Vicepremiér Holý Robím zásadné reformy, nemám problém byť za zlého

Volebný program Sme rodina, ktorý sa týkal veľkých reforiem, bol založený na základnej myšlienke, že do štátom kontrolovaných firiem a organizácií treba „naliať“ veľké finančné prostriedky zo súkromného sektora. Toto malo fungovať na železnice, diaľnice, nájomné bývanie... Za rok a pol som však nezaznamenal, že by tento nový finančný model, na ktorom ste postavili ekonomický program Sme rodina, niekto využil. Zlyhala vaša základná idea?

Nie. Nájomné byty sú postavené presne na tomto modeli. Štát je regulátorom, ktorý vytvára motivačnú schému, a celá finančná realizácia je prenechaná súkromnému sektoru. Ten je efektívnejší pri míňaní zdrojov a má aj manažérsku kapacitu, ktorú štát nemá. Stále som teda zástancom základnej myšlienky z nášho programu a pri nájomnom bývaní to platí stopercentne.

Vo svojom volebnom programe ste však spomínali množstvo iných oblastí a hnutie Sme rodina ovláda aj ministerstvo dopravy, kde sa však žiadne z navrhovaných zmien nedejú...

Ministerstvo dopravy nespadá do mojej kompetencie. Myslím, že tým je povedané všetko. Ja si za svojou víziou stojím, podľa mňa je správna a je na ostatných členoch vlády, akú víziu si zvolia oni.

Ešte pred vaším vstupom do politiky ste robili analýzu pre Železnice Slovenskej republiky a práve tá analýza mala ponúkať riešenie, ako znížiť obrovský investičný dlh a našu železničnú dopravu radikálne zlepšiť. Teraz má vaše hnutie ministerstvo dopravy, pán minister Doležal sa sťažuje, že na železnice chýbajú peniaze a štát by mal do nich viac investovať... Čo sa stalo s vašou analýzou? Zapadla prachom?

To sa musíte spýtať na železniciach. Mňa a ani kolegov, ktorí tú analýzu robili, nikto neoslovil s tým, že by uvažovali týmto smerom. Ak by našu analýzu chceli využiť, určite by som to vedel.

Ešte jedna otázka k vášmu predvolebnému programu. Mám zabudnúť na to, že do konca volebného obdoba budem môcť disponovať napríklad automobilom Land Rover Discovery za mesačný nájom 195 eur, ako ste to písali vo svojich predvolebných plánoch?

To bola ukážka toho, že keď dokážete vytvoriť agregovaný dopyt a dať dokopy väčšiu množinu nejakých statkov (autá, byty) a dáte im vysoké spoločenské využitie, tak cena týchto statkov vám klesá.

Budem si však môcť takéto auto za túto sumu do konca vášho vládnutia zaobstarať?

Keď sa rozhodovalo, ktoré z týchto záležitostí sú politickou prioritou, rozhodlo sa, že sú to byty. Toto budeme riešiť, ak zvýši čas.

Nájomné byty

To, že na Slovensku chýbajú byty, je fakt. Ponuka nedokáže pokryť dopyt. Kto však tie byty bude stavať? Má Slovensko voľné kapacity?

Aktuálne máme výrazný prepad v stavebnej produkcii, ide o približne 20-percentný pokles. Teraz sa to trochu zlepšilo, ale stavebné firmy v poslednom období nemali problém s tým, že by nestíhali stavať, ale skôr s tým, že museli prepúšťať, pretože nebolo čo robiť.

Dopyt je predsa veľký, kde je teda problém?

Problémy spôsobuje skôr to, že nemáme dostatok povolení na stavbu bytov, čo je téma stavebného zákona. Dopyt naozaj vysoko prevyšuje ponuku, a ak by developeri mali povolené väčšie množstvo projektov, tak by, samozrejme, vedeli stavať viac. Aj z iných štátov vidíme, že ak existuje predpoklad dlhodobého nárastu trhu, tak stavebný sektor sa tomu vie prispôsobiť a navýšiť kapacitu.

No keď trh neustále kolíše a nikdy neviete, či budete mať pre svojich ľudí prácu, tak ich radšej ani nezamestnáte a ani neinvestujete do novej techniky. Ak bude štátom podporovaná konštantná výstavba, pomôže to celému stavebnému sektoru, pretože bude vedieť, ako sa bude trh vyvíjať minimálne v najbližších piatich či siedmich rokoch. Toto je niečo, čo u nás zatiaľ chýba.

Na Slovensku je však vysoký dopyt po nehnuteľnostiach dlhodobou záležitosťou, nedá sa povedať, že by trh výrazne kolísal.

Áno, to je spôsobené krízou teraz. Predtým bol problém v tom, že bol nedostatok povolených projektov.

Čiže problém je hlavne v tom?

Áno, stačí sa pozrieť na nedávno otvorené Nivy. Aj tento projekt potreboval 10 rokov, aby získal povolenie. Pracovali na ňom naozaj profíci, ktorí rozumejú svojmu remeslu, no napriek tomu potrebovali desať rokov.

Takže toto plánujete vyriešiť novelou stavebného zákona?

Áno, presne tak.

Ďalším problémom, ktorý sa bude pri výstavbe týchto nájomných bytov riešiť, sú pozemky. Ich nedostatok alebo, lepšie povedané, problémy s nevyrovnanosťou vlastníckych vzťahov je podľa developerov ďalším faktorom, ktorý brzdí výstavbu.

Tento problém neevidujeme. Samozrejme, záleží na tom, s akými developermi sa bavíte. Za posledné desaťročia nám tu vyrástli veľké developerské skupiny, ktoré majú poskupované pozemky rádovo v stovkách hektárov. Iba v Bratislave a okolí máme dnes v štádiu územných plánov povolených vyše 40-tisíc bytov.

V každom prípade návrh zákona hovorí o tom, že za päť rokov by sa malo postaviť 10-tisíc bytov. Viacerí odborníci však upozorňujú, že práve kvôli veciam, o ktorých sme sa bavili, to bude ťažko realizovateľné. Vy však v tomto problém nevidíte.

My a priori neriešime to, na ktorom pozemku bude stáť aký byt. To je úlohou súkromného sektora, ktorý tieto byty bude stavať. My hovoríme, že po celom Slovensku sú projekty, ktoré sú viac alebo menej pripravené. Úlohou štátu je cez vhodný regulačný rámec zabezpečiť, aby sa zvýšila dostupnosť bývania. Takže pre nás je prioritou vybudovať ekosystém, vďaka ktorému sa tie byty začnú stavať a budú dostupné pre ľudí.

Takže nejde ani tak o to, aby sa stavali byty navyše, ale aby sa aj z časti projektov, ktoré sa pripravujú, stali takéto štátom podporované nájomné byty?

Nie, ony sa tak či tak budú stavať navyše, pretože sa na trhu objaví nová skupina ľudí, ktorá si bude môcť tieto byty dovoliť. Je rozdiel, či za prenájom v Bratislave platíte 330 alebo 650 eur. Cestu k novému bytu takto otvoríme napríklad pre policajtov, zdravotné sestry či začínajúcich učiteľov. Jednoducho pre sociálne skupiny, ktoré si dnes nemôžu dovoliť vziať hypotéku, keďže cena priemerného dvojizbového bytu v Bratislave sa pohybuje okolo 240-tisíc.

Vytvárame ekosystém, ktorý cez rôzne mechanizmy zlacňuje bývanie a robí ho dostupným pre sociálne skupiny, ktoré by inak boli vylúčené. A nie je to ich chyba, ide totiž o ľudí, ktorí pracujú, ale v oblasti, ktorá nie je ohodnotená primerane k rastu cien nehnuteľností. Tieto ceny rastú veľmi rýchlo, no platy rastú iba tretinovým tempom.

Podobná situácia je prakticky v celej Európe.

Áno a každá krajina to bude musieť nejako riešiť. Zrazu tu máte obrovské množstvo ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť bývanie.

Nehnuteľnosti sú drahé, predsa idú okamžite na odbyt. Investori tak nemajú veľkú motiváciu stavať nájomné byty a ešte menej byty s regulovaným nájmom. Vy im túto výstavbu chcete zatraktívniť, a to napríklad vďaka zníženej päťpercentnej DPH. No aj tak budú mať v konečnom dôsledku nižší zisk, ako keby projekt komerčne predali. Prečo by do toho mali ísť?

Nejde iba o DPH. Počítame zhruba s 10-percentnou úsporou oproti nákladom, ktoré sú bežné pri komerčnom rozpredávaní jednotlivých bytov. Vyplýva to z viacerých faktorov, nemusíte napríklad robiť marketing, nemusíte mať vzorové byty a podobne. Odpadávajú viaceré činnosti, pretože štát dodá realitnému fondu nájomcov, ktorí sa dopredu prihlásia, celá budova bude dopredu vybookovaná.

Projekcie teda hovoria zhruba o desaťpercentnej úspore nákladov a nie je to niečo, čo sme si „vycucali z prsta“ – analýzy robili popredné realitné firmy na Slovensku. Motiváciou pre developera je zasa rýchla „otočka“ projektu. Keď sa rozpredáva po jednotlivých bytoch, trvá to aj niekoľko rokov, ide o veľké množstvo zákazníkov. No keď developer postaví projekt pre realitný fond, ktorý má investičnú zmluvu so štátom, celá vec sa vybaví veľmi rýchlo.

Nie je celkom jasné, ako bude celý proces fungovať, akú úlohu bude mať investor, developer či štát, kto bude byty reálne vlastniť, s kým bude štát uzatvárať zmluvu. Mohli by ste to bližšie vysvetliť?

V prvom rade vznikne agentúra, ktorá je akýmsi poradným grémiom vlády, je regulátorom a jej primárnym cieľom je zistiť dopyt. Musíme presne vedieť, koľko bytov a kde potrebujeme. No nechceme, aby táto agentúra bola akousi mocenskou jednotkou, a preto som trval na tom, že všetky dokumenty, ktoré pripraví, musí schváliť vláda.

Takže agentúra povie napríklad to, že v Bratislave treba postaviť dvetisíc bytov. Čo potom?

Na základe zisteného dopytu uzatvoria investičné fondy zmluvu so štátom. Tieto zmluvy bude musieť schváliť vláda, rovnako ako schvaľuje investičné zmluvy na veľké priemyselné podniky. Investičný fond sa v tejto zmluve zaviaže dodať byty podľa jasne určených podmienok. Čiže ak vláda v tom období určí, že výška regulovaného nájmu bude napríklad osem eur za meter štvorcový, tak investičný fond sa v zmluve zaviaže, že byty, ktoré postaví, bude prenajímať za túto sumu výmenou za určité benefity, ako napríklad päťpercentná DPH. Bude tak mať zabezpečený výnos okolo 3-3,5 percenta. V komerčnom sektore by mal vyšší výnos, no zároveň by mal aj vyššie riziko toho, že projekt zlyhá.

Takže táto stabilita a istota výnosov je to, čo má investičné fondy motivovať k tomu, aby do týchto menej výnosných projektov išli?

Áno, možnosť umiestnenia zdrojov na 25 rokov s garanciou stability prostredia je pre nich určite zaujímavá. Investičný fond od nás nepotrebuje ani daňové úľavy, potrebuje iba jasne a zrozumiteľne nastavené investičné prostredie a garanciu vlády, že to prostredie sa nebude každú chvíľu meniť, pretože to by mohlo znehodnotiť investíciu. Za týchto podmienok dokážu veľké nadnárodné globálne fondy vložiť do tohto typu projektov naozaj veľké prostriedky.

Toto je v rovine teoretických úvah alebo to máte z konkrétnych konverzácií s týmito fondmi? Rozprávali ste sa s ľuďmi, ktorí tieto fondy riadia, či by bol takýto typ investície pre nich naozaj zaujímavý?

Máme poradcov, s ktorými spolupracujeme, ide o globálnych poradcov z oblasti realít, ktorí vedú neformálnu komunikáciu týmto smerom.

Teoreticky to totiž znie dobre, ale otázka je, či tí investori do tohto typu projektov naozaj pôjdu.

Ide o to, ako má fond nastavený rizikový profil. Sú fondy, ktoré sú nastavené oportunisticky a aj za cenu rizika idú za vyšším výnosom. No potom sú rôzne dôchodkové fondy, ktoré si kvôli regulácii toto riziko dovoliť nemôžu. V ich prípade realitné investície s pomerne garantovaným dlhodobým výnosom musia tvoriť gro ich portfólia, aby neohrozili investície.

Takže vy ste si istý, že ak sa to uvedie do praxe, tak fondy do toho pôjdu.

Spätná väzba je taká, že áno. Len aby ste mali predstavu, v susednej Viedni fondy do tohto typu nájomných bytov idú a výnosy sa pohybujú pod tromi percentami, v Berlíne je to 2,6 percenta. My máme, samozrejme, vyšší rizikový profil ako Rakúsko alebo Nemecko, ale snažíme sa to kompenzovať garanciou stability regulačného prostredia, aby sme takto udržali očakávaný výnos na prijateľnej úrovni.

