Zrušenie obvinenia Pčolinského Žilinka odmieta, že ho zariadil. Tvrdí, že nezložil sľub na boj proti oligarchom

Generálna prokuratúra po zrušení obvinenia exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského vo štvrtok zorganizovala o 14:00 tlačovú konferenciu, na ktorú pozvala len vybrané médiá. Maroš Žilinka sa na nej spolu so svojim námestníkom Jozefom Kanderom snažil objasniť nielen zrušenie obvinenia exšéfa SIS, ale aj podnikateľa Zoroslava Kollára, finančníka Jaroslava Haščáka i bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky.

Podľa Žilinku prokuratúra informovala o daných veciach korektne. Sú to podľa neho politici, ktorí sa začali „absolútne nekorektným spôsobom navážať“ do vedenia generálnej prokuratúry a vytvárajú obraz, že rozhoduje svojvoľne bez základu, teda nezákonne.

Generálny prokurátor odmieta, že prepustenie Pčolinského je splatením dlhu voči koaličnej Sme rodina, ktorej poslankyňa Petra Hajšelová ho na tento post navrhla.

„Bol som zvolený 132 hlasmi, prierezom zľava doprava. Nie som nikomu zaviazaný ani nie som nikoho vazal. S nikým z politikov nekomunikujem, mimo profesionálneho rámca. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,“ vyhlásil Žilinka. 

Tvrdí, že neskladal sľub na Ústavu za očistu spoločnosti a boj proti oligarchom, ale na to, že je verný Slovenskej republike a bude si ctiť Ústavu a jej zákony.

Počas tlačovej konferencie Žilinka tiež povedal, že od generálnej prokuratúry možno vždy očakávať aj rozhodnutia, ktoré budú verejne vnímané negatívne alebo kontraproduktívne. V konečnom dôsledku však podľa neho prispejú k „upevneniu viery v spravodlivosť“. Dodal, že generálna prokuratúra je „nad vecou“.

Podľa Kanderu nie je vylúčené opätovné obvinenie Pčolinského

Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, ktorý zrušil obvinenie exriaditeľovi SIS vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov, pretože týchto ľudí nepovažuje za motivovaných snahou o spravodlivosť. 

Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. Rozpor, že súdy videli dôvod na stíhanie Pčolinského a on ako prokurátor nie, je podľa jeho slov len zdanlivý.

„Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika,“ zdôraznil. Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.

„Takéto dôkazy sa orgány činné v trestnom konaní v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali,“ podotkol.

Jozef Kandera a Maroš Žilinka. Foto - TASR/Martin Baumann

Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Napriek tomu uviedol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia, ale len zákonným spôsobom. 

Uznesenie generálnej prokuratúry však podľa právnej analýzy Úradu špeciálnej prokuratúry vyvoláva oprávnené pochybnosti a podľa prokurátora Petra Kysela je dôvod domnievať sa, že generálna prokuratúra prekročila v istých bodoch svoje právomoci.

Čítajte tiež

Zrušenie obvinenia Pčolinského Vyvoláva to pochybnosti. Také niečo nemá obdobu, tvrdí špeciálna prokuratúra

TASR Postoj

„Nie je známe, že by sa doteraz stalo, aby generálny prokurátor zrušil nie rozhodnutie, ale samotné konanie,“ vysvetľuje prokurátor Peter Kysel.

Pri otázke, prečo generálna prokuratúra v prípade Pčolinského nepočkala na súd Žilinka povedal, že ani on, ani jeho námestník Kandera nie sú alibisti a nebudú postupovať v zmysle, že veci nechajú vyhniť.

Voči Haščákovi neboli kvalitné dôkazy. Žilinka kritizuje aj zásah v Pente

V prípade zrušenia obvinenia voči Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke Žilinka uviedol, že neboli zabezpečené dôkazy takej kvality a rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených.

Pripomenul, že nejde o kauzu Gorila, ale o kauzu, v ktorej mal Haščák získať za úplatok nahrávku od Arpáša. Generálny prokurátor povedal, že neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tejto trestnej činnosti, a že od počiatku bola vec chytená z nesprávneho uhla.

Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta, ktorý označil za škandalózny. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.

Výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť podľa Žilinku použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. Keďže boli nahrávky Gorily urobené nezákonne, musia byť podľa neho zničené. Žilinka však nevylúčil opätovné stíhanie v kauze Jaroslava Haščáka.

Žilinka povedal, že pri zistení nezákonnosti musí rozhodnutie zrušiť, pretože zodpovedá za dodržiavanie zákonnosti a ochranu práv. Tvrdí, že nie je woodoo bábika, do ktorej možno pichať.

