Libretá menej známych baletov (poviedka)

Dmitrij

Prvé dejstvo: Lunapark. Stánky s občerstvením a kolotoče. Karneval. Zástupy v krikľavých kostýmoch tancujú a dobre sa bavia, v pozadí hrajú flauty a drevené dychové nástroje, kým trombóny hrajú v molovej stupnici, čím chcú naznačiť, že občerstvenie sa už čoskoro minie a všetci pomrú.

Areálom blúdi mladá Nataša – krásna, ale smutná, pretože jej otca poslali bojovať do Chartúmu, kde o vojne ani nechyrujú. V dave ju sleduje mladý študent Leonid, ktorý by sa jej aj prihovoril, lenže je veľmi plachý, a tak jej aspoň večer čo večer kladie na prah misku čerstvého zeleninového šalátu. Natašu táto pozornosť dojíma, rada by tajného ctiteľa spoznala, najmä preto, že bežný dresing jej už lezie krkom a radšej by si dala rokfortový.

Mladí sa napokon predsa len stretnú a zoznámia, a to úplnou náhodou. Leonid, ktorý sa práve pokúša zosmoliť pre Natašu ľúbostný list, vypadne z ruského kolesa. Dievča mu pomôže na nohy a potom spolu na znak lásky tancujú pas de deux. Leonid chce zapôsobiť, vyvaľuje na ňu oči, gúľa nimi, ale trochu to preženie a musia ho odniesť na ošetrovňu. Nastokrát sa jej ospravedlňuje a navrhne, aby zašli do Stanu č. 5 na bábkové predstavenie, načo Nataša nadobúda presvedčenie, že má dočinenia s idiotom.

Predstavenie je však majstrovské dielo a veľká smiešna bábka menom Dmitrij sa do Nataše okamžite zaľúbi. Dievča si uvedomí, že hoci je Dmitrij vyrobený z pilín, má dobré srdce, a keď sa s ňou chce bábka ubytovať v moteli pod falošným menom, Nataša je celá bez seba. Zatancujú si pas de deux aj napriek tomu, že Nataša dohopkala len pred chvíľou a potí sa ako somár v kufri. Potom mu vyzná lásku a prisahá, že budú navždy spolu, hoci bábkar, čo poťahuje Dmitrijove špagátiky, bude musieť spávať na prístelke v obývačke. Leonid zúri – Nataša ho odkopla kvôli bábke, a tak Dmitrija zastrelí. Bábka to prežije, no neskôr sa zjaví na streche miestnej banky, kde povýšenecky nasáva čistiaci prostriedok priamo z fľaše. Nastáva strašný zmätok a Nataša si na všeobecnú radosť nalomí lebečnú kosť.

Obeta

Melodická predohra vykresľuje vzťah človeka k matičke zemi a ozrejmuje, prečo každý skončí dva metre pod ňou. Opona sa dvíha a na javisku sa rozprestiera šíra a nehostinná pustatina, ktorá nápadne pripomína niektoré zákutia v New Jersey. Na scéne sú muži i ženy, no sedia zvlášť. Ale začnú tancovať, no sami nevedia prečo, a tak si opäť sadnú. Po chvíli sa na scéne zjaví mladý muž v plnom rozpuku a zatancuje ódu na oheň. Trochu sa rozohní, ocitá sa v plameňoch, a len čo ho uhasia, vytratí sa do zákulisia. Na scéne zavládne tma a ľudstvo vyzve matku prírodu na súboj. Bojujú na život a na smrť a príroda vyviazne s pohryzeným bokom, v dôsledku čoho na najbližší polrok zavládnu desaťstupňové mrazy.

Druhý výstup, a jar nikde, hoci je koniec augusta a nikto nevie, kedy si má posunúť hodinky o hodinu dopredu. Rada starších zasadá a dochádza k záveru, že treba obetovať dievčinu, aby si kmeň znovu získal priazeň matky prírody. Spomedzi žien vyberú pannu a povedia jej, aby sa o tri hodiny hlásila na predmestí, kde by sa mala konať grilovačka. Dievča večer dorazí na dohodnuté miesto, no nikde ani klobásy. Začína sa vypytovať a starší jej prikážu, aby sa utancovala na smrť. Padá na kolená a prosí s tým, že až taká dobrá tanečnica nie je. Dedinčania sú neoblomní, a kým hudba silnie a graduje, dievča sa točí ako vrtuľa. Odstredivá sila je obrovská a dievčaťu vyletia plomby až na opačný koniec futbalového ihriska. Prítomní plesajú, no predčasne, pretože jar stále nechodí, ba čo viac, dvoch členov rady starších predvolajú na súd za poštové podvody.

Kliatba

Predohru otvárajú dychové nástroje v odľahčenom duchu, no pod nimi dunia kontrabasy, ktoré akoby nás chceli varovať: „Dychy nepočúvajte. Čo už len tie môžu vedieť?“ Vzápätí sa dvíha opona a na scéne honosný palác princa Sigmunda v plnej kráse a s regulovaným nájomným. Princ má narodeniny, dnes dosiahol plnoletosť, rozbaľuje si darčeky, no zmocňuje sa ho zúfalstvo, pretože až na pár výnimiek dostáva samé pyžamá. Starí známi prichádzajú, aby si ho uctili, a on im podáva ruku, prípadne ich ťapká po chrbte, podľa toho, ako sú hostia pri gratuláciách otočení. S najvernejším priateľom Wolfschmidtom spomínajú na staré časy a zaprisahajú sa, že ak jeden z nich oplešatie, ten druhý začne nosiť príčesok. Baletný súbor sa tancom pripravuje na hon, až kým ich Sigmund nezaskočí otázkou: „Aký hon zase?“ Nik presne nevie, no radovánky sú už v plnom prúde, a keď príde účet, rozhorčenie nemá konca.

