Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. júl 2020

Hmyz

Komáre letia viac na mužov, neodplaší ich ani pivo

Rozhovor s parazitológom Nasirom Jalilim o komároch, boji proti nim a chorobách, ktoré na Slovensku spôsobujú.

Komáre letia viac na mužov, neodplaší ich ani pivo

Sezóna komárov je na vrchole. Obce na Záhorí hovoria o kalamitnom stave. Parazitológ Nasir Jalili vysvetľuje, že komáre nie sú len problémom Bratislavy a západného Slovenska, i keď ich počet je v tejto lokalite zvýšený. Hovorí, ako možno voči nim efektívne zakročiť, aké riziká v sebe ukrývajú chemické postreky, a radí, ako si z vlastných záhrad nespraviť liaheň pre tisíce nových jedincov. 

Okrem toho približuje život komárov, hovorí, kedy sú najaktívnejšie, koľko za deň preletia, ale i to, čo ich na ľudí najviac láka. Hoci sa komárov na Slovensku netreba báť, pripomína, že aj miestne druhy spôsobujú špecifické ochorenia. 

Nasir Jalili pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej sa venuje tropickej parazitológii a otázke komárov ako prenášačov a pôvodcov chorôb. V súčasnosti spolupracuje s mestom Bratislava na mapovaní potenciálnych liahnisk komárov. Pochádza z Agfanistanu, kde pred pár rokmi aj s pomocou Slovenska založil základnú školu pre 700 detí. Na Slovensku žije viac ako 30 rokov.

Slovensko má za sebou daždivý máj a jún, no tiež veľmi teplý prelom júna a júla, to všetko praje liahnutiu komárov. Starostovia záhorských miest a obcí hovoria o jednej z najväčších kalamít za posledných desať rokov. Je situácia naozaj horšia ako po minulé roky?

Starostovia na Záhorí sa určite nemýlia, keď hovoria, že situácia je v porovnaní s ostatnými rokmi veľmi zlá. V tom im môžem dať za pravdu. Sám som sa bol o situácii presvedčiť v záhorských obciach ako Moravský svätý Ján, Veľké Leváre, Závod, Jakubovo či Vysoká pri Morave.

Môže v danej oblasti za kalamitu najmä počasie?

Vo veľkej miere áno. Komáre potrebujú pre svoj vývin hlavne vodu a teplo. Posledná dekáda mesiaca jún po intenzívnych dažďoch bola veľmi teplá. K tomu sa rieka Morava vyliala z koryta a spôsobila záplavy, čím sa veľké územie dostalo pod vodu. S následným teplom sa vytvorili ideálne podmienky.

Za krátky čas sa tak vyliahlo naozaj kalamitné množstvo komárov. Ich početnosť tak súvisí predovšetkým s množstvom zrážok a vody v zaplavovaných územiach. Tohtoročným problémom je však tiež to, že sa vo veľkej miere vyliahli aj lesné druhy. 

Komáre sa teda neliahnu len v stojatých vodách a na brehoch riek?

Nielen tam. Vyskytujú sa aj v malých porastoch, lesoch, na lúkach, v okolí železničných dráh či v mlákach na chodníkoch. V zásade všade tam, kde je aspoň kúsok vody.

Čo sa týka lesov, komáre kladú vajíčka najmä na miestach, kde je nejaké bahno. Rovnako ako aj na okraji riek a vôd. Niektoré druhy aj v dutinách stromov. A ich vajíčka v pôde dokážu prezimovať aj niekoľko rokov.

Koľko?

Pokojne aj sedem rokov. No maximálne do desať. Keď sa teda s odstupom času opäť vyskytnú záplavy, tak sa situácia rapídne zhorší. Napríklad teraz sa mohli vyliahnuť komáre z vajíčok nakladených ešte počas kalamity v roku 2013. Je to tiež spôsob ich prežitia do budúcna.

A ako dlho sa následne liahnu?

Komáre prechádzajú tromi vývojovými štádiami – larva, kukla a imágo, teda dospelý jedinec. A celé to dokážu stihnúť od piatich do desiatich dní. Rýchlosť závisí najmä od teploty a hĺbky vody. Čím je nádrž plytšia, tým sa skôr zohreje, a teda komáre sa aj rýchlejšie vyliahnu. 

V súčasnosti sa kalamitám komárov snažia mestá predchádzať najmä používaním biologického postreku. Na akom princípe funguje?

