Po násilných protestoch v arménskom Jerevane zadržali šesť ľudí

Zadržaní sú podozriví z výziev na prevzatie moci v krajine a na násilné zvrhnutie ústavného poriadku. Nepokoje vyvolalo prímerie Arménska s Azerbajdžanom v Náhornom Karabachu, na ktoré budú dohliadať Turecko a Rusko.
TASR
TASR
Verejnoprávna tlačová agentúra, ktorá poskytuje spravodajský servis pre médiá, inštitúcie a firmy na Slovensku aj v zahraničí.

Po nepokojoch, ku ktorým došlo v Jerevane v noci na utorok po podpísaní vyhlásenia o Náhornom Karabachu, bolo zadržaných šesť ľudí. 

Podľa spravodajského portálu Meduza.io to na sociálnej sieti Facebook oznámil vedúci úradu arménskej vlády Eduard Agadžanjan, ktorý spresnil, že medzi zadržanými sú aj dvaja účastníci útoku na predsedu arménskeho parlamentu Ararata Mirzojana. Zadržaní sú podozriví z výziev na prevzatie moci v krajine a na násilné zvrhnutie ústavného poriadku.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan 9. novembra informoval, že s Ruskom a Azerbajdžanom podpísal vyhlásenie o ukončení vojny v Náhornom Karabachu. Následne na centrálne námestie Jerevanu vyšli stovky ľudí nespokojných s takouto dohodou.

V noci 10. novembra vtrhli demonštranti do budov arménskej vlády a parlamentu, pričom rozbili vchodové dvere. Vo vnútri objektov poškodili vybavenie a nábytok a rozbili okná. Navyše aj fyzicky zaútočili na predsedu arménskeho parlamentu Ararata Mirzojana.

V súlade s trojstranným vyhlásením sa 10. novembra od 00.01 h miestneho času mali úplne zastaviť všetky bojové akcie v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany mali zostať na svojich pozíciách. Kontaktnú líniu budú kontrolovať ruské jednotky. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.

Po oznámení o podpísaní trojstrannej dohody o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa v rôznych častiach Azerbajdžanu začali ľudové veselice a oslavy. V Arménsku naopak vypukli protesty.

Na prímerie bude dohliadať aj Turecko

Podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na kanceláriu tureckého prezidenta, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte šéfom Kremľa Vladimirom Putinom povedal, že Turecko a Rusko budú pôsobiť "v spoločnom stredisku, ktoré určí Azerbajdžan na svojom území zachránenom pred okupáciou Arménskom".

Dodal, že v tejto súvislosti bude mať Moskva "dôležitú zodpovednosť". Turecký líder zároveň označil prímerie za "správny krok k trvalému riešeniu".

Medzitým dorazilo do Arménska viac ako 200 príslušníkov ruských "mierových síl", informovalo podľa agentúry TASS v utorok ruské ministerstvo obrany.

"V Arménskej republike už pristálo 12 vojenských dopravných lietadiel Il-76 s dôstojníkmi z velenia ruských mierových síl a vojenskými jednotkami 15. mierovej brigády," uviedlo ministerstvo.

Spresnilo, že letecky dopravili do Arménska okrem vojakov aj obrnené transportéry, obrnené vozidlá a komunikačné prostriedky. Celkovo letecky prepravia do oblasti konfliktu 1960 vojakov, 90 obrnených transportérov a 380 motorových a špeciálnych vozidiel.

Ministerstvo informovalo, že ruský "mierový kontingent" v Náhornom Karabachu bude v zásade pozostávať z jednotiek 15. samostatnej motostreleckej brigády Centrálneho vojenského okruhu.

Ruské sily zriadia pozorovacie stanovištia pozdĺž línie kontaktu v Náhornom Karabachu a pozdĺž Lačinského koridoru, ktorý spája Arménsko s touto enklávou, aby mali kontrolu nad dodržiavaním dohody o prímerí. Velenie "mierových misií" bude umiestnené v oblasti karabašskej metropoly Stepanakert, dodalo ministerstvo.

Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, vedú už desaťročia konflikt o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30-tisíc obeťami na životoch.

Ťažké boje v oblasti opäť prepukli 27. septembra tohto roku a pokračovali aj napriek trom vyhláseným prímeriam. O život pripravili podľa oficiálnych údajov viac ako 1000 ľudí vrátane civilistov, aj keď skutočný počet obetí je podľa predpokladov zrejme oveľa vyšší.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Arménsko Jerevan Náhorný Karabach
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
pred 8 hodinami

Béla Bugár neodporúča Maďarskej aliancii, aby išla do predvolebnej koalície s PS. „Podľa mňa s Progresívnym Slovenskom ísť nemôžu. Stratia voličov, lebo je tam nenávisť proti progresivizmu, proti LGBTI, to je najväčší problém,“ hovorí v Postoj TV expredseda Mosta-Híd s tým, ževoliči Aliancie boli takto vychovaní. Samostatne sa podľa Bugára však Maďari do parlamentu nedostanú.„S KDH, poprípade s Demokratmi by to šlo. Ale KDH si asi ťažko sadne s nimi k stolu,“ a vysvetľuje prečo.

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť