Kardinál Korec pútal diplomatov životom aj slovami

Kardinál Korec pútal diplomatov životom aj slovami

Počas mojej diplomatickej misie vo Vatikáne osobnosť nášho kardinála viackrát rezonovala medzi prítomnými diplomatmi akreditovanými pri Svätej stolici.

Spomínam si, ako zverejnené životopisy kardinálov pred konkláve upútali pozornosť médií a zaoberali sa nimi i vatikánski diplomati hodnotiaci potenciálnych kandidátov na pápežský stolec. Zvlášť si spomínam, ako ma vtedy oslovil francúzsky veľvyslanec Pierre Morel a vyjadril úprimný obdiv nad prečítaným životopisom nášho kardinála. Pre západného diplomata predstavovala dramatická cesta odporu voči komunistickému režimu významnú čnosť hrdinstva, mnohokrát nepredstaviteľnú pre v slobodnom svete žijúceho človeka. A spomedzi všetkých uvedených životopisov upútal práve kardinál Korec jeho pozornosť.

Pre západného diplomata predstavovala dramatická cesta odporu voči komunistickému režimu významnú čnosť hrdinstva, mnohokrát nepredstaviteľnú pre v slobodnom svete žijúceho človeka. Zdieľať

Pri príležitosti prvého výročia vstupu našej krajiny do EÚ uskutočnilo naše veľvyslanectvo cestu tridsiatich veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici na Slovensko. V spomienke vidím zástup diplomatov pristupujúcich ku kardinálovi, ako ďakujú za slová, ktoré počas slávnostnej svätej omše v katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade počuli. Homília, pripravená zvlášť pre túto príležitosť, zostala ešte dlho po návrate zo Slovenska predmetom veľkého záujmu mnohých diplomatov. A bolo sa nad čím zamýšľať nielen vtedy, ale jeho slová nám majú čo povedať aj dnes.

Kardinál Korec podal fundovanú reflexiu zameranú na tvrdú cestu našej krajiny do spoločenstva európskych národov, počínajúc Proglasom a končiac schválením Európskej ústavy. Obdobie komunistickej ateizácie krajiny dokumentoval vlastným osobným svedectvom, ktoré vyznelo tak dôveryhodne, akým aj v skutočnosti bolo. Hrôzu ateistického režimu doložil výpoveďou slovenského spisovateľa a novinára Ladislava Mňačka: „Akému diablovi som slúžil? Čo som urobil zo svojho života? Mnohí boli uväznení, odsúdení na smrť, mučení. (...) Ešte dnes cítim zodpovednosť za to, čo sa stalo. Až do konca života sa mi nepodarí oslobodiť sa od tejto hrôzy.“

Po svojej osobnej skúsenosti s komunistickým režimom sa kardinál vrátil k morálke našich predkov ako nádeji pre budúcnosť našej krajiny. Hovoril o úcte našich predkov k životu, manželstvu, rodine, ale aj o ich prirodzenom zmysle pre sociálny život, výchovu, umenie, literatúru, pre vzájomnú solidaritu vo vlastnom národe, ale i vo vzťahu k iným národom. Na margo európskej dôstojnosti a jednoty povedal, že tieto významné atribúty oslabli vždy vtedy, keď kontinent zabudol na svoje kresťanské korene a keď sa vytratil kresťanský život.

Pozitívne hodnotil fakt, že Európa vzrastá pred našimi očami v jednote. Mohli by sme dodať, že v súčasnosti je Európa skúšaná práve v jednote a solidarite, o ktorej vtedy kardinál hovoril. Nezostal iba pri konštatovaní vtedajšieho stavu európskeho spoločenstva, ale predostrel svoju víziu aj o jeho budúcnosti, keď povedal:

„Ak chce byť však Európa v budúcnosti požehnaním, musí mať dušu rešpektujúcu človeka a evanjeliovú pravdu, ktorá Európu formovala v najšťastnejších chvíľach jej histórie, (...) jej budúcnosť bude závisieť od toho, či odmietne Boha, ako to robil komunizmus, alebo ho vytlačí zo svojho stredu, ako to robí náboženský indiferentizmus.“

Homília sa nevyhla ani realite ideologického marazmu, ktorý postihol európske generácie dvadsiateho storočia. Prežili dva kruté a nehumánne režimy, koncentračné tábory, gulagy, prenasledovanie kresťanov, násilnú ateizáciu.

Dve konštrukcie bez Boha sa už v našich časoch zrútili. Bol to nacizmus a komunizmus. Je ešte niekto, kto chce vyskúšať inú podobnú konštrukciu? Zdieľať

Hlboká sonda do duše európskeho občana sa končila Dostojevského citátom: „Ak sa raz buduje ľudská spoločnosť bez Boha, výsledkom je hrozná tma a niečo nekonzistentné, čo zapríčiní pád systému pod ťarchou ľudskej kliatby.“

Obsahová štruktúra príhovoru kardinála Korca spontánne vyústila do otvorenej otázky nasmerovanej všetkým kompetentným vrátane nás, prítomných diplomatov. „Dve konštrukcie bez Boha sa už v našich časoch zrútili. Bol to nacizmus a komunizmus. Je ešte niekto, kto chce vyskúšať inú podobnú konštrukciu?“

Po desiatich rokoch, keď hodnoty členských krajín EÚ podliehajú náročným skúškam, keď Európa založená na solidarite stráca pôdu pod nohami, keď hľadá svoju stratenú identitu, vyznieva každé kardinálovo slovo ako výzva na našu dôkladnú sebareflexiu. A nielen pre vtedy prítomných diplomatov, ktorí odosielali obsažnú výpoveď kardinálových slov do svojich krajín, ale aj pre nás teraz tu na Slovensku majú jeho slová čo povedať.

Krátku spomienku na významného slovenského kardinála ukončím slovami, ktoré mi pri písaní tejto úvahy napadli: „Hrdinská minulosť kardinála Korca presahuje našu prítomnosť a ak necháme preniknúť jeho slová do našich sŕdc, otvoria nám bránu do lepšej budúcnosti.“

Nech Pán života a smrti odmení jeho vernú službu Katolíckej cirkvi a celému Slovensku.

Dagmar Babčanová
Autorka je bývalou veľvyslankyňou Slovenskej republiky vo Vatikáne.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo