Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Komentáre a názory
03. apríl 2021

Veľká noc za zatvorenými dverami

Ja som, ktorý som

Aj minimálne a neskoro oznámené uvoľnenie v podobe individuálnej duchovnej starostlivosti je potrebné využiť. Pretože to najhoršie, čo môžu veriaci v týchto chvíľach pocítiť, je ľahostajnosť a neochota.

Ja som, ktorý som

Ilustračné Foto - TASR/Dano Veselský

Lumen gentium, dogmatická konštitúcia o Cirkvi Druhého vatikánskeho koncilu v bode 11 hovorí, že eucharistická obeta je prameňom a vrcholom celého kresťanského života. Veľmi podobne uvádza aj konštitúcia Sacrosanctum concilium toho istého koncilu v bode 10, že liturgia je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila.

Práve tieto slová mi napádali po slávení svätej omše na pamiatku ustanovenia Eucharistie na Zelený štvrtok. Už po druhýkrát za sebou slávenia veľkonočného trojdnia prebiehajú za zatvorenými bránami kostolov.

Na jednej strane sledujeme narastajúcu nespokojnosť s dlhotrvajúcim zákazom verejného slávenia bohoslužieb, ktorým patríme k svetovej rarite. Na strane druhej je možné pozorovať postoj, ktorý považuje za akýsi nový normál to, že bohoslužby sledujeme len v online priestore a modliť sa predsa môžeme aj doma.

Tento postoj je u neveriacich alebo inoveriacich síce pochopiteľný, ale aj tak je príkladom absolútne nesprávneho pochopenia toho, čím je pre katolíkov účasť na eucharistickom slávení a prijímanie Eucharistie.

Takmer vždy, keď sa niekto v minulosti (v dobe pred covidom) snažil ospravedlniť svoju neúčasť na omši tým, že ju sledoval v televízii, počul odo mňa prirovnanie, že to je, akoby sa chcel nasýtiť tým, že bude sledovať, ako obeduje niekto iný. Pretože liturgia a Eucharistia sú vrcholom a zároveň prameňom celého kresťanského života.

Zrazu sme však už rok postavení do situácie, že pozývame k sledovaniu bohoslužieb online, povzbudzujeme k duchovnému prijímaniu, namiesto pravidelnej prvopiatkovej spovede odporúčame snahu o vzbudenie si dokonalej ľútosti... ktovie, aký toto všetko bude mať dosah na budúcnosť katolicizmu v našej krajine.

Ale, aby sme si správne rozumeli: chápem a podporujem všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými sú najmä rúška, odstupy, dezinfekcia a obmedzenie spoločenského kontaktu. A nemyslím si, že zmena katolicizmu musí byť nevyhnutne negatívnou zmenou, môže napríklad spôsobiť pokles formálnosti a viery len zo zvyku, bez vnútorného obsahu.

Otázkou však je primeranosť súčasných opatrní. Pretože v situácii, keď sme v zákaze verejných bohoslužieb svetovou raritou, sa jednoducho na primeranosť zákazu verejného slávenia (a áno, aj na otázku chápania a rešpektovania náboženskej slobody) musíme pýtať. Ale o tom sme už v nedávnej minulosti uvažovali.

Inzercia

To, k čomu sa chcem dostať dnes, sú reakcie, ktoré spôsobila ostatná vyhláška hlavného hygienika, ktorá umožnila individuálnu duchovnú starostlivosť. Napríklad pán Juraj Petrovič, člen Občianskej konzervatívnej strany, sa nechal počuť, že my sme naozaj farská republika. Budúci premiér sa stretne s arcibiskupom a šup, už môžem cestovať do kostola prakticky kamkoľvek. Teda, ak som veriaci. Ak som neveriaci a nemám problém klamať o tom, tak tiež. Ak som neveriaci a mám problém klamať, tak mi treba. Mám sa naučiť klamať“.

Chápete? Takmer v celej Európe je povolené verejné slávenie, ale u nás je pre pána Petroviča možnosť individuálnej pastorácie dôkazom „farskej republiky“. A nenapísal to žiadny motivovaný progresívec, ale člen strany, ktorá má v názve slovo konzervatívna, hoci pochopiteľne, nejde o konzervativizmus hodnotový. Očakávať trochu súdnosti by sme však azda mohli, či nie?

Prežívame teda po roku opäť veľkonočné sviatky za zatvorenými dverami. Takmer bez možnosti účasti na „vrchole a prameni celého kresťanského života“. A to je pre mnohých kresťanov veľmi bolestivé. To najdôležitejšie v tejto situácii je, aby veriaci v týchto chvíľach cítili, že ich kňazi sú im nablízku a že ich neopustili.

Zdá sa, že práve toto môže byť podstatným faktorom, ktorý môže výrazne ovplyvniť tvár života katolíckej viery v našej krajine. Áno, aj minimálne a veľmi neskoro oznámené uvoľnenie v podobe možnosti individuálnej duchovnej starostlivosti je potrebné využiť. Pretože to najhoršie, čo môžu veriaci v týchto chvíľach pocítiť, je ľahostajnosť a neochota.

Veľká noc je udalosťou, v ktorej znova a znova prežívame blízkosť Boha, ktorý človeka miluje do krajnosti. Ktorý sa dokonca stal jedným z nás, aby nás svojou obetou mohol vykúpiť.

Prajem všetkým čitateľom, aby túto blízkosť pocítili vo svojej náboženskej komunite aj počas týchto sviatkov.


Diskusii sa nebránim ani tu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame