Dotácie na rodovú rovnosť Feministky sa hnevajú, no prolife mimovládky dostali peniaze aj za Pietruchovej

Tým, že s pojmom „rod“ má šéf rezortu Milan Krajniak problém, sa netají. Po nástupe na ministerstvo napríklad zmenil názov odboru rodovej rovnosti, ktorému šéfovala Oľga Pietruchová. Dnes sa volá odbor rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí. 

Vláda tiež schválila Krajniakovu novelu zákona o finančnej podpore detí a rodín. Ak ju odobrí parlament, ministerstvo práce už nebude poskytovať dotácie na „podporu rodovej rovnosti". Tento rok tak zrejme išli peniaze na takto označenú dotáciu naposledy. 

Z tohtoročnej dotácie 21 300 eur sa prvý raz neušlo feministickým organizáciám. Podporu dostali tri mimovládky – Únia materských centier (8 400 eur), Fórum života (8 200 eur) a Poradňa Alexis (4 700 eur).

Vzápätí sa objavila mediálna kritika (v denníku SME a Denníku N), že dve z týchto organizácií nielenže neriešia rodovú rovnosť, ale proti nej priamo broja. A tiež to, že ide o organizácie, ktorých zakladateľkami sú Anna Verešová, dnes riaditeľka sekcie rodinnej politiky u Krajniaka, a Anna Záborská, vládna poslankyňa. 

„Ani jedna MVO priamo pracujúca v oblasti rodovej rovnosti nedostala ani cent. (...) dostali ich 2 prokresťanské MVO, ktoré patria k najhlasnejším organizáciám bojujúcim proti reprodukčným právam žien a proti rodovej rovnosti,“ uviedla na facebooku organizácia Možnosť voľby, ktorá z dotácií na rodovú rovnosť dostala za posledné roky okolo 50-tisíc eur. 

Faktom však je, že Fórum života aj Poradňa Alexis dostali dotácie na podporu rodovej rovnosti aj za predošlého vedenia rezortu, keď agenda spadala pod odbor Oľgy Pietruchovej. I keď platí, že výraznejšie boli podporované feministické neziskovky ako Aspekt či Možnosť voľby.

Poradňa Alexis robí diskusie pre mužov

Fórum života odmieta spochybňovania svojej práce v oblasti rodovej rovnosti. „Získané financie použijeme na poradenské a podporné služby pre ženy zažívajúce násilie, čo je absolútne v súlade s prioritnými oblasťami k dotáciám na podporu rodovej rovnosti na rok 2020,“ uviedla pre Postoj predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová. Podľa jej slov poskytnú poradenstvo aj v regiónoch, kde bola pomoc nedostupná, napríklad v Snine. 

Dobešová priznáva, že ľudia môžu vnímať Fórum života najmä cez ochranu každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť. „Na advokačné, preventívne a podporné aktivity pre toto poslanie však získava organizácia finančné prostriedky z iných zdrojov,“ dodáva. Napríklad teraz organizujú verejnú zbierku a kampaň s názvom Sviečka za nenarodené deti. 

Aj Poradňa Alexis tvrdí, že ich práca je v súlade s prioritnými oblasťami k dotáciám na podporu rodovej rovnosti. „Ak by naša činnosť bola v rozpore s oblasťami podpory danej výzvy, predpokladám, že by naša organizácia nebola podporená ani v predošlých rokoch, kedy malo ministerstvo iné vedenie a zástupcov,“ povedala šéfka Poradne Zuzana Stohlová Kiňová.

Poradňa Alexis rieši okrem poradenstva nečakane tehotným ženám aj ďalšie témy. „Spolu s klientkami, ale aj klientmi, odborne pracujeme na zosúladení ich rodinného a pracovného života, ktorý sa najmä v dôsledku neplánovaného tehotenstva ocitol v kríze,“ vysvetľuje Stohlová Kiňová.

Na projekt dostali 4 700 eur, hoci žiadali 6 500 eur. Peniaze pôjdu podľa šéfky Poradne Alexis na psychologické poradenstvo a podporu ženám, ktoré zaskočilo neplánované tehotenstvo, ako aj ženám po spontánnom alebo umelom potrate. 

V Alexis sa podľa jej slov snažia znížiť mieru negatívneho emocionálneho prežívania a tým eliminovať diskrimináciu žien a znížiť mieru psychického a fyzického násilia, ktoré je na nich často páchané zo strany partnera. 

Ďalšou aktivitou sú diskusie medzi študentmi-mužmi, ktoré vedú lektori. „Diskusiami v chlapčenských kolektívoch chceme dosiahnuť, aby mladí muži hlbšie pochopili svoju zodpovednosť za svoju partnerku a dieťa a konfrontovali sa s touto situáciou a aj v prípade, že vzťah nemá perspektívu, prebrali svoj diel zodpovednosti za dieťa, nevyhýbali sa finančným záväzkom a podobne,“ spresnila Zuzana Stohlová Kiňová. 

Tretím podporeným bola Únia materských centier, ktorá poskytuje poradenstvo, pomoc a podporu svojim členským materským a rodinným centrám. 

Projekt, na ktorý získali dotáciu, sa týka vzdelávania líderiek materských a rodinných centier. „Vedieme s nimi diskusie o rovnosti – a ako ju dosiahnuť – aj v malých sídlach, čo vôbec nie je jednoduché,“ vysvetľuje riaditeľka Únie materských centier Daniela Konečná. 

„Do konca roka pripravujeme okrúhle stoly o rovnosti v odmeňovaní žien za prácu, o fenoméne materskej a rodičovskej dovolenky, s akcentom na tzv. otcovskú materskú, ktoré sú postavené na nerovnosti, so záberom na sociálne systémy,“ pokračuje Konečná. 

Za problém pri poskytovaní dotácií z ministerstva práce považuje to, že rozhodnutie o podpore na konkrétny rok dostanú v októbri, čo sa deje už niekoľko rokov. „Už roky tak bez akejkoľvek istoty realizujeme projekty de facto desať mesiacov z ,voľných‘ prostriedkov organizácie, a tak veľa z toho, čo by sme chceli, robíme v minimalistickom režime,“ sťažuje sa Konečná. Uvítala by, keby rozhodnutie prišlo napríklad v marci, čím by sa im ľahšie plánovalo. 

Ďalšia kritika

Podpredsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť Adriana Mesochoritisová na facebooku organizácie Možnosť voľby obvinila ministerstvo práce, že nedodržalo legislatívne pravidlá v prípade novely zákona o finančnej podpore detí a rodín. 

Krajniakovmu rezortu vyčítala, že návrh zákona nepredložilo na rokovanie poradných orgánov ako napríklad Výboru pre rodovú rovnosť či Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Kritizovala aj to, že materiál bol v pripomienkovom konaní namiesto 15 dní iba sedem. 

Ministerstvo však trvá na tom, že legislatívny proces bol v súlade so zákonom. Odvoláva sa na možnosť skrátiť pripomienkové konanie, ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, čo bol podľa ministerstva prípad predkladaného návrhu. 

„Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu, ktorá nám momentálne neumožňuje uskutočniť zasadnutie Výboru pre rodovú rovnosť v priestoroch MPSVR SR a naliehavosť termínu, nebolo možné návrh prerokovať v príslušnom výbore,“ vysvetľuje ministerstvo.

O návrhu poskytli informácie aj Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, v rámci ktorej pôsobí aj Výbor pre rodovú rovnosť, dodáva rezort práce.