Sčítanie obyvateľov bývalo za normálnych okolností pomerne nudnou úradnou záležitosťou. Občania vyplnili sčítací formulár, až neskôr sme sa dozvedali zaujímavé informácie napríklad o tom, ako sa za uplynulé desaťročie zmenil podiel ľudí, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti alebo ku katolíckej cirkvi.

Tentoraz sa však aj z byrokratického sčítavania stal nový front kultúrnej vojny. Iniciatíva Bez vyznania združenia Ethos, ktoré podľa vlastných slov „zastupuje neveriacich a sekulárne zmýšľajúcich ľudí“, chce presvedčiť čo najviac ľudí, aby vo formulári zaškrtli, že sú bez vyznania. Keďže financovanie cirkví sa odvíja aj od počtu ľudí, ktorí sa k nim prihlásia počas sčítania, sekularistické združenie chce dosiahnuť, aby katolícka aj ďalšie cirkvi mali čo najmenej peňazí od štátu a dosiahla sa odluka cirkvi od štátu.

Metod Rybár, hlavný predstaviteľ tejto kampane, hovorí, že cielia nielen na neveriacich, ktorí sa ešte zo zvyku hlásia k cirkevnej príslušnosti, ale aj na tých veriacich, ktorí nesúhlasia s konaním cirkvi. Odvoláva sa dokonca na „filozofiu Ježiša“, lebo viera je vraj čisto súkromná záležitosť človeka, „ktorú mu nikto nikdy nevezme, a nie je odkázaná na žiadnu cirkev“.

Týmto klamlivým prekrúcaním slov kampaňoví sekularisti presviedčajú, že vlastne aj Ježiš by v sčítaní s radosťou zaškrtol kolónku „bez vyznania“.

Nemenej absurdný je aj finančný argument tejto kampane: v čase, keď nás dôsledky pandémie stoja mesačne stovky miliónov eur, keď tu a tam lietajú mnohomiliardové sumy a naposledy sme sa bavili, či z dôvodu nepresunutia peňazí z jedného do iného fondu neprepadne celá miliarda, je vraj nehoráznosťou, že všetky cirkvi vrátane katolíckej dostávajú ročne 50 miliónov eur. A to aj napriek tomu, že z pôsobenia cirkví duchovne čerpajú mnohé státisíce praktizujúcich kresťanov na Slovensku a spoločenský úžitok z cirkevných aktivít má omnoho širšie spoločenstvo než iba veriaci v kostoloch.

Iniciátori tejto kampane propagujú svoje slogany na sociálnych sieťach aj prostredníctvom letákov, prvé bilbordy majú v Bratislave a Košiciach a chceli by ich umiestniť aj v ďalších krajských mestách.

V Postoji sme sa rozhodli pre niečo viac než len kritiku týchto falošných argumentov.

Nejde nám o protikampaň, ktorou by sme presviedčali, aby sa čo najviac ľudí prihlásilo k svojmu náboženstvu. Jednak to nie je úloha slobodného média, ale najmä, viera nie je nástrojom moci, ale pravdy – ak by sa aj v tomto sčítaní prihlásilo ku kresťanstvu a cirkvi menej ľudí než naposledy, pôjde len o zreálnenie obrazu, ktorého sa netreba báť. A ak by preto jednotlivé cirkvi dostali z rozpočtu o niečo menej peňazí, bude to trochu bolieť, ale nebude to tragédia, skôr šanca skúsiť niečo nové.  

Svojou kampaňou chceme prekryť prevažujúci mediálny obraz, ktorý sa tu roky buduje a na ktorom sa teraz vezú bilbordové slogany sekularistov: že cirkev, to sú vlastne darmožráči, ktorí by najradšej ovládli štát, zlikvidovali slobodu a kontrolovali životy občanov, že hlásiť sa ku svojej cirkvi je prejavom slepej poslušnosti a nerozumu a ak vôbec existuje autentická a zmysluplná viera, je to viera bez cirkvi. Hoci sa dnes poľuje po nenávistných prejavoch voči akejkoľvek menšine, jedinou menšinou, proti ktorej si dnes v oficiálnej kultúre možno dovoliť akúkoľvek posmešnú urážku či vystaviť na obdiv svoje opovrhnutie, je menšina praktizujúcich kresťanov.

Bol to ešte Joseph Ratzinger, ktorý svojho času vyjadril, že ak chce byť táto menšina v čoraz sekularizovanejších európskych spoločnostiach soľou zeme, musí byť tvorivou menšinou: nemá sa teda uzatvárať do geta, kde bude vzlykať nad svojím osudom, ale má kreatívne pracovať a prispievať k tomu, aby Európa nanovo objavovala svoje dedičstvo.

Naša kampaň je formou podobná tej, ktorú si zvolili iniciátori kampane Bez vyznania. Bude viditeľná nielen v digitálnom svete, ale od prvého marca aj na desiatkach bilbordov v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline, Banskej Bystrici, Trenčíne, Trnave, Nitre a v menšej miere aj v Ružomberku, Martine, Liptovskom Mikuláši, Zvolene, Bardejove, Detve, Dolnom Kubíne, Humennom, Novom Meste nad Váhom a v Piešťanoch.

Jej posolstvom na nikoho neútočíme, len tak vyjadrujeme, že v tejto krajine žije ešte stále veľa ľudí, ktorí veria hodnotám, na akých je postavená naša civilizácia. A kým nás bude vo verejnom priestore silno počuť a vidieť, žiadna antikampaň nespôsobí, aby sme sa mali za ne kdesi v tichom kúte hanbiť.