7 dní v kocke Európa je vo vojne. Až teraz pocítime hodnotu mieru a bezpečia

1. Veľká vojna

Varovné výstrely v konflikte o Ukrajinu sme počúvali od decembra, no útok Ruska na suseda aj tak spôsobil šok. Vo štvrtok v noci sa začala vojna v Európe. Bojujú proti sebe dva najväčšie európske štáty. A dva najväčšie slovanské národy. 

V Putinovej vojne krvácajú naši ukrajinskí susedia. Následky budú vážne pre celú Európu.

Agresia Ruska proti Ukrajine je porušením medzinárodného práva. Jasným, neprijateľným a varovným pre menšie štáty... Tie sú dnes, keď právo a poriadok opäť ustupujú sile, najzraniteľnejšie. 

Od prevratu na Ukrajine v roku 2014 Rusko zasahovalo na Kryme (s ruskou väčšinou) a na východnom okraji Ukrajiny (s početnou ruskou menšinou). Útokom na Ukrajinu a Kyjevskú oblasť však prekročilo dvojitú červenú čiaru. Pobúrený už nie je len Západ, ale aj krajiny ako Turecko. Námietky, že „preventívne vojny“ s porušením medzinárodného práva majú za sebou aj Spojené štáty, Británia či Izrael, neobstoja. Každá agresia bez nutného dôvodu by mala byť odsúdená. 

Predpovedať, o čo pôjde Putinovi, sa nevypláca. Nevieme to. Hlavné možnosti sú zrejme tri. Prvou a najmenej zlou by bolo to, že ide len o obmedzený úder, zameraný na zničenie ukrajinskej vojenskej infraštruktúry (ktorú Rusko vyhlásilo za hrozbu pre svoju bezpečnosť) a elimináciu letísk, cez ktoré prúdili na Ukrajinu zbrane. S tým, že po odzbrojení Kyjeva by sa Rusi stiahli na východ Ukrajiny. S elasticky rozširovanými hranicami dvoch „republík“, ktoré uznali. 

Druhou možnosťou je pokus Ruska zhltnúť celú Ukrajinu. Dosadiť bábkovú vládu. A federalizovať ukrajinský štát – so silným postavením východných ruskojazyčných oblastí. Podobné scenáre by si potom mohli Rusi vynucovať v ďalších susedných krajinách s ruskou menšinou.

Treťou a najhoršou možnosťou je, že sledujeme začiatok širšieho svetového konfliktu. Ak má Rusko strategické dohody s Čínou (najväčšou svetovou ekonomikou a vojenskou veľmocou) a Iránom, hrozilo by otváranie viacerých zón konfliktu súbežne. Rusko by mohlo tlačiť na východné krídlo NATO. Hoci len hrozbou cielených úderov na vojenské ciele. Čína by sa mohla pokúsiť ovládnuť Taiwan, kórejský polostrov a Juhočínske more.

V takomto prípade by už nešlo len o taktické kroky Ruska (konanie pod tlakom, ako to vykresľuje Putin), ale o strategické. Teda o pokusy Rusov a Číňanov preformátovať pomery síl v Európe a v Ázii. Moskva a Peking začiatkom februára vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom odsudzujú vojenskú politiku Spojených štátov v Európe, na Blízkom východe, Strednom východe a v juhovýchodnej Ázii a žiadajú reformu medzinárodného poriadku. 

Čína už využila napätú situáciu, jej bojové lietadlá manévrujú v blízkosti Taiwanu.

Možné je aj to, že v hre sú (alebo budú) všetky tri scenáre. A výsledok bude závisieť od zásadných rozhodnutí Spojených štátov. Teda od toho, či budú ochotné vrhnúť všetky sily – a všetky sily spojencov – do vojenskej obrany svojich pozícií v Európe a Ázii súbežne.

Alebo nie. A pokúsia sa o čiastkové dohody. Aby predišli najhoršiemu: aliancii Čína – Rusko. 

Zahraničná a bezpečnostná politika Spojených štátov má už desaťročia dve nočné mory. Jednou je pevné partnerstvo Nemecka (Európy) a Ruska, popri ktorom by už boli Američania okrajovým európskym hráčom. Druhou je spojenectvo dvoch najväčších mocností Európy a Ázie – Ruska a Číny. V takom prípade by Američania strácali hegemóniu na eurázijskom kontinente. A silne otázna by bola aj ich pozícia na západnom okraji Európy. Francúzi a Nemci sa už roky pokúšajú mocensky emancipovať EÚ a európsky pilier NATO – a obmedziť vojenskú dominanciu Američanov a Britov na kontinente…

Najhoršie na tom je, že v tomto konflikte veľmocí budú najviac krvácať naši susedia. Ukrajinci. Američania, Briti a Kanaďania, ktorí sa hrali na vojnových jastrabov, nemajú v úmysle priveľmi riskovať. Ich vojakmi, ktorých masívne vyzbrojovali a vyzbrojujú a ktorí majú spôsobiť Rusom straty, sú Ukrajinci.

Smutné je aj to, že vojne vo východnej Európe sa možno dalo vyhnúť.

Rusko žiadalo bezpečnostné záruky, zastavenie rozširovania NATO a dohody v Európe. Niektoré boli celkom nereálne, o iných sa dalo rokovať. Aj sa rokovalo. No nemecké a francúzske pokusy boli príliš slabé na to, aby sa pokračovalo k výsledkom. Američania na väčšinu požiadaviek Ruska zas zareagovali strohým nie… 

Nasledovalo zlomové vyhlásenie Putina. Hovoril o zámeroch ukrajinskej a americkej vlády vyzbrojovať Ukrajinu, hovoril o hrozbe taktických raketových a možno aj jadrových zbraní na Ukrajine, ktoré vraj budú namierené na Rusko. A o údajných cieľoch NATO vytláčať Rusov z Krymu, Donecka a Luhanska. Uzavrel to tým, že to všetko je pre Rusko a ruské menšiny na Ukrajine neprijateľné.

Ukrajinská vláda aj po tlaku domácich elít a oligarchov odmietala zmenu kurzu. Naopak, požiadala svet (vrátane Slovenska) o podporu jej „atlantických ambícií“.

Výsledkom je neprijateľná vojenská agresia Ruska na Ukrajine, ktorej rozsah a ciele nevieme odhadnúť. Môžeme len dúfať, že neprekročí rámec obmedzenej a kontrolovanej konvenčnej vojny. 

2. Následky pre Európu

A takisto môžeme len dúfať, že náklady konfliktu budú pre nás Európanov únosné.

Žiaľ, nie je to celkom v našich (európskych) rukách.

Už dnes je celkom isté, že ťažisko nákladov na odvetu Západu proti Rusku ponesú Európania. Po finančných sankciách budú nasledovať aj tie účinnejšie a pre Európu bolestivejšie – obchodné. Tlak na Rusko cez sankcie bude nevyhnutný, ale drahý. 

Obchodné vojny ešte viac zatlačia na rast inflácie. Očakáva sa hlavne rast cien energií a potravín. A prepad reálnych príjmov a finančného majetku Európanov.

Popritom európske krajiny čaká zvyšovanie výdavkov na obranu.

Ďalším problémom, aj keď zvládnuteľným, bude utečenecká vlna z Ukrajiny. Od roku 2014 väčšina utečencov z Ukrajiny, najmä z Doneckej a Luhanskej oblasti, smerovala do Ruska. Dnes sa to asi otočí.

A nakoniec: EÚ a jej západoeurópsky klub budú musieť zabudnúť na emancipáciu Únie. A na zreformovanie vojenských vzťahov so Spojenými štátmi tak, aby boli rovné a partnerské.

Pred týždňom sme na tomto mieste písali, že Európa, žiaľ, ostáva arénou Anglosasov a Rusov. Dnes si môžeme túto vetu trikrát podčiarknuť.

Západoeurópske štáty sa všetkým spomínaným následkom pokúšali vyhnúť. Presadzovali rokovania s Ruskom o novom bezpečnostnom modeli pre Európu. No neuspeli. Možno aj preto, že Putin bol už pred posedeniami s Macronom a Scholzom rozhodnutý pre vojenské riešenie. 

Pokiaľ ide o Američanov, na možný konflikt vo východnej Európe sa pripravovali už dlhšie. So severnými a východnými štátmi Európy podpísali sériu bilaterálnych vojenských dohôd.

Všetky mali a majú ten istý zmysel – využiť letiská, prístavy a vzdušný priestor zmluvných partnerov na presuny americkej vojenskej techniky a munície. Do zón konfliktu vo východnej Európe a na podporu partnerov Západu. 

3. Následky pre Slovensko

Jednu z takýchto vojenských dohôd má aj Slovensko. Americké ozbrojené sily majú získať do výlučného užívania časť vojenských letísk v Malackách a Sliači. A k tomu právo na voľné využívanie vzdušného priestoru a ciest na prepravu zbraní. 

