, že použitie loga by zvážili, ak by sa pred voľbami vytvorila koalícia strán.

„Zatiaľ to nie je aktuálne,“ dodali zo strany, ktorej preferencie lavírujú v posledných mesiacoch okolo dvoch percent.

OĽaNO chce prvú desiatku pre nové tváre

Samotné hnutie OĽaNO zatiaľ neoznámilo, či pôjde do volieb spolu s menšími subjektmi na jednej kandidátke alebo vytvorí s týmito stranami volebnú koalíciu. Pre koalíciu platí totiž prísnejšie kvórum, a to v prípade dvoch strán sedem percent, čo sa naposledy stalo osudným koalícii PS/Spolu. Podľa Michala Šipoša sa však v hnutí nebránia ani tejto možnosti.

„Musíme si byť vedomí toho, že výsledok všetkých demokratických strán musí byť výrazný,“ uviedol Šipoš s tým, že nevidí problém ani v tom, že by OĽaNO šlo do volieb v koalícii.

Kandidátku OĽaNO budú podľa šéfa hnutia Igora Matoviča zapĺňať poslanci OĽaNO až od 11. miesta. Prvých desať by mali obsadiť nové osobnosti, keďže filozofiou hnutia je zakaždým dostať do politiky nové tváre.

Šipoš si však vie predstaviť aj to, že by na prvých desiatich miestach kandidátky boli ľudia z iných politických subjektov, ktorí neboli v tomto volebnom období v parlamente. Dodal však, že to závisí od rozhodnutia predsedníctva Obyčajných.

Novinári čakajúci na príchod členov hnutia OĽaNO v ich centrále. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Šipoš tiež tvrdí, že listom oslovili na stretnutie KDH i Alianciu, aby sa spoločne porozprávali o budúcnosti Slovenska. Vzhľadom na verejné vyhlásenia strany KDH si však v OĽaNO uvedomujú, že sa nechcú spájať.

„Oni si idú svoje, myslia si, že sa do parlamentu dostanú. Pritom posledné dve volebné obdobia sa jasne ukázalo, že pri preferenciách, ktoré KDH má, sa reálne do parlamentu nemajú šancu dostať. Mrzí ma, že nevidia realitu a nechcú, aby sa demokratické strany spájali,“ povedal Šipoš pre Postoj.

O tom, že s KDH je „ťažká reč“, hovorí aj Magušin zo Za ľudí, hoci rokovania s kresťanskými demokratmi by ešte definitívne neuzatváral.

KDH lámu do koalície Demokrati

S kresťanskými demokratmi by však otvorene radi spolupracovali Hegerovi Demokrati. Bolo to práve KDH, ktoré Eduardovi Hegerovi pred jeho finálnym odchodom od Obyčajných ponúkalo dvojku na svojej kandidátke.

Hoci sa nedohodli, príchodom Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej k Demokratom sa mediálny počet výziev o spoluprácu Demokratov a KDH ešte zintenzívnil.

Zosobňuje to osoba Juraja Šeligu, ktorý vo viacerých rozhovoroch nabáda KDH, aby začalo rokovať o spoločnej kandidátke do predčasných volieb s Demokratmi. Práve toto spojenie by podľa Šeligu „zmenilo hru“ a zastavilo návrat Smeru Roberta Fica.

Šeliga sa odvoláva na prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý koncom marca nameral prípadnej koalícii Demokratov a KDH 14,6 percenta.

„Myslím si, že by to mohlo zastaviť návrat Fica, hoci by to možno nebolo manželstvo z lásky, ale z rozumu,“ povedal Šeliga pre Denník N s tým, že práve on a Jana Žitňanská by mohli byť akýmsi mostom pre vznik spoločnej kandidátky, keďže sú s viacerými ľuďmi z KDH stále v kontakte a majú tam priateľov.

Pripomeňme, že Žitňanská bola v minulosti podpredsedníčkou KDH, ale rovnakú pozíciu zastávala aj v Lipšicovom hnutí NOVA a Kiskovej strane Za ľudí. A podľa informácií denníka Postoj mali záujem o návrat Žitňanskej aj v KDH.

Šeliga dnes vyhlasuje, že chce urobiť všetko pre vznik spoločnej kandidátky KDH s Demokratmi.

Argumentuje aj úspechom českého predvolebného zoskupenia SPOLU, ktorého súčasťou bolo ODS premiéra Petra Fialu, konzervatívne KDÚ-ČSL a liberálnejšia strana TOP09, ktoré spoločne v posledných parlamentných voľbách porazili hnutie ANO Andreja Babiša. Išlo však o preferenčne výrazne silnejšie a etablovanejšie strany, ktoré dlhý čas predtým spolupracovali aj v opozícii.

Nehovoriac o tom, že podľa posledného prieskumu agentúry Ipsos majú momentálne väčší problém dostať sa do Národnej rady Hegerovi Demokrati než KDH. Kým po náraste OĽaNO sa preferencie KDH dostali tesne pod päť percent, ešte citeľnejšie sa scvrkli Demokrati, a to len na 3,6 percenta. Na premiérsku stranu to teda preferenčne zatiaľ nevyzerá.

KDH predvolebné koalície odmieta

Kresťanskodemokratické hnutie na svoju reakciu nenechalo dlho čakať a deň po rozhovore s Jurajom Šeligom vydalo tlačovú správu, v ktorej predseda Milan Majerský odmietol rokovania o predvolebnej spolupráci s inými stranami.

Zopakoval, že sa hnutie na voľby pripravuje samostatne. Spojenie s Demokratmi v KDH tak zatiaľ nemá podporu.

„Pokiaľ ide o stranu Demokrati, doposiaľ sme nevideli žiadny jej program a nepoznáme jej hodnotový základ, teda nevieme, či je to strana liberálna, konzervatívna alebo progresívna,“ uviedol Majerský a vypýtal si od občanov silný mandát, aby mal konzervatívny volič v parlamente jasné a čo najsilnejšie zastúpenie.

Hodnotový základ Demokratov však čiastočne čitateľný je. Podpredsedníčka Andrea Cocherová, ktorú si premiér Eduard Heger sám vybral do svojho tímu, je otvorenou zástankyňou registrovaných partnerstiev, nevylučuje podporu adopcií pármi rovnakého pohlavia, je za sprístupnenie interrupčných tabliet, podporuje eutanáziu a je fanúšičkou Progresívneho Slovenska. Dúfa, že sa Demokrati v agende podpory práv LGBT ľudí budú môcť s progresívcami vo finále spojiť v parlamente.

Čítajte tiež

Členovia Hegerovho predsedníctva Sú za registrované partnerstvá, eutanáziu aj potratové tabletky

Lukáš Kekelák

Prvé rozhovory čelných predstaviteľov Demokratov ukazujú, ako bude v realite vyzerať ich status quo v kultúrno-etických témach.

V KDH majú problém aj s aktivitami europoslanca Vladimíra Bilčíka, Miroslava Kollára, ale aj s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Majerský chce posilniť kandidátku Karasom a Horeckým

Hoci sa KDH odmieta spojiť s Kresťanskou úniou pre jej nedostatočné dištancovanie sa od politiky Igora Matoviča, má záujem o dvoch ministrov súčasnej vlády – ministra spravodlivosti Viliama Karasa a ministra školstva Jána Horeckého. Podľa informácií denníka Postoj obom členom vlády ponúklo miesta na kandidátke.

V oboch prípadoch ide o nestraníkov, ktorí nahradili ministrov po odchode SaS z koalície. Obaja majú kresťanské zázemie. Ján Horecký bol v minulosti šéfom Združenia katolíckych škôl, jeho pravou rukou bola v danom čase Renáta Ocilková, ktorá v minulých voľbách kandidovala za KDH.

Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký. Foto: Postoj/Marka Zacková

Ján Horecký sa ešte o svojej politickej budúcnosti nerozhodol, ale kandidatúru vo voľbách za KDH nevylúčil.

„Som nominantom súčasnej koalície, ale nie ako apriórny politik, ale ako manažér z rezortu školstva, expert a odborník z praxe. Pozícia ministra bez politickej príslušnosti mi momentálne najviac vyhovuje a je najúčinnejšia pre výkon mojej služby. Ak by som sa rozhodol prijať ponuku niektorej politickej strany, bolo by to z dôvodu šance na vplyv na ďalší rozvoj rezortu,“ uviedol minister školstva pre denník Postoj.

Tvrdí, že by prijal ponuku len od takej strany, s ktorej programom a hodnotami sa vie stotožniť. Podľa našich informácií dostal minister ponuku až od štyroch strán. Na post ministra ho premiérovi počas minulého leta navrhol šéf parlamentného školského výboru a poslanec Kresťanskej únie Richard Vašečka. 

Minister spravodlivosti Viliam Karas na naše otázky, či prijme ponuku KDH, neodpovedal.