Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
04. novembec 2015

Z kresťanských akcií som vypoklonkovaný

Prieskumom verejnej mienky neverí a považuje ich za nástroj manipulácie. Prekáža mu, že organizátori kresťanských podujatí si od politikov, ktorí presadzujú ich záujmy, udržujú prílišný odstup. Europoslanec za OĽaNO Branislav Škripek.
Z kresťanských akcií som vypoklonkovaný

Boli ste dva roky poslancom v národnom parlamente, teraz ste v Európskom parlamente. V čom je najväčší rozdiel?

Atmosféra robenia politiky v Európskom parlamente mi príde vznešenejšia. Je tam väčšia ochota k spolupráci a hľadaniu dohody. Hoci aj tam je veľa kontroverzií a rozdielov v postojoch, poslanci sú k sebe omnoho slušnejší. U nás je veľká rivalita aj medzi ľuďmi, ktorí majú rovnaké postoje. 

Príkladom je rómska otázka, keď splnomocnenec Peter Pollák za OĽaNO priniesol nejaké riešenie, tak ďalšie dve opozičné strany ho hneď začali kritizovať a navrhovali niečo iné. Keď v Európskom parlamente prídete s nejakým návrhom, tak sa vám ho hneď nesnažia za každú cenu rozbiť, ale vylepšiť. Na tej istej téme spolupracujú ľudia z rôznych frakcií, vytvoria spoločnú pracovnú skupinu, spoločne návrh presadzujú. Je tam viac politickej veľkorysosti.

Opisujete to takmer idylicky, ale aj tam sú rôzne politické tábory. Napríklad pri gender témach, ktorým sa aj vy venujete, zaznievajú aj také extrémne argumenty, ktoré sa v slovenskej debate veľmi nevyskytujú.

Je tam, samozrejme, aj opačný názorový tábor, no boj nie je vedený len napádaním a útočením. Je vedený tvorením dokumentov, hľadaním podpory, jednoducho, vidím tam ucelenejšie prístupy v oboch táboroch.

Gender klikám sa zdá, akoby im už všetko patrilo a vôbec nerešpektujú, že v EÚ sú milióny voličov, ktorí majú iné názory. Zdieľať

Ťažiskom vašej agendy v Európskom parlamente sú LGBTI témy. Stane sa, že vám niekto z vašej politickej frakcie povie, že už je tej témy veľa, radšej si nájdite inú?

V žiadnom prípade. V rámci frakcie máte slobodu, je to vaša posvätná pôda, čomu sa chcete venovať.

To, čo sa označuje ako gender ideológia, je dnes už v Európe mainstreamom. Nepôsobíte so svojimi názormi v Európskom parlamente ako kuriozita?

Týmto gender klikám sa zdá, akoby im už všetko patrilo a vôbec nerešpektujú, že v EÚ sú milióny voličov, ktorí majú iné názory. Zúčastnil som sa na niekoľkých stretnutiach, kde sa zástupcovia LGBTI a homosexuálnych hnutí snažili navodiť atmosféru, že na ich požiadavkách je celospoločenská zhoda a proti je len niekoľko fundamentalistov.

Vystúpil som a povedal, že ma síce môžu nazývať extrémistom, ale mňa volilo do EP niekoľko tisíc ľudí na Slovensku a zastupujem názory mnoho miliónov ľudí v Európe. No je pravda, že po roku pôsobenia v EP si myslím, že kresťanské postoje tam zaznievajú málo. Napriek tomu, že nie sú v spoločnosti okrajové, práve naopak. Len sú komunikované s malou odvahou. Potom dochádza k tomu, že peniaze z rozpočtu EÚ idú masovo hnutiam, ktoré podporujú antikoncepciu a potraty, a pro life hnutia nedostanú nič.

Nedávno ste práve z tohto dôvodu kritizovali rozpočet EÚ. Majú však ľudia s podobnými názormi ako vy silu ho aj zmeniť? Alebo ostane len pri kritike?

Formuje sa určitá skupina ľudí, ktorí sa rozhodli spájať, aby proti týmto veciam rozhodnejším spôsobom vystupovali.