Sigmunda nudí už aj vlastný život, a tak odtancuje na breh jazera, štyridsať minút zíza na svoj dokonalý odraz a hnevá ho, že si nedoniesol holenie. Vtom začuje trepot krídel a mesačný kotúč pretne kŕdeľ labutí. Vtáky na prvej križovatke odbočia doprava a vrátia sa k princovi. Sigmund neverí vlastným očiam. Vodkyňa kŕdľa je totiž napoly labuť, napoly žena a, žiaľ, rozdelená po dĺžke. Sigmund je očarený, no dáva si pozor, aby mu ani náhodou neprišli na jazyk vtipy o hydine. Tancujú pas de deux, až kým Sigmunda nesekne v krížoch. Labutia žena sa volá Yvette a Sigmundovi prezradí, že ju zaklial čarodejník menom Von Epps, a keďže vyzerá, ako vyzerá, úver sa jej zháňa pomerne ťažko. V nesmierne náročnom sóle mu jazykom tanca vysvetlí, že kliatba pominie, len ak sa jej milý prihlási na sekretársky kurz a naučí sa stenografovať. Sigmund je zhnusený, no sľúbi jej, že to pre ňu urobí. Vtom sa zjaví Von Epps, v podobe včerajšej špinavej bielizne, a v závere prvého dejstva čarami unesie Yvette Sigmundovi rovno spred nosa.

Druhé dejstvo sa odohráva po týždni a princ sa chystá oženiť s Justine, na ktorú predtým celkom zabudol. Sigmund je rozpoltený. Ešte stále ľúbi zakliatu labuť, no aj Justine je veľmi pekná, a nemá ani chybičky krásy ako perie či zobák. Justine ho zvádza tancom. Sigmund premýšľa, či sa má oženiť, alebo radšej nájsť Yvette a zistiť si, čo na ňu povie dnešná západná medicína. Vtom zarinčia činely a na scénu prichádza kúzelník Von Epps. Na svadbu ho nikto nepozval, preto im sľúbi, že jedlu veľmi neublíži. Sigmund zúri, vytasí meč a kúzelníka bodne rovno do srdca, čím mierne naruší hladký priebeh hostiny, a kráľovná rozkáže, aby sa šéfkuchár s biftekmi až tak neponáhľal.

Medzitým Wolfschmidt v princových službách pátra po Yvette, a keď ju nájde, vyjadrí sa, že to vôbec nebolo ťažké: „Veď koľko spoly žien a spoly labutí sa pohybuje v okolí Hamburgu?“ Justine svojho nastávajúceho zaprisahá, no Sigmund uteká za Yvette. Justine ho dobehne a keď orchester zahrá molový akord, pobozká ho, a diváci si zrazu všimnú, že Sigmund má elasťáky naopak. Yvette narieka a vysvetľuje, že kliatba pominie, až keď zomrie. V najkrajšej a najdojímavejšej baletnej scéne na svete sa Yvette rozbieha hlavou proti múru. Sigmundovi sa mení rovno pred očami, mŕtva labuť sa stáva mŕtvou ženou a princ si uvedomí, ako škaredo sa život s človekom zahráva, najmä s operencami. Utápa sa v žiali a dôjde k záveru, že bez nej nechce žiť, a po trúchlivom tanečnom čísle prehltne činku.

Predátorky

Toto legendárne predstavenie s elektronickou hudbou je azda najdramatickejším tanečným číslom v histórii baletu. Predohru tvoria zvuky z každodenného života moderného človeka, napríklad pouličný ruch, tikot hodín a husľové Hora Staccato v podaní trpaslíka, ktorý to celé zahrá na hrebeni a hygienických vreckovkách. Opona sa dvíha, za ňou prázdne javisko. Celé minúty sa nič nedeje, opona sa spustí a nasleduje prestávka.

Druhé dejstvo začína v úplnej tichosti a na javisko vtancujú mladíci, ktorí sa tvária ako hmyz. Ich vodcom je bežná mucha domová, kým ostatní vyzerajú ako záhradní škodcovia. Hmýria sa v slede kakofonických tónov a snažia sa nájsť obrovský rožok s maslom, ktorý sa postupne črtá v pozadí. Už-už sa naň chcú vrhnúť, keď vtom sa na scéne zjaví zástup žien s obrovským sprejom proti hmyzu. Muži sa v panike snažia ubziknúť, no ženy ich naženú do kovových klietok, kde im nedovolia ani čítať. Ženy predvádzajú tanečné orgie a chystajú sa mužov zhltnúť, len čo nájdu sójovú omáčku. Počas príprav večere si ktorési dievčatko všimne skormúteného samca s ovísajúcimi tykadlami. Príde jej ho ľúto, a keď pozvoľna tancujú v sprievode lesných rohov, chlap jej pošepne do ucha, aby ho nezjedla. Zaľúbia sa do seba a snujú veľké plány, že spolu ujdú a vezmú sa, no mladá si to napokon rozmyslí a muža predsa len zhltne s tým, že si radšej zoženie spolubývajúcu.

Zo života lane

Opona sa dvíha v sprievode priam neznesiteľne lahodných tónov. Na malebnú popoludňajšiu scénu uprostred lesa vtancuje jelenča a pomaly prežúva letné lístie. Pozvoľna sa ním prediera, pekne z nohy na nohu, no po chvíli sa rozkašle a padne na zem mŕtve.

Text je úryvkom z knihy Woodyho Allena Bez peria, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Tatran. Autorovi už v Tatrane vyšla kniha Nežiaduce učinky. Vychádza so súhlasom vydavateľa.

Foto: Flickr.com, Tatran