Američania avizovali, že chcú v prenajatých vojenských objektoch na Slovensku investovať a vybudovať palivové či muničné sklady a dopravné koridory pre presun vojenskej techniky ďalej na východ. Stále však nie je známe, kedy plánujú dokončiť úpravy letísk a v akom rozsahu ich mienia využívať. 

Na dohode by v budúcnosti mohlo byť problémové to, že prípadnú reguláciu vojenských transportov cez slovenské územie by už nemala pevne v rukách slovenská vláda, ale zmluvný partner. 

Slovensko by potom mohlo byť nepriamou súčasťou konfliktu (ako dopravný vojenský uzol), no bez možnosti účinne ovplyvňovať kroky amerických ozbrojených síl na letiskách v Kuchyni a Sliači.

Inými slovami, poniesli by sme aj zodpovednosť, aj riziká, ale bez primeraných „hlasovacích práv“. 

Rozdiel oproti januáru, keď sa o dohode diskutovalo, je v tom, že vojna v Európe už nie je virtuálna diskusná téma, ale celkom skutočná.

4. Kanada a iné posúvanie hraníc

Pri zrážkach Západu a Východu často počujeme tvrdenie, že Západ je lepší, bohatší a technologicky či materiálne vyspelejší než Východ. Pri všetkej úcte k veľkým a starým východným kultúram – je to tak. Západ má už niekoľko storočí náskok.

Jedným z hlavných dôvodov tohto fenoménu je sloboda. Len v spoločenstvách s vysokou mierou slobody – a voľnej súťaže ideí, nápadov, talentov, firiem – je možná evolúcia. Prirodzený výber toho, čo najlepšie funguje. V krajinách, kde je súťaž kontrolovaná alebo zakázaná a kde výber nie je prirodzený, ale centrálne riadený, je napredovanie pomalšie.

Žiaľ, Západ ako stará bašta slobody prechádza krízou. Začala sa už dlho pred pandémiou. No počas nej sa celkom zvrhla. Sloboda ustupuje sústavnej kontrole a cenzúre. Platí to o slobode slova aj o slobode pohybu. A dokonca aj o politike a médiách. Buď sú jednofarebné, podľa predpisu, alebo zradikalizované a odsudzované.

Jedným zo štátov, kde progresívna vláda zašla pri zásahoch do slobôd a práv najďalej, je Kanada.

Nie, už nejde len o očkovaciu povinnosť a jej vynucovanie ani o kontrolu a likvidáciu odporu. Ani o cenzurovanie vedcov a autorov, ktorí kritizujú režim.

Kanadská vláda zašla do extrémov. Počas veľkých protestov (Konvoj slobody) ukázala najsilnejšiu zbraň vlády a „autorít“. Protestujúcim bol podľa nového zákona o výnimočnom stave zadržaný majetok (autá) a zmrazené bankové účty. Banky protestujúcich „vypli“. Nemajú prístup k vlastným peniazom. Lebo porušili pravidlá…

A pravidlá porušili tým, že odmietli príkazy autorít o tom, čo a ako často si majú pichať – a protestovali.

Kanadská vláda tým čiastočne odkryla karty. A nepriamo dala za pravdu tým, ktorí varovali, že stupňovanie kontroly povedie k „digitálnej diktatúre“. K vypínaniu tých, ktorí nebudú poslúchať. Hoci len tým, že nebudú mať platný očkovací pas (s predpísaným počtom dávok). Alebo klimatický pas s predpísaným počtom kreditov.

Bez platných dokladov vám predsa nemusia fungovať rôzne digitalizované služby, ani bankové. Jednoduché, však?

Takto ďaleko to ešte nie je. No obavy narastajú.

Odstaviť protestujúcich občanov od bankových účtov je obludný, bezprecedentný režimový zásah. Nie do slobody. Do vlastníckych práv. A do existencie.

A nemusí ísť ani o vojnový stav. Stačí pandemický, kde sa za hrozbu a dôvod mimoriadnych opatrení vyhlási viróza.

Svet má za sebou jeden z ťažších týždňov. Ukrajinci narazili na ruskú oceľ. V Európe je vojna, ktorá si vyžiada obete a vysoké náklady. Západná spoločnosť už nie je taká slobodná, otvorená a suverénna ako kedysi.

Prituhuje. Prituhuje na Východe aj na Západe.

Dnes si môžeme s istou dávkou nostalgie povedať, že hodnoty ako mier, prosperita, bezpečnosť a sloboda neboli len frázy a otrepané slová. Znamenali a znamenajú veľa.