Rozpočtová rada vo svojom stanovisku poukázala na to, že tak, ako je to nastavené, sa bude časom rozdiel medzi regulovaným a komerčným nájmom stále zvyšovať a pre investorov to tak bude stále nevýhodnejšie.

Regulované nájomné je zatiaľ myslené tak, že vždy bude v zmluve s investorom nastavené na nejaké časové obdobie. Vláda nariadením určí výšku nájomného napríklad na určitý rok. Keď v tom roku investičný fond uzavrie zmluvu o výstavbe bytov, zaviaže sa, že v týchto bytoch bude 25 rokov udržiavať výšku nájomného, ktoré platilo v roku uzatvorenia zmluvy. Samozrejme s tým, že sa to bude upravovať podľa inflácie. Ľudia jednoducho musia vedieť, že nájom, ktorý budú platiť, neexploduje. Musí tam byť stabilita bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať trh s komerčným nájomným.

V rôznych budovách sa teda bude platiť nájomné v rôznej výške, aj keď pôjde vo všetkých prípadoch o byty so štátom regulovaným nájmom?

Áno, je možné, že aj s ohľadom na vývoj cien na trhu vláda určí v jednom roku nájomné napríklad na sedem eur za meter štvorcový a v druhom roku zasa na osem eur. Takže bytovka, ktorá bude skolaudovaná v roku 2024, bude mať napríklad nájomné 300 eur a tá, čo v roku 2026, už 330. Ale zároveň ako nájomca viete, že keď do toho za túto cenu pôjdete, tak túto úroveň budete platiť minimálne 25 rokov.

Podľa niektorých je problémom aj to, že nájom bude určovať vláda. Bude sa zvyšovať o infláciu, ale vláda bude mať voľnú ruku, čo vytvára neistotu pre investičné fondy, ktoré by do projektov mohli ísť.

Nie je to tak. Fond vie, za akých podmienok v danom roku do toho išiel, a tieto podmienky budú pre jeho projekt platiť 25 rokov. Pre fond platí výška nájmu, ktorá platila v roku podpísania zmluvy. Vláda však musí mať istú mieru flexibility, pretože ak sa ceny nastavia príliš nízko, v nasledujúcich rokoch už do výstavby nikto nepôjde. Cieľ, ktorý však držím, je, že rozdiel medzi štátom regulovaným nájmom a komerčným nájmom, respektíve hypotékou, musí byť 30 percent. Prepočty však ukazujú, že v niektorých regiónoch to bude omnoho viac.

Okrem toho, že nie je presne definovaný vzorec na výpočet nájomného, z návrhu nie je jasné ani to, pre koho budú tieto byty určené. To je zámer?

Áno, prenecháva sa to na úroveň nariadenia vlády, aby bola zachovaná flexibilita. Dopyt sa totiž líši v čase aj priestore. Dnes máme policajtov, zdravotné sestry či učiteľov, ale to neznamená, že o päť rokov to bude rovnaké. Máme dopyt aj z oblasti priemyslu. Všetko sa teda bude vyvíjať od dopytového modelu, ktorý bude spravovať spomínaná agentúra. Vďaka nemu budeme vidieť, koľko sa hlási zdravotných sestier, zamestnancov z výrobného sektora a podobne. Na základe toho bude možné v softvéri zadefinovať poradovníky, pričom vzorec, podľa ktorého sa poradie určí, sa bude upravovať nariadením vlády podľa aktuálnych priorít.

Takže to, pre koho budú tieto byty určené, sa nebude vymedzovať iba podľa príjmu, ale napríklad aj podľa toho, aké typy pracovníkov potrebuje daný región?

Určite, aj to je sociálny aspekt. Tento projekt má plniť aj túto sociálnu úlohu. Otvárame takto sektor bývania úplne iným skupinám, úplne iným typom ľudí. Keď teraz príde do banky zdravotná sestra, tak ju vysmejú. V našom systéme má šancu. No treba povedať aj to, že náš model má stanovenú aj dolnú hranicu príjmu, čiže ľudia musia preukázať, že budú schopní nájomné splácať, nemôže ísť o odkázané osoby. To je iná skupina ľudí, ktorej pomáhame inými nástrojmi. Môže sa zároveň vytvoriť akási dotácia, cez ktorú sa tejto skupine bude s platením tohto nájmu pomáhať.

Tak ako je systém nastavený, by sa však k bytom s regulovaným nájmom mohli dostať aj ľudia, ktorí na to nie sú odkázaní, ktorí majú slušné príjmy.

Áno, bolo kritizované, že to bude aj pre domácnosti, ktorých príjem je okolo štyritisíc eur. Vyplýva to z toho, že horná hranica je nastavená ako šesťnásobok životného minima. Keď sme spracovávali finančný model, nechali sme si vytiahnuť dáta zo Sociálnej poisťovne. Povedal som im, nech nám vytiahnu čísla o priemerných platoch vrátane bonusov zamestnancov v 20 najväčších firmách v krajine, ale nech odpočítajú manažment.

No a vyšlo nám, že ak by sme tú hranicu dali nižšie, vypadli by nám napríklad aj mladí manželia pracujúci vo Volkswagene. No zo strany priemyselných firiem máme veľký dopyt po takýchto bytoch, aby vedeli pritiahnuť ľudí. Je teda na rozhodnutí vlády, či bude chcieť dať nájomné byty napríklad pracovníkom v priemysle. No ak bude horná hranica príliš nízka, automaticky zo systému vypadnú.

Verejné obstarávanie

Nedávno prešla v parlamente novela zákona o verejnom obstarávaní. Objavujú sa hlasy, ktoré tvrdia, že napriek vašim pôvodným ambicióznym plánom sa „revolúcia vo verejnom obstarávaní“ nekonala. Ktorá zo zmien podľa vás verejné obstarávanie na Slovensku najviac urýchli pri zachovaní rozumnej miery transparentnosti?

Zmeny vychádzali z politickej dohody, ktorá mala dve požiadavky. Prvá bola, že tendre musia byť transparentnejšie. To sme splnili tým, že všetky obstarávania vo vyššej hodnote ako 10-tisíc eur sa budú musieť diať na elektronickej platforme. Nebude sa teda dať obstarávať cez prieskum trhu, ako sa to dnes dialo pri 70 percentách podlimitných zákaziek. Systém bude oveľa otvorenejší.

Obstarávania musia byť aj kratšie a to zákonom dosahujeme. Ukážem to na stavebných zákazkách. Dnešnú hranicu zákazky s nižšou hodnotou dvíhame zo 180-tisíc na 300-tisíc. Ak máte teda stavbu do 300-tisíc eur, musíte zákazku zverejniť na elektronickej platforme, ale nemusíte postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Potom máme druhý priestor a to sú zákazky od 300- do 800-tisíc. Pri nich sme vylúčili námietky. Všetko ide cez elektronický systém. Môžete podať podnet so žiadosťou o nápravu na úrad pre verejné obstarávanie. Úrad to preverí a môže podnet uznať ako správny alebo ho zamietnuť. Týmto predídeme blokovaniu tendrov, nedajú sa robiť žiadne neoprávnené obštrukcie a obstarávania sa zrýchlia.

Nasleduje hranica od 800-tisíc eur do 3 miliónov, kde sú prípustné námietky a úrad sa nimi musí zaoberať, ale námietky nemajú odkladný účinok. Napríklad ste starosta, staviate bytovku za 2,5 milióna, niekto vám dá námietku, ale keď ste presvedčený o tom, že námietka je len obštrukcia a neslúži na nápravu situácie, tak staviate ďalej, uzavriete zmluvu, dokončíte, odovzdáte a skolaudujete stavbu. Ste v riziku, že keď sa námietka ukáže ako oprávnená, dostanete dvojnásobnú pokutu.

Ako odpovedáte na výhradu, že ste prišli s veľkou ambíciou dosiahnuť „revolúciu vo verejnom obstarávaní“, šéf úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák proti vášmu pôvodnému návrhu ostro vystúpil a nakoniec vznikol kompromis, ktorý je len odvarom toho, čo ste pôvodne chceli?

To je rétorika jedného liberálneho denníka, nikoho iného. S pánom Hlivákom máme nadštandardné vzťahy. Na začiatku bol vyrušený, ale potom sme si sadli, vysvetlili si, čo a ako chceme robiť. Situácia sa upokojila, pán Hlivák prebral a podporil všetky naše návrhy, my sme akceptovali veľa z ním pripravených administratívnych opatrení. Navyše mám sedemstranovú excelovú tabuľku politických priorít, na ktorých koaliční partneri trvali, aby sa vyskytli v tom zákone. To som musel povinne zapracovať. Revolúcia vo verejnom obstarávaní sa však udiala. V plnej miere.

Nejde len o konštatovanie liberálneho denníka. Je faktom, že pán Hlivák proti vášmu pôvodnému zámeru ostro vystúpil. A nejde len o reformu verejného obstarávania. Prídete s niečím revolučným – novela stavebného zákona, nájomné byty, verejné obstarávanie, zdvihne sa vlna pobúrenia, námietok a výhrad a vy potom ustúpite a presadíte „odvar“ toho, čo sa plánovalo, aby ste si zachovali akú-takú tvár.

Keď robíte veľké prierezové reformy, ako to robím ja, tak samozrejme, že nebudete populárny.

Nemáte zlú stratégiu? Prídete s niečím, čo vyzerá prelomovo, potom sa ozvú protihlasy a prijme sa kompromisná verzia, ale vy vyzeráte nekompetentne...

Projekt sa vždy posudzuje na konci. Všetko, čo som chcel mať v zákone o verejnom obstarávaní, tam je do poslednej bodky. Nešiel som do politiky s tým, že tam budem obľúbený. Niekedy sa s úsmevom pozerám na kolegov, ktorí si myslia, že predstavia reformu a všetci ich pochvália. Nikto vás nikdy nepochváli. Nemám problém byť „za zlého“. Keď vychádzate z advokácie ako ja, tak tam si na to zvyknete. (Smiech.)

Stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní

Pri vašej snahe o zmenu stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní cítiť vo verejnej diskusii veľký odpor samospráv, ktorým sa nepozdáva viac vecí, napríklad to, že im beriete kompetencie, keďže chcete rušiť stavebné úrady v samosprávach. Prečo to robíte?

Má to dva rozmery. Prvý je procesný, druhým je výkon vplyvu v území. Procesná vec je v tom, že keď donesiete žiadosť na úrad a tá má všetky prílohy, tak úrad by o nej nemal meditovať štyri mesiace, ale už v ten deň by mal začať konať, načas vydať uznesenie o začatí konania, má dodržiavať lehoty a správať sa v súlade so zákonom. Nemá od vás pýtať nezmyselné doklady, ktoré sa nedajú zohnať, nemá robiť obštrukcie a blokovať vás. Niečo iné je výkon vplyvu na území, čo znamená rozhodovanie o tom, kde bude športovisko, bytový dom či iné nehnuteľnosti, zeleň... Sem patrí aj kontrola dodržiavania týchto rozhodnutí.

V novom stavebnom zákone robíme to – a to som dohodol aj so Združením miest a obcí Slovenska –, že procesná časť a stráženie regulárnosti a zákonnosti toho procesu je predmetom preneseného výkonu štátnej správy a ten si štát berie naspäť, lebo sa to pri samosprávach jednoznačne neosvedčilo, je tam vysoká miera nezákonnosti a štát musí na nápravu nezákonných rozhodnutí mestských a obecných úradov vynakladať peniaze.

Na druhej strane, výkon vplyvu samosprávam posilňujeme, dávame im oveľa väčšiu právomoc pri vydávaní tzv. záväzných stanovísk o súlade s územným plánom. Tie sú podkladom na to, aby ste vôbec mohli začať stavebné konanie. Keď v budúcnosti budete mať projektovú dokumentáciu, dáte si žiadosť na mestský úrad, aby vám posúdili súlad vášho projektu s územným plánom. Stanovili sme im fixnú lehotu, takže ak ide napríklad o rodinný dom, musia vám odpovedať do 30 dní. Ak neodpovedia, tak zákon predpokladá, že súhlasia. Pri väčších stavbách je to 60 dní, pri priemyselných areáloch je to 90 dní. Len čo máte odpoveď od mesta, tak začnete proces stavebného konania, ktoré prebehne rýchlo.

Posledná otázka slúži na odmeranie vašich sľubov. Kedy sa prvý Slovák nasťahuje do nájomného bytu, ktorý vznikne vďaka vašim zmenám?

Keď nám prejde zákon v druhom čítaní, tak predpokladám, že bude trvať maximálne rok a pol, kým sa to stane. To znamená leto 2023.