Používané biologické postreky BTi (pomenované podľa baktérie Bacillus thuringiensis israelensis, z ktorej sú vyrobené, pozn. red.) ničia komáre v larválnom štádiu. Ich aplikácia môže zlyhať, ak sa látka neaplikuje včas a proti menším larvám.

Ak sa zakročí neskoro, je to už zbytočné. Na larvy vo vyššom štádiu ani na kukly takýto postrek nemá žiaden účinok. V súvislosti s tým je monitoring liahní komárov veľmi dôležitý.

Sú teda biologické postreky dostatočne účinné?

Keby sa neaplikoval biologický postrek BTi, tak by kalamita komárov bola dvojnásobná. Vďaka nemu bola väčšia časť lariev včas eliminovaná a zredukovaná na znesiteľnú úroveň, no nestihlo sa to všade. Rovnako nereálna je predstava zbaviť sa všetkých komárov. A hlavne nesprávna, vzhľadom na to, že komáre sú súčasťou potravinového reťazca a živia sa nimi napríklad vtáky, ryby, žaby či iný hmyz. 

Aby sme však kalamitám dokázali efektívne predchádzať, potrebovali by sme len na prácu spojenú s monitoringom liahnísk oveľa viac ľudí, ako aj financií. Človek sa zároveň nemá šancu dostať všade, keďže len v týchto lesoch sa nachádzajú státisíce miest, ktoré môžu byť potenciálnym liahniskom. Nehovoriac o tom, že biologický postrek nemožno aplikovať na územiach s vyšším stupňom ochrany. 

V súvislosti s kalamitou na Záhorí sa úrady a časť verejnosti sporili, či je správne použiť len biologicky šetrný postrek a či nepristúpiť aj ku chemickému. V čom je chemický postrek problémový?

Ak je ním človek priamo zasiahnutý, môže spôsobiť dýchacie problémy či iné vedľajšie účinky. To závisí, samozrejme, aj od množstva. Je však škodlivý najmä pre životné prostredie a iné organizmy, ktoré si to odnesú aj za komáre.

Pri chemických postrekoch je však problém v ich účinnosti. Postrek síce zabije dospelých jedincov, ďalšie komáre sa však do danej oblasti môžu znova presťahovať. Chemický postrek sa nesmie aplikovať do vodných plôch pre svoju toxicitu na živočíchy. Vždy treba hľadať zdroj nákazy, kde je komárov najviac.

Samozrejme, ak je komárov už neúmerne množstvo, iná možnosť asi nie je. Pre každého je však hranica úmernosti niekde inde. Poznám ľudí, ktorí nebývajú ani na Záhorí, a na vlastné riziko si striekajú chemický postrek po záhradách, lebo je pre nich súčasné množstvo komárov na nevydržanie. 

Niektorí však istým látkam v chemických postrekoch pripisujú rôzne vedľajšie účinky, ako napríklad znižovanie mužskej plodnosti či dokonca spúšťanie rakoviny. S podobnými argumentmi proti chemickým postrekom namietali aj starostovia niektorých mestských častí Bratislavy.

Každá chemická látka môže byť pre človeka škodlivá. No v tomto prípade ťažko povedať. Som mikrobiológ – parazitológ, nie toxikológ. V spojitosti s týmto tvrdením by bolo potrebné pozrieť sa na vedecké štúdie.

Osobne preferujem biologické postreky, no treba povedať, že dlhé roky sa aj na území Bratislavy aplikovali len chemické a o podobných priamych dopadoch po ich aplikácii nemám správy.

Napríklad takí Taliani na letoviskách robia každý druhý večer chemické postreky, keďže sa tam komáre liahnu aj na brehoch mora, kde, pochopiteľne, biologické postreky možno aplikovať len ťažko.

Ak však už ku chemickému postreku dôjde, ostražití by mali byť najmä ostrekovači. Ľudia, v okolí ktorých obydlí k postreku dochádza, by však v čase vykonávania podobných postrekov nemali istý čas vychádzať z domu.

Môže komáre vyhubiť aj silnejšia búrka?

Určite áno. Spolu s veľkým suchom sú to prirodzené faktory. 

Postrekovanie proti komárom v obci Kostolište v júni 2017. FOTO TASR – Pavol Zachar

Kedy možno hovoriť o hlavnej sezóne komárov?

Niektoré druhy sa vyliahnu vo vodách už keď sa roztopí sneh, teda aj v marci. Máme však aj chladnomilné druhy, ktoré sa liahnu už vo februári. Klíma sa však mení, snehu ubúda a jarných druhov je tak stále menej.