Žilinka tiež preskúma možnosť disciplinárnych stíhaní vyšetrovateľov alebo prokurátorov, ktorí rozhodovali v prípade kauzy Haščáka či Pčolinského. 

Kritika sa ušla Čaputovej aj Remišovej. Žilinka hovorí, že nechce byť „štatistom“

Generálny prokurátor tiež povedal, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Dodal, že mu pred domom rozsypávajú klince. Podľa neho je voči podobným tlakom odolný a nikdy sa nebude podriaďovať „kvázispravodlivosti“.

Vieru v spravodlivosť podľa Žilinku naštrbujú práve nekompetentné vyjadrenia politikov. Kritizoval aj prezidentku Čaputovú, ktorá sa podľa neho vyjadrovala bez toho, aby spis poznala, ale nepriamo aj šéfku Za ľudí, ktorá si podľa neho nevie upratať vo vlastnej strane a kritizuje jeho využitie paragrafu 363, aby zakryla vlastné zlyhania.

Maroš Žilinka počas svojho vymenovania prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Foto - TASR/Jaroslav Novák

Remišová žiada zrušenie paragrafu 363, ktorý pri svojom rozhodnutí o zrušení obvinenia Vladimíra Pčolinského využil námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Zvolala dnes preto aj mimoriadnu koaličnú radu. Vláda sa pritom vo svojom programovom vyhlásení zaviazala preskúmať zúženie tejto kompetencie.

Žilinka by prípadné zrušenie tohto paragrafu poslancami v danej chvíli pokladal za mocenský zásah, keďže sa ním podľa neho trestné stíhania hromadne nezastavujú.

Generálny prokurátor povedal, že využívanie paragrafu má zmysel, keďže dochádza často k fatálnym zlyhaniam. Ak by došlo k jeho zrušeniu, z generálneho prokurátora by sa stal podľa neho len „štatista“ s autom, telefónom a sekretárkou.

„Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka.

Tvrdí, že pri uplatnení tohto paragrafu spolupracuje viacero osôb a platí kontrola „piatich párov očí“, hoci prizáva, že v závere ide o jeho rozhodnutie, za ktoré nesie plnú zodpovednosť. Do procesu je okrem neho zapojený referent prokurátor, vedúci oddelenia, zástupca i riaditeľ trestného odboru a tiež námestník generálneho prokurátora.

Na tlačovej konferencii tiež argumentoval tým, že v roku 2020 bolo podaných 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, z ktorých 85 zrušil. Ministerka spravodlivosti chce však v rámci novely Trestného poriadku zúžiť toto sporné ustanovenie. 

Vie si však predstaviť prípady, keď by bolo dobré, aby generálny prokuratúra túto kompetenciu mala, preto ju nechce zrušiť, len zúžiť. 

So zmenou súhlasí aj SaS. Poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica, bývalý vyšetrovateľ kauzy Gorila, navrhuje legislatívu zmeniť tak, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.

Pýtať sa mohli len vybraní novinári

Tlačová konferencia šéfa a námestníka generálnej prokuratúry bola na pozvánky len pre vybrané médiá – štyri televízie a dve tlačové agentúry. Denníky N, Sme či webový portál Aktuality.sk dnu nevpustili. 

Dôvod podľa Žilinku bol ten, že by sa do miestnosti pre priestorové možnosti ani nezmestili. „Aby sme tu neboli ako ruksaky,“ povedal Žilinka.

Generálna prokuratúra v stanovisku uvádza, že sa rozhodla, že poskytne stanovisko akreditovaným médiám tak, „aby ho bolo možné vzhľadom na závažnosť témy čo najlepšie sprostredkovať širokej verejnosti“. Odmieta obvinenia, že by vybraným novinárom znemožnili klásť otázky k aktuálnej téme.

Za nevpustenie novinárov na tlačovú besedu kritizoval generálnu prokuratúru za „kádrovanie novinárov“ poslanec Kristián Čekovský z OĽaNO, podľa ktorého sa Žilinka za pár mesiacov spreneveril prísľubu transparentnosti.

Výhrady voči postupu prokuratúry mala aj Jana Žitňanská zo Za ľudí: „Nepustiť novinárov na tlačovú besedu? Takéto správanie si ako bývalá novinárka pamätám z čias Vladimíra Mečiara. A potom Roberta Fica.“

Generálneho prokurátora kritizoval aj Radovan Sloboda zo SaS, podľa ktorého si čosi podobné nedovolil ani expremiér Vladimír Mečiar. Správanie Žilinku na sociálnej sieti prirovnal k diktátorovi.