Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
17. apríl 2021

Slušná komunikácia

O príučke Petry Vlhovej narcisom vo verejnom priestore

Ak je v športe normou, že profesionálna komunikácia je absolútnou nevyhnutnosťou, nemali by sme ju oveľa dôraznejšie vyžadovať aj my od zvolených zástupcov či štátnych úradníkov?

O príučke Petry Vlhovej narcisom vo verejnom priestore

Igor Matovič a Petra Vlhová. Foto - TASR

Bez zbytočných úvodov, najskôr ponúkam niekoľko príkladov komunikácie:

„GRATULUJEM IDIOTI! Zobrali ste si za rukojemníkov zdravie milióna ľudí na Slovensku! Buchnite si šampanské.“

„Zdravím z Moskvy. Na Slovensku vraj opäť nejaký “strašne nebezpečný” ratlík začal svoj nenávistný brechot kvôli Sputniku.“

Aj keď predpokladám, že autora týchto riadkov predstavovať netreba, pre úplnosť dodávam, že ide o citáty z oficiálneho účtu Igora Matoviča na sociálnej sieti. Idiot sem, ratlík tam. Nachvíľku mi skrsne otázka, ako zvykne pán Matovič komunikovať bez akýchkoľvek zábran, ale hneď ju zavrhnem, pretože to vedieť nechcem.

„Moju manželku si do huby neber, ty zbabelé psychopatické hovno“, toľko SMS práva zaslaná Matovičovi.

„Obdivujem vôbec tvoju drzosť sa zapojiť do diskusie po tom, čo tam predvádzate. Takže zalez, odkiaľ si vyliezla.“  Takto pán Baťo reagoval na štátnu tajomníčku ministerstva zdravotníctva, možno to myslel ako príspevok o úcte k ženám a ku kultivácii verejnej diskusie všeobecne.

„Nikto z tých OĽANO žebrákov vo vláde na čele s Eduardom Hegerom si toto úplne kľúčové tvrdenie, na ktorom psychopat Matovič postavil svoj útok na liekovú agentúru a vedcov, neoveril.“

Autor týchto citátov síce nie je verejne činnou osobou, je však bývalým hovorcom premiérky Ivety Radičovej, poradca prezidenta Andreja Kisku a súčasný štátny zamestnanec na ministerstve pod kuratelou „OĽANO žebrákov“, tak by človek očakával istú úroveň. To by však nemohol poznať pána Baťa ako niekdajšieho Kiskotrola.

Nuž a nakoniec, ani neviem prečo, napadol mi ešte jeden úchvatný príklad komunikácie, tentokrát od bývalého ministra školstva vo vláde Roberta Fica, pána Juraja Draxlera (neviem sa dočkať, kedy na tomto portáli opäť bude nejaký jeho článok):

„Viem to aj nepopulisticky. Počúvaj, ty tupá krava, láskavo hodnoť svojho muža, ak nejakého vôbec máš, v tom, či sa správa populisticky alebo čestne, na to možno stačíš. Dúfam, že to bolo jasne a nepopulisticky.“ Ktovie, pán chce snáď oživiť svoju politickú kariéru a zdá sa mu, že ukazovať sa ako primitív mu v tomto cieli bude nápomocné.

Dlhý a najmä vyčerpávajúci úvod. Nie, nechcem opakovať to, čo už všetci vieme: že úroveň diskusie vo verejnom priestore opakovane znovu a znovu preráža dno. Že chcieť aj vo verejnom živote a politike úctivú, slušnú a odbornú diskusiu je nevyhnutné. Poukázať však chcem na dva príklady ostatných týždňov, ktoré ukazujú, že kultivovaná a vzorová komunikácia vo verejnom priestore možná je.

Mnohí sme ostali zaskočení, keď sa k nám dostal prepis rozhovoru už bývalého trénera Petry Vlhovej Livia Magoniho v talianskych novinách Corierre della Sera. Rozhovor vyšiel v deň, keď šéf tímu VLHA, Petrin otec potvrdil, že Magoni bude aj v nasledujúcej sezóne hlavným trénerom víťazky celkového hodnotenia svetového pohára v alpskom lyžovaní Petry Vlhovej.

Slová Magoniho opakovať netreba. Avšak reakciu Petry Vlhovej je možné považovať za ukážkový príklad vynikajúco zvládnutej krízovej komunikácie. Dodajme, že takúto situáciu musela Vlhová riešiť len pár dní po dosiahnutí najväčšieho športového úspechu a Magoniho slová skutočne zruinovali oslavu tohto úspechu. Petra Vlhová reagovala nasledovne:

Inzercia

„Negatívne vyjadrenia môjho trénera Livia Magoniho v talianskych médiách, s ktorými ma novinári konfrontujú posledných 24 hodín, nás všetkých zasiahli v čase absolútnej radosti. Ja sa neznížim k tomu, aby som ich komentovala bez toho, aby sme sa o tom všetci navzájom neporozprávali a nevyjasnili sme si tak svoje postoje. Každý tím, rovnako ako rodina, má svoje vnútorné problémy a počas sezóny nabitej emóciami ich máme aj my. Vždy sme však naše rozpory a rozličné názory vedeli využiť na posilnenie nášho tímu. A ak by sme to nerobili lepšie ako naši konkurenti, nikdy by sme najvzácnejšiu lyžiarsku trofej nezískali, a tak ako vždy doteraz, nebudeme interné záležitosti a vnútornú stratégiu nášho tímu riešiť cez médiá.“

Myslíte si, že Vlhová nebola Magoniho slovami zranená a sklamaná? A predsa nereagovala dvojhodinovou tlačovkou, pri ktorej by si Magoniho meno vzala do perí častejšie ako meno Mária pri ruženci.

Na dôvažok ešte dokladám slová, ktorými Vlhová oznámila koniec spolupráce s Liviom Magonim:

„Som nesmierne vďačná za tvoj čas, tvoju nekonečnú energiu, perfekcionizmus a nádej, ktorú si do mňa neustále vkladal. Jedny dvere sa zatvárajú, tisíc ďalších sa otvára a my si musíme iba správne vybrať. No tentokrát každý tie svoje. ĎAKUJEM LIVIO MAGONI.“ Áno, aj takto sa dá komunikovať vo vypätých situáciách.

Peter Sagan si taktiež nedávno musel o sebe vypočuť slová, ktoré sa nečítali ľahko: „Sme mu veľmi vďační za to, čo pre nás urobil. Sponzori boli dosť zviditeľnení. Ale Sagan vstupuje do jesene svojej kariéry. A je jedným z najlepšie platených jazdcov pelotónu. Oplatí sa ho udržať?“ Pýta sa Ralph Denk, šéf cyklistického tímu Bora-Hansgrohe. Slová o jeseni kariéry museli zabolieť, pretože Petrov vek ešte ani zďaleka nie je cyklistickou jeseňou kariéry.

Ako reagoval Peter Sagan?

„Úprimne vravím, že sa necítim starý. Mám 31 rokov, necítim sa byť v jeseni svojej kariéry a myslím si, že som ukázal, že stále dokážem vyhrávať preteky, hoci moju jarnú sezónu sťažil koronavírus. Som zaneprázdnený pretekmi a zatiaľ som nemal čas si s Ralphom sadnúť a porozprávať sa, takže o mojej budúcnosti ešte nie je rozhodnuté. V Bore som zažil skvelé roky, ale ak si Ralph myslí, že to najlepšie mám už za sebou, je to jeho názor. Ak si myslí, že už nepotrebuje, aby som pre tím vyhrával preteky, potom budem prvý, kto sa pokúsi nájsť si tím, ktorý o mňa naozaj stojí.“

O Saganovej budúcnosti ešte zatiaľ nič oficiálne nevieme, avšak je možné, že tvrdé slová šéfa tímu sú len hrou s cieľom vytvoriť tlak (a znížiť finančné požiadavky), o to však teraz nejde. Aj Peter Sagan mohol reagovať bolestínsky a urazene. Ale rozhodol sa spomenúť „skvelé roky v Bore“ a slušne dal najavo, že keď bude treba, je pripravený nájsť si hoci aj nový tím.

Šport je určite emotívnejší než politika. Teda aspoň by mal byť. Iste, aj v nej majú svoje miesto emócie a vášne. Ak je však v športe normou, že profesionálna komunikácia je absolútnou nevyhnutnosťou, ktorú zvládajú športovci a vyžadujú ju majitelia klubov a tréneri, nemali by sme ju oveľa dôraznejšie vyžadovať aj my od zvolených zástupcov, štátnych úradníkov či ambicióznych jedincov poškuľujúcich po návrate do verejného života?

 

Diskusii sa nebránim, ani tu.

Odporúčame