Vo všeobecnosti však môžeme hovoriť o sezóne komárov v našich končinách niekedy od apríla po koniec septembra. Ale boli tiež obdobia, keď som zaznamenal kalamitu komárov aj 7. októbra. Na Slovensku však majú komáre bežne dve až tri generácie do roka.

V súvislosti s komármi sa o nich často hovorí ako o probléme Bratislavy či západného Slovenska. Sužujú komáre ľudí na tomto území viac ako inde na Slovensku?

Komáre určite nie sú len bratislavským problémom. Vyskytujú sa na mnohých územiach i keď platí, že s komármi majú najväčšie problémy ľudia na juhu, juhozápade a juhovýchode Slovenska. Môžeme hovoriť o celom úseku Moravy, Dunaja, problematický je okres Dunajská Streda s Malým Dunajom, ktorý robí problémy aj v okrese Galanta či ďalších susedných okresoch. Rovnako rieka Ipeľ, Hron, Nitra, Žitava, okolie povodia rieky Bodrog v okrese Trebišove, Latorica, Tisa, Laborec, okolie Michaloviec a podobne. Ide v podstate o každú lokalitu kde je množstvo vodných tokov, jazier či nádrží.

Komáre sú však aj na severe Slovenska. Profesor Trpiš už v minulosti publikoval, že 11 druhov komárov sa vyskytuje aj na území Vysokých Tatier priamo na Štrbskom plese. A to dokonca aj komáre rodu Anofeles, ktoré prenášajú pôvodcov ľudskej malárie.

V súvislosti s maláriou však stále platí, že sa jej na Slovensku netreba obávať. Alebo sa niečo zmenilo?

Čo sa týka malárie, treba povedať, že sa na Slovensku v minulosti vyskytovala, no od roku 1963 bola eliminovaná. Komáre však zostali. Chýba tu len zdroj nákazy, teda chorý človek. Keby sme tu mali veľa ľudí s maláriou a komáre by mali možnosť napiť sa ich krvi, môže sa choroba opäť prenášať aj na Slovensku. Takáto možnosť tu stále je.

Našťastie, chýbajú chorí ľudia, a tým pádom je prenos prerušený. Importovaných nákaz môžeme zatiaľ ročne počítať len na prstoch jednej ruky.

Na ochorenia, ktoré komáre spôsobujú, každoročne zomrie až milión ľudí, no prevažne v Afrike. Ide najmä o spomínanú maláriu, ale aj horúčku dengue, ziku či žltú zimnicu, teda i o ochorenia, ktoré sa na Slovensku takmer nevyskytujú. S akými ochoreniami prenášanými komármi sa môže človek stretnúť v našich zemepisných šírkach? 

Kalamitné komáre z rodu Aedes prenášajú napríklad pre Slovensko typický vírus ťahyňa. Ten bol prvotne izolovaný z komárov nazbieraných na východe Slovenska už v roku 1958, konkrétne v obci Ťahyňa, podľa ktorého bol aj pomenovaný.

Vírus sa symptómami podobá na chrípku, spôsobuje malátnosť či nechutenstvo, dokáže telo odstaviť na tri dni. Človek si to často s týmto vírusom nespojí, pretože o ňom ani nevie, hoci vedci tvrdia, že u niektorých osôb môže spôsobovať dokonca encefalitídu. Nemáme naň ani liek, podobne ako na západonílsku horúčku, ktorá sa tiež môže vyskytovať na Slovensku.

Inzercia

FOTO TASR/CDC

To však znie už celkom exoticky.

Áno, no napriek tomu je to už vírus, ktorý je prítomný aj v Českej republike či Maďarsku, nehovoriac o Taliansku, kde sa okrem korony môžeme na dovolenke pokojne nakaziť aj týmto vírusom. Pred dvomi rokmi bol jeho výskyt päťnásobne zvýšený. 

Čo spôsobuje?

Tiež má príznaky podobné chrípke, no u osôb s oslabenou imunitou, podobne ako po chytení kliešťa, môže dospieť až k zápalu mozgových blán. 

Ide teda len o tieto dve ochorenia?

Ešte je to tiež dirofilarióza, ktorá sa prvýkrát na Slovensku u človeka vyskytla v roku 2007. Spôsobuje podkožné pľuzgiere, ktoré môžu byť mylne považované za iné typy kožného ochorenia.

