Pred 40 rokmi triumfovali poľskí štrajkujúci nad komunistickou mocou

Po rozsiahlej vlne protestov, ktorá zasiahla Poľsko v lete 1980, bola vláda donútená urobiť ďalekosiahle ústupky. Legendárne odborové hnutie Solidarita položila základy rozpadu sovietskeho impéria v strednej a východnej Európe.

V pondelok 31. augusta uplynie 40 rokov od podpísania prelomovej dohody medzi zástupcami štrajkujúcich, vedených Lechom Walesom, a predstaviteľmi poľskej vlády.

Nie náhodou sa práve v Gdansku zdvihla vlna odporu proti režimu. Toto prístavné mesto sa stalo totiž už v decembri 1970 jedným z centier demonštrácií, ktoré vyvolalo v Poľsku náhle zdraženie mäsa, múky a ďalších druhov základných potravín. Na potlačenie občianskych nepokojov nasadili komunisti políciu, pričom proti vlastným obyvateľom neváhali poslať ani tanky. Pri krvavých represáliách prišli o život štyri desiatky ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Scenár sa o desať rokov neskôr - v lete 1980 - opakoval. Poľsko sa nachádzalo na pokraji hospodárskeho kolapsu, a tak sa vládnuca komunistická strana opäť rozhodla zvýšiť ceny základných potravín. Nespokojní ľudia začali po celej krajine štrajkovať, avšak zvolili inú taktiku. Už nevyšli do ulíc, ale sa zabarikádovali na závodoch a tak paralyzovali výrobu.

Bezprostredným dôvodom augustového štrajku v Gdansku bolo však prepustenie z práce aktivistky Slobodných odborových zväzov Anny Walentynowiczovej. V lodeniciach odpracovala tridsať rokov a výpoveď za činnosť v ilegálnych odboroch prišla päť mesiacov pred jej odchodom do dôchodku. Symbolom protestov v gdanských lodeniciach sa stal elektrikár a neskorší prezident Poľska Lech Walesa.

Za výrazný moment sa považuje vytvorenie Medzipodnikového štrajkového výboru na čele s Lechom Walesom, ktorý 17. augusta 1980 zjednotil v Gdansku dovtedy izolované štrajkové výbory. Predstavil 21 žiadostí, medzi ktorými bola napríklad požiadavka na zavedenie voľných sobôt, zníženie dôchodkového veku, zaistenie tovaru v obchodoch, ale aj požiadavky politické ako registrácia nezávislých odborov, právo na štrajk, sloboda slova, prepustenie niektorých opozičných politikov a intelektuálov.

Protesty napokon vyústili do podpísania dohody medzi vládou a nezávislými odbormi. Stalo sa tak v nedeľu 31. augusta 1980 v gdanských lodeniciach nesúcich meno V. I. Lenina. Cestu k rokovaniam a k podpísaniu dohody, k akej nikdy predtým ani v jednej krajine socialistického bloku nedošlo, umožnili zmeny v poľskom vedení.

Prvý tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZRS) Edward Gierek obetoval najskôr predsedu vlády Edwarda Babiucha, ktorý odstúpil 24. augusta 1980. Novým premiérom sa stal Józef Piňkowski. Ten vo vládnom vyhlásení z 5. septembra 1980 prisľúbil celý rad sociálnych opatrení ako napríklad zastavenie rastu cien, zvýšenie miezd a skrátenie pracovného času. V ten istý deň, 5. septembra, odstúpil aj šéf poľských komunistov Edward Gierek.

Lech Walesa po podpísaní zlomovej dohody povedal: "Náš spor sme skončili bez použitia sily, prostredníctvom rozhovorov a presviedčania. Ukázali sme, že Poliaci, keď chcú, môžu vždy spolu komunikovať. Je to teda úspech obidvoch strán. V súčasnej situácii sme získali všetko, čo sme mohli získať. Dosiahneme aj zvyšok, pretože máme to najdôležitejšie - naše nezávislé samosprávne odbory. To je naša záruka do budúcnosti!"