Kto sú tí ľudia?

Sú to poslanci rôznych frakcií, ktorí majú pro life názory. Ako príklad uvediem minulotýždňové obnovenie Skupiny pre ľudskú dôstojnosť. Je to pracovná skupina, ktorá už fungovala v minulých rokoch, ale jej činnosť sa utlmila. Viedol ju Holanďan Bastian Belder z našej frakcie ECR (Európski konzervatívci a Reformisti), ale pozval tam ľudí z viacerých frakcií, od zelených až po socialistov.

Koľko členov má táto skupina?

Okolo desať poslancov. Početnosť však nie je až taká dôležitá. Ide o to, kam sa dostanú dokumenty tejto skupiny a ako dokážu osloviť parlament. Ale je pravda, že v európskej politike je málo kresťansky zanietených ľudí. Na druhe strane, vo viacerých krajinách, napríklad vo Francúzsku, boli veľké pochody za život.

Čiže politici vedia, že existuje veľká skupina ľudí, ktorá takéto názory zastáva. Len sa to neodráža v politike. Potom európska demokracia prichádza do stavu, že jedno proklamuje a iné žije. Pretože tie státisícové až miliónové protesty vo Francúzsku by každá demokratická vláda mala začať brať vážne.

Keď už ste spomenuli pochod za život. Vy ste v súvislosti s Národným pochodom za život v Bratislave kritizovali to, že tam nemohli vystúpiť politici. Prečo to považujete za také dôležité?

Logikou každého záujmového hnutia by malo byť, že ak chce dosiahnuť, aby politici bojovali za jeho názory, tak im musí dať podporu a vytvoriť taký veľký priestor, ako sa len dá. Príkladom sú USA, kde na takomto pochode vystúpilo niekoľko desiatok kongresmanov z rôznych štátov. Ja som však nemohol rozdávať ani letáčiky. To isté sa stalo aj iným politikom. Zdôvodnenie je, že na pochode by sa nemala presadzovať žiadna politická strana. To je však nezmysel. Podporovaním pro life hodnôt nepodporujeme žiadnu konkrétnu politickú stranu, ale každú, ktorá ich má.

Inzercia

Naozaj mi trochu prekáža, že cirkevná hierarchia má problém otvorene sa prihlásiť k politikom, ktorí presadzujú kresťanské hodnoty. Rovnako tak robia aj niektoré laické spoločenstvá. Zdieľať

Nedá sa však táto opatrnosť vysvetliť tým, že Konferencia biskupov, ktorá národný pochod organizovala, sa obávala toho, že ak pustí politikov na hlavnú tribúnu, tak bude čeliť obvineniam z toho, že sa nechala zneužiť na politickú kampaň?

No a čo? Prečo by nemohli povedať, že podporujú každého, kto podporí život alebo manželskú vernosť. Musím povedať, že odkedy som politik, tak som z kresťanských akcií vypoklonkovaný. Dostanem sa tam len pod rúškom nejakého iného projektu, ako je napríklad Nahota na predaj alebo Richard Vašečka prostredníctvom projektu Milovať a ctiť.

Tí kresťanskí politici, ktorí takéto iniciatívy nemajú, sa tam jednoducho nedostanú. Nepovažujem to za správne a je mi to ľúto. KDH teraz dalo na svojej kandidátke priestor viacerým pro life aktivistom. Viete, čo sa im môže stať? Od sekundy, ako sa stanú politikmi, nebudú púšťaní na pro life akcie. Nielen tie organizované cirkvou. Tento čudný postoj prevzali aj rôzne laické spoločenstvá. V poriadku, keď už politikov nepustia na hlavné pódium, nech im vytvoria alternatívny priestor. Napríklad nejaké diskusie či workshopy.

V čase pred národným pochodom bola diskusia, na ktorej vystúpili aj politici.

Veď chvalabohu. Ale opakujem, mne ako politikovi bolo na pochode znemožnené napríklad rozdávať letáky. Naozaj mi trochu prekáža, že cirkevná hierarchia má problém otvorene sa prihlásiť k politikom, ktorí presadzujú kresťanské hodnoty. Rovnako tak robia aj niektoré laické spoločenstvá.

Potom dochádza k takému paradoxu. Na jednej strane tvrdia, že je dobré, keď sú kresťania v politike, na druhej strane hovoria, že musia byť od nás oddelení. Za moje postoje a názory mi ďakujú a povzbudzujú ma, ale zároveň sa pri niektorých príležitostiach tvária, že ma nepoznajú. Táto poloha mi nevyhovuje. Viem, že takýto postoj môže vychádzať z toho, že cirkev tu niekedy kolaborovala s mocou. Ale to už je snáď za nami a poučili sme sa.

Vašou témou sú aj prenasledovaní kresťania, momentálne najmä na Blízkom východe. Ako europoslanec ste boli aj v Sýrii na územiach, kde žijú. Máte informácie, ako títo ľudia reagujú na aktuálne ruské angažovanie v Sýrii?

S viacerými zástupcami sýrskych kresťanov som v kontakte, som aj členom skupiny na pomoc blízkovýchodným kresťanom, ktorú založila jedna bývalá francúzska politička. Pokiaľ ide o ruský zásah, tak musím povedať, že syriacki kresťania sú radi, že sa vôbec niekto začal angažovať.

Viem, že začínajú budovať diplomatické kontakty s Moskvou a ich jednotky dostali vojenskú pomoc aj od ruskej armády. Je to pochopiteľné. Keď na vás útočí taká armáda zabijakov, ako je Islamský štát, tak ste vďační za akúkoľvek pomoc. Pokiaľ  ide o návrat Bašara Asada k moci, tak na to sú aj medzi kresťanmi rôzne názory. Ale momentálne sú naozaj radi, že im niekto pomôže oslobodiť územie od Islamského štátu.

Sám som napríklad žiadal našu vládu, aby do severovýchodnej Sýrie poslala ženijnú jednotku, ktorá by pomohla odstrániť míny. Tie miestnym ľuďom veľmi komplikujú život. Toto by bol významný príspevok Slovenska k zmene situácie kresťanov a ostatných menšín v boji proti ISIS. Je mi to veľmi ľúto, že sme to neurobili. Ale je stále priestor, aby sme tam jednotku poslali.

Ste politikom OĽaNO, ktoré uzavrelo predvolebnú koalíciu so stranou Nova. Preferencie však signalizujú, že táto koalícia môže mať problém získať sedem percent hlasov na to, aby sa dostala do parlamentu. Nebola to chyba?

Osobne tým prieskumom neverím. Skôr si myslím, že ide o šikovný nástroj politickej manipulácie.

Nešlo o výsledky jednej agentúry, ale viacerých.

Zrejme sa toho, čo na politickej scéne robí Nova a OĽaNO, zopár ľudí veľmi bojí. Najmä ich razantného boja proti korupcii. Je to spojenie subjektov, ktoré túto tému myslia vážne.

Spojenie nikto nespochybňuje, ale ľudia z Novy mohli vstúpiť na kandidátku OĽaNO a nebolo potrebné uzatvárať predvolebnú koalíciu. Načo riskovať prepadnutie hlasov?

Mne sa celkom páči, že to je koalícia dvoch rovnocenných partnerov. Som rád, že sú teraz ako rovnocenní partneri. Politici sú dosť kreatívni a vedia, že sa to dá urobiť aj inak, aby sme prepad neriskovali. Ja si myslím, že je to rozumné. Bol by som však radšej, keby sa dokázali spojiť ešte ďalšie subjekty a osobne som nešťastný z toho, že slovenská opozícia nedisponuje väčšou veľkodušnosťou.

Prebehla k tomu v rámci OĽaNO aj nejaká diskusia?

Viem, že áno. Ale ako europoslanec som do toho vtiahnutý nebol z pochopiteľných dôvodov. Ale veľmi dobre sa mi spolupracuje s Janou Žitňanskou (NOVA).

Foto – Pavol Rábara

Odporúčame