Človek však nie je definitívny hostiteľ, na rozdiel od mačky či psa, ktoré majú s touto chorobou väčší problém. Napriek tomu môže ochorenie spôsobiť zlyhanie pľúc či srdca. 

V zásade však platí, že sa človek na Slovensku komárov nemusí veľmi báť.

Vo väčšine prípadov určite nie. Napriek tomu však musíme aj na Slovensku sledovať exotické druhy, pretože sa k nám môžu dostať ich vajíčka či larvy, ale aj dospelé jedince. A to lietadlami, v pneumatikách či okrasnými drevinami. Napríklad rastlinkou „šťastný bambus“, ktorú importujú firmy z Ázie. Vzhľadom na globálne otepľovanie však tiež nemožno vylúčiť ich adaptáciu na Slovensku.

Koľko druhov komárov žije na Slovensku?

Na Slovensku približne 50, v Európe niečo vyše stovky a dokopy na svete poznáme dosiaľ asi 3500 druhov komárov. V súčasnosti hovoríme hlavne o kalamitných druhoch z rodu Aedes, ale aj o letných druhoch z rodu Culex, a to teda hlavne o komárovi piskľavom.

Napriek tomu dnes ľudí štípu aj malé mušky, o ktorých sa hovorí, že sú nepríjemnejšie ako typické komáre.

Tieto „mušky“ sa volajú simúlie a môžu spôsobovať viaceré alergické reakcie. Je pravda, že majú pomerne bolestivé pichnutie.

Prečo nás vlastne pichnutie komárov bolí?

Keďže sa komáre musia dostať do krvných kapilár, využijú na to svoj ciciak, ktorý funguje ako akási mikroihla. Pri prieniku ciciaku kožou dochádza k mikrotraume a človek následne pocíti bolesť.

Zároveň sa pri pichnutí dostanú do tela človeka sliny komára, ktorých látky vyvolávajú určitú imunitnú reakciu a vzniká opuch. A jeho veľkosť závisí najmä od precitlivenosti organizmu. U niekoho je väčší, u iných zanedbateľný. V slinách sa však nachádzajú aj látky proti zrážaniu krvi, aby mohol komár nerušene cucať krv bez vzniku chrasty.

Môže komár dopichať človeka na smrť? Prípadne je známy priemerný počet uštipnutí, ktoré dokáže ľudské telo zniesť?

Je to veľmi individuálne. Niekto nevie „prežiť“ tri uštipnutia, iný je v pohode aj s tridsiatimi. Určite je možné, aby človek skolaboval aj po dopichaní komármi, ale to by ich muselo byť skutočne enormné množstvo.

Niektorí ľudia tvrdia, že na nich komáre idú viac ako na iných. Pripisujú to napríklad typu krvnej skupiny. Je to skutočne tak, že niektorí ľudia majú väčšiu predispozíciu než iní? 

Ak niekto povie, že komáre idú na krvnú skupinu nula a nejdú na béčko, nech idú so mnou na monitoring lokalít komárov. Potom uvidia, že toto tvrdenie nemá zmysel. Podobne ako tvrdenia, že tí, ktorí pijú pivo, sú lepšie chránení.

Človek je jedine viac oťapený a uštipnutie komára možno hneď necíti, no komáre to určite neodplaší. Alkohol však rozširuje cievy, takže je to pre komáre skôr výhoda.

Na základe čoho sme teda pre komáre atraktívne objekty?

Komáre vedia rozoznávať pachy oxidu uhličitého a mastné kyseliny, ktoré z tela vylučujeme. Preto ľudia, ktorí sa viac potia, môžu byť väčším „lapačom“ komárov. To komárov na človeku láka najviac.

Muži vylučujú viac pachov než ženy, preto možno povedať, že sú komáre viac na mužov. Rovnako majú vybudované termoreceptory a na základe teploty, ktorú vyžarujeme, nás vedia ľahšie vyhľadať.

Je nejaká časť nášho tela voči komárom zraniteľnejšia?

Z môjho pozorovania môžem povedať, že sú druhy komárov, ktoré idú len na spodné časti tela, ale aj také, ktoré sadajú vyslovene všade.

Čo život komára, ako dlho sa dožije?

Závisí od typu a teploty. A aj či ide o samca alebo samičku. V priemere však asi od troch týždňov do štyroch mesiacov. Dokonca sú druhy, ktoré dokážu nielen vo forme lariev či vajíčok, ale aj ako dospelé jedince prečkať zimu. Sú to však jaskynné typy.

Koľko komáre za život preletia?

Desať až dvanásť kilometrov, niektoré aj viac. Nejde však o prelet za jeden deň. Komáre sa postupne presúvajú, každý deň približne o kilometer. Idú vo vlnách – ráno a večer. 

Preto aj platí, že človeka najviac štípu večer?

Áno, večer sú najaktívnejšie, a to hlavne v období šera, no okolo desiatej až jedenástej večer idú „spať“. Samozrejme, ak nie je dusná noc. Ale platí, že štípu aj počas dňa, a to najmä v lesoch, pretože majú radi tieň. Priame slnko im nerobí dobre.

Pijú krv len samičky?

Áno, len samičky. Krv obsahuje bielkoviny, ktoré samičky potrebujú na dozretie vajíčok po kopulácii. Sú však druhy, ktoré na kladenie vajíčok potrebujú až dve či tri napitia. Jedno im nestačí.

A čo robia samce okrem toho, že musia oplodniť vajíčka?

Živia sa nektárom a šťavami rastlín, takže okrem iného sú tiež dôležitými opeľovačmi kvetov. Ale po oplodnení vajíčok zvyčajne hynú. Vo všeobecnosti je to v hmyzom svete tak.

Prečo niektoré komáre bzučia? 

Ide o trenie krídiel počas letu, ktoré vydáva zvuk. Slúži im to aj na komunikáciu.

Nakoľko účinné sú repelenty? 

Závisí od typu aj počasia. Ale v zásade sú veľmi účinné. V kombinácii s dlhými rukávmi či sieťkami na oknách by komáre pre človeka nemali byť problémom.

Pomáhajú aj sviečky alebo keď sa človek „vydymí“? 

Sviečky môžu čiastočne pomôcť, rovnako aj dym, ale len veľmi lokálne a závisí to aj od druhu komára. Takže fajčiari určite nie sú vo väčšej výhode, a to viem z vlastných skúseností. (Smiech.)

Aby si však ľudia z domov nespravili liaheň komárov, mali by často meniť vodu v sudoch, ako aj krhly či nádoby určené na polievanie. Larvy možno vidieť aj voľným okom. 

Ak však vodu cielene zbierajú?

Tak potom treba na hladinu vody umiestniť aspoň fólie, rovnako ako v prípade bazénov. Larvy totiž na svoj vývin potrebujú atmosférický kyslík. Preto sa aj nachádzajú na hladine vody. A fólia ich tak môže od prívodu kyslíka odstaviť. Pomáha však. aj keď ľudia kosia, a to nielen v záhradách, ale aj na lúkach. Keď sa totiž komáre presúvajú, tak oddychujú práve na steblách tráv.

Čo tí, čo majú jazierko? Tí budú vodu asi ťažko vypúšťať.

Keď majú luxus, tak musia znášať aj konzekvencie. Ak však majú v jazierku ryby, tie by nemali mať problém larvy komárov požrať.

O komárovi sa z evolučného hľadiska hovorí aj ako o vražednom predátorovi. Timothy C. Winegard v knihe Komár – ľudská história nášho najvražednejšieho predátora napísal, že komár, alebo skôr choroby, ktoré prenášal v čase éry homo sapiens, zapríčinil za celú túto éru celkovo smrť až miliárd ľudí. Okrem toho, že mnohým ľuďom strpčuje život, mnohí si zrejme kladú otázku, aký zmysel má vôbec jeho existencia?

Predovšetkým je súčasťou potravinového reťazca. Ale tiež čistí planktóny, pretože jeho larvy požierajú riasy a rôzne baktérie. Keby nebolo komárov, vymizli by aj lužné lesy. Pre ich existenciu sú veľmi dôležité. A čo sa týka čísel, možno povedať, že len v prípade malárie komáre de facto zabili viac ľudí, než všetky vojny sveta.

Komárom sa venujete 30 rokov, čo vás na nich najviac fascinuje?

Ten zvuk, ktorý vydávajú (Smiech). Ale najmä to, že môžem pracovať na eliminácii chorôb, ktoré prenášajú aj vzhľadom na to, aký obrovský počet úmrtí ročne spôsobujú. Komáre sú už neoddeliteľnou súčasťou môjho života. V hlavnej sezóne som každý tretí deň v teréne, niekedy aj častejšie. A to nehovorím, že mi pre ne už aj zatopilo auto a v mobile som si musel vymazať aj súkromné fotky dcérok, lebo som nemal dosť pamäte na fotky liahnísk. (Úsmev.)

 

Foto – Andrej Lojan

Odporúčame