Podcast V nohách sedemsto kilometrov, v hlave čistú myseľ a v srdci Boží pokoj

Rozhovor s Markom Poláčkom o letnom putovaní naprieč Slovenskom po turistickej trase od Dukly po Devín.

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a katolícku teológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v Slovenskom rozhlase, v TA3 a TV LUX a tiež ako hovorkyňa v štátnej správe. Je vydatá, má tri deti a pred časom vymenila bratislavské mestské prostredie za vidiecky život na myjavských kopaniciach.

Ďalšie autorove články:

Kapucín Borkovský a biblistka Hidvéghyová V cirkvi sme kládli príliš veľký dôraz na bezhriešnosť. Ale Ježiš prišiel kvôli hriešnikom, s dokonalými si veľmi nerozumel

Augustinián Juraj Pigula Každý veľký líder bol nositeľom nádeje. Čím viac sme fascinovaní Ježišom Kristom, tým väčšiu nádej máme

Evanjelický farár na Myjave Strach je jedna z najväčších zbraní, ktorými sme manipulovaní. Veľká noc je o tom, že báť sa netreba

Občas som zahliadla, ako popred náš dom prechádzajú turisti. Vzhľadom na to, že cez našu obec vedie nejaká turistická trasa, nie je to až také prekvapivé. Toto leto ich však bolo naozaj veľa, nedali sa prehliadnuť, ani tie ich veľké ruksaky, čo niesli na chrbtoch. Zvláštne, pomyslela som si, že sa nevedia efektívnejšie zbaliť na turistiku. Ale možno je to móda tohto leta chodiť s čo najväčším batohom.

V jeden deň zazvonil u nás turista s veľkým ruksakom. Bol to náš známy, ktorý išiel okolo a zastavil sa na kus reči. A záhada tohto leta bola vyriešená. Dozvedela som sa, že popred náš dom vedie najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku siahajúca od Duklianskeho priesmyku až po Devín, celkovo okolo 780 kilometrov. Mnohí turisti, ktorých vidím prechádzať okolo, majú teda za sebou niekoľkotýždňový pobyt pod holým nebom a v nohách niekoľko stoviek kilometrov. Zrazu sa mi ich ruksaky zdali aj celkom malé, vzhľadom na to, že sa balili na mesačnú dovolenku.

Marek Poláček sa toto leto rozhodol, že si splní svoj dávny sen. Po niekoľkomesačnom nútenom pobyte v panelákovom byte, po ťažkom rozhodnutí opustiť dlhoročnú prácu a na základe odporúčaní dovolenkovať doma, sa mu teraz naskytla jedinečná príležitosť prejsť pešo naprieč celým Slovenskom. U nás doma sa zastavil po 22 dňoch putovania a po prejdených vyše 650 kilometroch.

Manželka ťa bez problémov pustila na túto výpravu? Samého, na niekoľko týždňov putovania po horách, dolinách, neznámych krajoch...

Nebola tým nadšená, ale hovoril som jej, že to naozaj potrebujem. Potrebujem urobiť čiaru za jednou etapou svojho života, poďakovať sa Bohu za to a v tichu a samote sa ho pýtať, čo ďalej. Beriem to ako takú duchovnú púť. Keď manželka videla, ako som si niekoľko dní poctivo pripravoval veci a balil ruksak, pochopila, že nemá zmysel ma odhovárať.

Čo bolo pre teba najnáročnejšie?

Naučiť sa prijímať nepohodu, ktorá však k takýmto púťam patrí. Raz dážď a mokré topánky, inokedy slnko a smäd, potom únava, otlaky, hlad, komáre a podobne. Ale Pán sa stará a vždy, keď bolo zle, som natrafil na milých a ochotných ľudí. A aj ja som bol tiež skúšaný, či sa dokážem podeliť s druhým o poslednú fľašu vody, ktorá má na niektorých úsekoch doslova cenu zlata.