Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
13. január 2022

Čo sledujeme

​Nový hit Netflixu s DiCapriom je názornou ukážkou sveta, ktorý chce parodovať

Redaktori Postoja vyberajú filmy a seriály, ktoré počas sviatkov sledovali na online streamovacích platformách.

​Nový hit Netflixu s DiCapriom je názornou ukážkou sveta, ktorý chce parodovať

Zdroj: Netflix

V novej rubrike Čo sledujeme vám každý mesiac prinesieme vo forme ankety výber toho najzaujímavejšieho, čo stojí za to sledovať na televíznych obrazovkách či online streamovacích platformách.

V prvej časti sa s vami podelia o svoj výber redaktori Postoja.

Martin Hanus, šéfredaktor

K zemi hľaď! (Don’t Look Up!), Netflix

Istý recenzent nazval tento nový film ľavicovou odpoveďou na Armaggedon z roku 1998. Napokon, ani tvorcovia filmu sa netaja, že ich satira je spoločensky angažovaným posolstvom. Vedecký objav padajúcej kométy, ktorá má do pol roka zničiť celú planétu, symbolizuje klimatickú zmenu. Konzumom a popkultúrou zľahostajnená spoločnosť, ktorá je neschopná racionálne reagovať na smrtiacu hrozbu a ktorú manipulujú povrchné a z lacnej celebritnosti ťažiace médiá, do toho cynicky egocentrická prezidentka (Meryl Streep parodujúca trumpizmus), to všetko má Američanom nastaviť nemilosrdné zrkadlo. A zburcovať k zmene zmýšľania.

Režisér a scenárista Adam McKay si tento projekt naplánoval ešte pred pandémiou, takže má smolu, že jeho námet sa bije s emóciou nových koronačasov: posledné dva roky žijeme v kolektívnej úzkosti až neuróze z hrozby supernákazlivého vírusu, pričom vlády majú prirodzenú tendenciu prijímať radšej prehnané než slabé opatrenia. A tak je to napokon aj so samotnou klímou: problémom Západu nie je ignorácia klimatickej zmeny, ale prehnané plány a rozhodnutia v atmosfére, ktorej dominuje šírenie paniky na spôsob jednorozmerných aktivistov à la Greta Thunberg.

Napriek tomu však mohla byť McKayova katastrofická satira, ktorá vďaka hviezdnemu obsadeniu (Leonardo DiCaprio, Meryl Streep, Jennifer Lawrence...) hneď od uvedenia trhá divácke rekordy Netflixu, jedným z filmárskych vrcholov roka.

Mohla byť, ale nie je – je tam pár podarených a vtipných scén, ktoré nútia k reflexii, ako fungujú médiá, sociálne siete, politika či myseľ dnešného človeka, ale ako celok to nefunguje. Dejová línia je príliš absurdná a jej jednotlivé časti až toporne schematické.

McKay z mohutného hereckého potenciálu neťaží, naopak, trestuhodne ho devalvuje. DiCaprio a Streep nehrajú postavy, ale ploché karikatúry. Ak aj u postavy nastáva istý mentálny vývoj ako u profesora Mindyho, úspešného a spokojného vedca, ktorý sa po objave smrtiacej kométy postupne mení z roztraseného hysterika na cynického prospechára a v závere na vyrovnaného očakávateľa konca, ani v týchto premenách nenájdete náznak charakterovej hĺbky, len predvídateľné skeče.

Satira, ktorá chcela byť spoločenskou drámou, tak skôr vyznieva ako paródia na svoj katastrofický žáner. Ešte chvíľu bude netflixovým hitom pre svoj herecky celebritný status, ale onedlho zaslúžene zapadne prachom – je tak vlastne názornou ukážkou sveta, ktorý chcel McKay parodovať.  
 

Stanislava Horváthová, redaktorka

Formula 1: Drive tu Survive, Netflix

Seriálov, ktoré dokážu zaujať rôzne vekové kategórie či obe pohlavia, nie je veľa. Dokumentárny seriál od Netflixu o zákulisí posledných troch ročníkov pretekov formuly jeden je však jedným z nich. Pripomína novodobú verziu rímskych pretekov bojových vozov s lepším marketingom aj výhľadom. Technickejšie zameraní budú možno viac sledovať stratégiu výmeny pneumatík, nové dizajny áut, kozmické rýchlosti či analýzy nehôd. Málokto však odolá kokteilu výrazných šéfov tímov a atraktívnych pilotov, všadeprítomného ega a súťaženia, výbušných reakcií, priateľských vzťahov aj rivality, dlhoročnej histórie jedného športu, humoru či zázračnej záchrany muža z horiaceho auta. Aj ja som si donedávna myslela, že by ma Formula 1 mohla zaujať len ťažko. No už od prvého momentu ma bavila akčne zostrihaná ľudská dráma, kvalitný komentár, ktorý zo začiatočníka za pár dielov urobil F1 znalca a domáce hobby psychologické analýzy všetkých pilotov aj ich konfliktov.

Pavol Hudák, redaktor Sveta kresťanstva

Príbehy jednej generácie s pápežom Františkom, Netflix

Medzi sviatkami som si pozrel novinku na Netflixe – Príbehy jednej generácie s pápežom Františkom (Stories of a Generation With Pope Francis). Ide o štyri 45-minútové filmy, kde hovoria svoje životné príbehy neznámi starí ľudia, ktorí majú nad sedemdesiat rokov. Štyri filmy sa postupne zameriavajú na témy ako láska, sen, boj a práca. Príbehy ľudí, ktoré sa v dokumente snažia odovzdať mladšej generácii, sú poprepájané výpoveďami pápeža Františka. Svätý Otec si spomína na svojich starých rodičov a ďalších ľudí, ktorí ho ako mladého človeka ovplyvnili, aj keď prežívali svoju jeseň života. Tento miniseriál ma silno oslovil v tom, že aj starí ľudia, ktorí sú dnes neraz odsúvaní na okraj spoločnosti, stále majú čo povedať a odovzdať mladej generácii. Niekedy len čakajú na záujem mladých a ochotu počúvať ich.

Inzercia

Zuzana Hanusová, redaktorka

The Morning Show, Apple TV

Nie je to novinka, ale je to výborný seriál, jeden z mála, ktorý sme s manželom obaja dopozerali do konca. Druhú sériu, ktorá vyšla v septembri, sme zvládli počas vianočných sviatkov ako nočný maratón. The Morning Show je vlajkovou loďou Apple TV a podarilo sa mu rozumným spôsobom nakombinovať moderné témy ako hnutie MeToo, woke kultúru, ale aj klimatické zmeny či prerod mediálneho prostredia od klasických TV staníc k streamovacím kanálom. Neviem, či ma seriál bavil viac preto, že sa odohráva v televíznom zákulisí, ktoré mi je blízke vďaka mojim novinárskym začiatkom, alebo kvôli uveriteľnými hereckým výkonom šarmantne starnúcich hollywoodskych ikon Jeniffer Anistonovej a Reese Witherspoonovej.

Kto by čakal jednorozmernú feministickú nakladačku, bude prekvapený, ako celistvo seriál uchopil problematiku sexuálneho obťažovania a zneužitia moci v mediálnom prostredí, pričom rozlíšil tragédiu reálnych ženských obetí od istých ideologických absurdít hnutia MeToo. Výborné dialógy i zobrazenie cynickosti televízneho zákulisia sú autentické, tvorcom sa podarilo dosiahnuť, že divák v priebehu deja mení sympatie k jednotlivým postavám, hlavná hrdinka totiž variuje medzi rolou feministickej hrdinky a cynickej karieristky. Posledné diely dokonca stihli zachytiť nástup korony, čím je The Morning Show veľmi súčasný seriál z mediálneho prostredia.

Lukáš Krivošík, redaktor

Život bez konca, RTVS 3

Žiadny Netflix alebo HBO. V poslednom čase v skutočnosti veľa pozerám slovenskú filmovú a seriálovú tvorbu „pre pamätníkov“ na Trojke. V decembri som si takto po rokoch opäť pozrel výborný päťdielny televízny seriál Život bez konca. Príbeh krčmárovej dcéry Pavlínky a jej rodiny na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia na motívy rovnomenného románu Františka Švantnera natočil v roku 1982 režisér Miloslav Luther (Chodník cez Dunaj, Anjel milosrdenstva, Lekár umierajúceho času, Koniec veľkých prázdnin...).

Viaceré klasické diela slovenskej literatúry som čítal a následne ich videl sfilmované. No v mnohých prípadoch sa mi filmová či televízna adaptácia zdali oproti literárnej predlohe skôr sklamaním. Naopak, seriál Život bez konca funguje na televíznej obrazovke veľmi dobre. Scenárista Ján Števček adaptoval 800-stranový román tak, že každá z piatich epizód je dobre vypointovaná. Navzdory názvu Život bez konca na konci každej časti nejaká dôležitá postava zomrie. Aj jednotliví hrdinovia sú starostlivo vykreslení: poštár v podaní Mariána Zednikoviča, ktorý tajne otvára a číta listy dedinčanov, či zdeptaný, a preto večne opitý vlastenecký slovenský učiteľ v podaní Jozefa Kronera sú nezabudnuteľné postavičky...

Seriál ma viedol k tomu, že som si v antikvariáte kúpil aj Švantnerovu románovú predlohu. Život bez konca teda teraz čítam ako knihu (popri iných knihách). A skutočne, je to očarujúci román, ktorý pohladí dušu. Aj keď tých osemsto strán dáva tušiť, že to bude naozaj „čítanie bez konca“.

Lenka Chlebanová, redaktorka

Zaklínač (The Witcher), Netflix

Seriál Zaklínač (The Witcher) na Netflixe nemusím predstavovať milovníkom fantasy literatúry či počítačových hier. Keďže nepatrím ani k jedným z nich, dostala som sa k nemu takpovediac náhodou. Do deja som vstúpila rovno druhou sériou, a keďže tú prvú len začínam dobiehať, tak sa aj vo svojom hodnotení budem prikláňať na stranu nových dielov. Kým v prvej sérii bol zaklínač v podaní Henryho Cavilla ako bývalého Supermana skôr vlk samotár, ktorý za peniaze pomáhal dedinčanom zbaviť sa rôznych príšer a výplodov temných síl, v druhej sérii je z neho omnoho viac, niečo ako starostlivý otec.

Princezná Cirilla, obdarovaná mimoriadnymi schopnosťami, o ktorých sama poriadne netuší, potrebuje na svojej ceste k sebapoznaniu skutočnú otcovskú ochranu. Nové diely Zaklínača sú viac o ženských hrdinkách než o samotnom Geraltovi. Sledujeme dospievanie mladej Ciri aj vnútorný zápas a obeť Yennefer, ktorá bojuje s vlastnými démonmi. Dobro a zlo je tu možné jednoznačne rozpoznať a Chaos sa ukrýva v každom jednom z nás. Hlavným posolstvom nových dielov je podľa mňa to, že so svojou temnou stránkou dokážeme všetci úspešne zabojovať. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva