Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
07. jún 2005

Čím to vlastne platíme?

Predstavte si, že by ste, povedzme pred 200 rokmi, s niekým diskutovali o podobe peňazí v budúcnosti. Svojmu kolegovi by ste povedali, že si myslíte, že ako platidlo budú všeobecne prijímané akési papieriky, na ktorých bude určená ich nominálna hodnota. Navyše, že hodnota uvedená na týchto papieri...


Predstavte si, že by ste, povedzme pred 200 rokmi, s niekým diskutovali o podobe peňazí v budúcnosti. Svojmu kolegovi by ste povedali, že si myslíte, že ako platidlo budú všeobecne prijímané akési papieriky, na ktorých bude určená ich nominálna hodnota. Navyše, že hodnota uvedená na týchto papierikoch nebude nominálne rovná nejakej komodite (zlatu, striebru),ale naopak, bude stanovená na základe viacerých rozhodnutí nejakej inštitúcie. Pravdepodobne by Vás považoval za šialenca.

A predsa, v dnešnej dobe funguje obeh papierikov (prepáčte, bankoviek) na týchto základoch. Keď niekto poukáže na nezmyselnosť uvedeného, tak je sám považovaný za šialenca.

Zoberme si príklad, keď chceme vyjadriť hodnotu nejakej komodity v čase t. Na to potrebujeme vedieť hodnotu tejto komodity v čase t-1, a na vyjadrenie tejto potrebujeme poznať hodnotu v čase t-2. Po čase by sme sa dostali ku komodite s hodnotou t-x, ktorá by predstavovala základnú hodnotu komodity, teda jej kúpnu silu. Z toho vyplýva, že kúpna sila nejakej komodity v čase t je funkciou kúpnej sily tejto komodity v čase t-x, keď bola považovaná za hodnotu spotreby či investovania, a nie za všeobecný prostriedok výmeny.

V súčasnosti akceptujeme ničím nekrytú bankovku. Predstavme si, že by sme ju vymenili za cennú komoditu v čase t. Keďže neexistuje hodnota takejto bankovky v časoch t-1, t-2, ... a ani v čase t-x, potom nevieme sformulovať jej aktuálnu trhovú cenu.

Výhodou bankoviek, ktoré sú odvodené od hodnoty komodít je, že vždy dokážeme kvantifikovať ich hodnotu vzhľadom na minulé obdobie. Ďalšou výhodou je, že hodnota týchto komodít prakticky nemôže klesnúť na nulu, pretože vždy bude po nich existovať dopyt, ktorý nemá priamy súvis s ich kúpnou silou. Tento dopyt bude vyjadrovať hodnotu rovnajúcu sa úžitku, ktorý je poskytovaný danými komoditami vo forme výrobného prostriedku.

Pri pohľade do histórie zistíme, že už prvý pokus na zavedenie bankoviek nebol veľkým úspechom. Bankovky sa objavili so vznikom prvých centrálnych bánk. Prvou takouto bankou bola Bank of England, ktorá bola autorizovaná britským parlamentom v roku 1694. Jej vznik bol reakciou na nedostatok peňazí v štátnej pokladnici po takmer polstoročí vojen. Keďže anglické hospodárstvo bolo zničené vojnou, získanie prostriedkov zvýšením daní bolo neprípustné. Preto prišiel škótsky finančník Wiliam Peterson s nápadom, že založí inštitúciu, ktorá bude vydávať bankovky a zabezpečí tak odkúpenie štátnych dlhopisov, čím sa budú financovať výdavky štátu.

Inzercia

Bank of England ihneď emitovala 760 000 libier, na tú dobu enormnú sumu, ktorá bola z veľkej časti použitá na nákup vládneho dlhu. Reakciou bol, samozrejme, vysoký inflačný efekt a po dvoch rokoch a ‚run-e‘ na banku sa stala Bank of England insolventnou, čo bolo výrazne podporované depozitármi, ktorí spätne vymieňali bankovky za zlato. Anglická vláda v tom čase urobila škodlivý precedens, keď umožnila banke vyhlásiť odklad výmeny bankoviek za zlato, po čom klesla ich hodnota o 20%, keďže nik nevedel, či bude výmena obnovená. Výmena bola nakoniec obnovená až v roku 1698.

Pri porovnaní peňazí krytých reálnymi hodnotami a peniazmi, ktoré takéto krytie nemajú, zistíme, že obdobie fungovania druhých uvedených je spojené s veľkou nestabilitou a vysokými mierami inflácie. Tento systém bol najmä dôsledkom dvoch svetových vojen v 20. storočí. Ak analyzujeme obdobia pred rokom 1913 a po druhej svetovej vojne zistíme, že riziko vzniku kríz sa zvýšilo približne štvornásobne.

Preto považujeme nezameniteľné papierové peniaze za inflačný inštitút, ktorý narušuje ekonomiku a slúži predovšetkým na redistribúciu. Ich existencia je nevyhnutne spätá s existenciou štátu a centrálnej banky, pretože musia byť neustále chránené zákonmi o zákonnom platidle a sú spojené s rôznymi intervenciami, či už vlády, alebo centrálnej banky. Keďže nie sú viazané na reálnu hodnotu, môžu byť vydávané v prakticky neobmedzene, pričom prostredníctvom hospodárskych cyklov a inflácie poškodzujú ekonomiku.

Michal Mjartan

Odporúčame

Už zasa tie mamičky?!

Už zasa tie mamičky?!

Otvorila som masívne dvere expozitúry autopredajcu. Priestranná hala naplnená svetlom, zrkadlami a vyleštenými exponátmi vozidiel. Dlho sme s manželom uvažovali o značke, listovali web stránky. O mesiac budeme potrebovať auto pre tri detské autosedačky. Mala som už svoj tajný tip, ale na nejaké ...

Sľúbili sme si lásku

Sľúbili sme si lásku

Do rúk chytám LP Nežná revolúcia, ktoré zostavila Verejnosť proti násiliu a Študentské hnutie v roku 1990. Na obálke sú z obidvoch strán zmenšeniny revolučných plagátov a transparentov: Nech žije KSČ, ale za vlastné KČS! Sedím na ÚV a je mi dobre. Koliesko sa nám polámalo, ale to piate. Nechceme ná...

Sladko znejúce NON

Sladko znejúce NON

Konštrukt jednej generácie európskych politikov dostal výraznú facku. Je ňou NON z ľudového hlasovania vo Francúzsku. NON návrhu európskej ústavnej zmluvy. Nepomohlo ani to, že sa peniaze európskych daňových poplatníkov minuli na to, aby sa návrh európskej ústavnej zmluvy dostal do ruky každému Fr...