Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
31. august 2020

Štátne sviatky a pamätné dni

Nech sa 1. september vráti školákom

Koalícia plánuje nové pamätné dni a štátny sviatok navyše. Jeden by mohla pokojne zrušiť.

Nech sa 1. september vráti školákom

Prvý deň v škole. Ilustračné FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Vládni poslanci sa chystajú novelizovať zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ktorý pripadá na 28. október a v súčasnosti je pamätným dňom, by sa stal štátnym sviatkom. Pribudnúť by mali tiež nové pamätné dni.

Z nich vyzdvihnúť si zaslúži predovšetkým 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Práve 24. júna 1954 disident Silvester Krčméry na súde v Trenčíne predniesol svoju obhajobnú reč, v ktorej povedal: „Vy máte moc, my máme pravdu!“

Bol to nesmierne silný prejav, ktorý by mal byť v čítankách. A každý slovenský študent by s ním mal byť oboznámený podobne, ako sa napríklad žiaci v USA učia o gettysburskom príhovore Abrahama Lincolna...

Koalícia sa akiste nevyhne kvôli týmto návrhom kritike. V čase koronavírusu nie je novela zákona o štátnych sviatkoch to najprioritnejšie, čím by sa politici mali zaoberať. Na druhej strane, ak sa majú nový štátny sviatok a pamätné dni trochu vžiť, je dobré prijímať takúto normu na začiatku vládnutia.

Návrh oživí aj niektoré ďalšie polemiky. Pri debate o 28. októbri sa určite niekto ozve, že Slováci sa k Československu prihlásili až o dva dni neskôr, Martinskou deklaráciou, preto by bolo lepšie, keby štátnym sviatkom bol radšej 30. október (ten je dnes pamätným dňom).

Na to by sa dalo odpovedať, že medzi päticou „mužov 28. októbra“, ktorí v roku 1918 uskutočnili prevrat v Prahe, bol aj zástupca Slovákov: Vavro Šrobár.

Navyše, pripomínanie si vzniku ČSR 28. októbra má aj zahraničnopolitický rozmer. V Česku je to stále štátny sviatok a keby bol aj na Slovensku, oba národy by mali jeden deň v roku, keď by si pripomínali spoločnú kapitolu svojich dejín. Inak povedané, 28. október ako štátny sviatok v oboch krajinách by bol demonštráciou pokračujúcej blízkosti našich národov.  

Na Slovensku sa tiež opakovane vynára téma vysokého počtu dní pracovného pokoja a nákladov, ktoré to spôsobuje ekonomike. Nové pamätné dni (keďže nie sú dňami pracovného pokoja) sú z tohto pohľadu menej kontroverzné než nové štátne sviatky.

Inzercia

No hospodárske dosahy voľných dní netreba preceňovať. Každý rok nejaké dni pracovného pokoja pripadnú na víkendy. Navyše, dosahy na firmy sú veľmi individuálne.

Inými slovami, pre výrobnú spoločnosť môže deň pracovného pokoja znamenať výpadok produkcie. Pre podnikateľa v odvetví voľnočasových aktivít, naopak, dodatočné zisky.

V každom prípade, ak by náklady nového štátneho sviatku mali predstavovať ekonomický problém, núka sa možnosť zrušiť niektorý iný deň pracovného pokoja. V slovenskej spoločnosti by sa asi dal nájsť konsenzus, že Deň Ústavy SR by sa dal presunúť z kategórie štátnych sviatkov medzi pamätné dni – 1. september by sa tak vrátil školákom ako začiatok školského roka.

Pre porovnanie, napríklad v Nemecku sa tamojší Základný zákon (Grundgesetz) z roku 1949 teší všeobecnej úcte, no deň jeho vzniku, 23. máj, nie je štátnym sviatkom. Rovnako ani v Českej republike nie je tamojšia ústava pripomínaná zvláštnym štátnym sviatkom.

Pokiaľ bol prvý septembrový deň spojený so začiatkom školského roku, mal v sebe relatívne silný emocionálny náboj. Prvý deň v škole po letných prázdninách sme vždy silno prežívali.

S Dňom Ústavy SR sa podobné silné emócie spojiť nepodarilo. Sotva pre tento deň tiež politické elity našli nejakú hlbšiu náplň – možno okrem dňa otvorených dverí v Národnej rade. Preto by ho verejnosť v rámci reformy štátnych sviatkov asi najľahšie oželela.

Odporúčame