Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. júl 2020

Poľské voľby

Prezidenta Dudu môže poraziť liberálny opozičný kandidát

Poľsko čaká napínavé druhé kolo prezidentských volieb, ktorých výsledok môže spustiť posuny na politickej mape.

Prezidenta Dudu môže poraziť liberálny opozičný kandidát

Varšavský primátor Rafal Trzaskowski. FOTO TASR/AP

V nedeľu sa v susednom Poľsku odohrajú dôležité prezidentské voľby. Proti úradujúcemu prezidentovi Andrzejovi Dudovi, ktorý bol ešte donedávna jasným favoritom a má za sebou vládnu stranu Právo a spravodlivosť, sa postaví varšavský liberálny primátor Rafal Trzaskowski, kandidát centristickej Občianskej koalície.

Zatiaľ čo v čase pred vypuknutím pandémie koronavírusu sa zdalo, že súčasný prezident Duda vyhrá už v prvom kole, po viacerých prieťahoch a krátkej kríze medzi vládnymi koaličnými stranami pre poštové hlasovanie došlo k posunu dátumu volieb.

Vďaka tomu došlo aj k výmene kandidátov na prezidenta. Pôvodnú Dudovu vyzývateľku Małgorzatu Kidawu-Błońsku (ktorú však v prieskumoch pomerne rýchlo predbehli hneď viacerí opoziční kandidáti) nahradil práve primátor Varšavy a podpredseda Občianskej koalície Rafal Trzaskowski, čím sa pomery na opozičnej scéne zmenili.

I keď Trzaskowski ohlásil svoju kandidatúru až v druhej polovici mája, jeho nástup v prieskumoch verejnej mienky bol raketový a veľmi rýchlo sa dostal na druhé miesto. V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 28. júna, Duda napokon zvíťazil so 43,5 percentami hlasov, kým Trzaskowského volilo 30,46 percenta voličov.

Hoci vo väčšej časti prieskumov (9:7) pred druhým kolom prezidentských volieb stále vedie úradujúci konzervatívny prezident, Dudov náskok pred Trzaskowským sa pohybuje v rozmedzí štatistickej chyby. Pritom stále nerozhodnutých voličov je približne sedem percent.

Prieskumy volebných preferencií pred druhým kolom prezidentských volieb v Poľsku. Zdroj: Wikipedia.org

Duda valcoval výsledky na východe a juhovýchode krajiny, kde má jeho sociálno-konzervatívny program, ale i strana PiS najsilnejšiu podporu medzi ľuďmi. Rovnako viedol v malých mestách a vidieckych oblastiach. Veľmi populárny je najmä medzi staršími voličmi. Trzaskowski porazil Dudu vo veľkých mestách a najmä v severozápadnej časti krajiny.

Boj o voliča

Po prvom kole volieb ostal obom kandidátom istý rezervoár voličov, ktorých musia osloviť a získať, aby v závere zvíťazili nad svojím súperom. Trzaskowski súťaží najmä o hlasy tých, ktorí podporili tretieho najúspešnejšieho kandidáta z prvého kola, nezávislého Szymona Holowniu, ktorý v závere skončil s necelými 14 percentami hlasov.

I keď Holownia v rozhovore pre televíziu TVN24 neodporúčal, ktorého z dvojice kandidátov by mali voliť jeho stúpenci, pretože ani jeden z nich nie je „jeho kandidátom“, vo voľbách dá nakoniec hlas Trzaskowskému. Podobne ako bývalí poľskí prezidenti Bronislaw Komorowski a Aleksander Kwašniewski. Napriek tomu pri voličoch Holowniu nemožno automaticky počítať s tým, že sa celý elektorát presunie k varšavskému primátorovi.

Trzaskowski môže však určite počítať s voličmi ľavicovo-liberálneho kandidáta Roberta Biedrońa a viac-menej aj s konzervatívnymi, no prevažne opozične ladenými hlasujúcimi, ktorí v prvom kole dali hlas ľudovcovi Władysławovi Kosiniakovi-Kamyszovi.

Trzaskowski sa preto v boji o hlavu štátu snaží osloviť aj umiernených konzervatívnych voličov. Uvedomuje si, že bez nich Dudu nemá šancu poraziť. Tých však musí mobilizovať i Andrzej Duda, keďže v prvom kole pri pomerne vysokej volebnej účasti dosahoval už možný strop voličov strany PiS.

V predvolebnej kampani pred druhým kolom sa tak čoraz viac nakláňa ďalej doprava a okrem tradičných „PiS-ákov“ ide aj po pravicových nacionalistoch, ktorí dali v prvom kole hlas Krzysztofovi Bosakovi zo strany Konfederácia. Ten sa umiestnil na štvrtom mieste s necelými 7 percentami hlasov.

Kandidáti na poľského prezidenta poľský prezident Andrzej Duda a Rafal Trzaskowski. FOTO TASR/AP

Hoci sú Duda a s ním spätá strana Právo a spravodlivosť dlhodobo v role obhajcov tradičných rodinných hodnôt, v rámci pokračujúcej predvolebnej kampane poľský prezident ešte pritvrdil – navrhol zmenu ústavy, ktorá by výslovne zakazovala adopciu detí homosexuálnymi pármi. Duda tiež ešte počas kampane pred prvým kolom prirovnal ideológiu LGBTI menšiny ku komunistickej indoktrinácii.

Inzercia

Protikandidát Trzaskowski, ktorý sa považuje za človeka nakloneného požiadavkám LGBTI, keďže v minulosti podpísal aj chartu LGBTI komunity a niekoľkokrát sa zúčastnil na dúhovom pride, vyhlásil, že aj on je proti adopcii detí pármi rovnakého pohlavia.

„V tejto konkrétnej veci súhlasím s prezidentom,“ povedal, pričom tému označil za neexistujúcu otázku poľskej spoločnosti. Trzaskowski však na margo toho dodal, že bude tolerantnejšou a otvorenejšou tvárou Poľska v Európe.

Nemecko, Trump a chýbajúca predvolebná diskusia

Súčasťou predvolebnej kampane sa stala aj milosť mužovi odsúdenému za pedofíliu, ktorú pred časom udelil prezident Andrzej Duda. Malo ísť o zrušenie súdneho zákazu priblíženia sa k družke a dcére, zatiaľ čo muž si odpykal už celý trest. Podľa ministra spravodlivosti Zbigniewa Žiobra prezident udelil túto milosť na základe žiadosti obete, ktorá je už medzičasom dospelá.

O prípade rozsiahlo písal poľský bulvárny denník Fakt. Sporná titulná stránka denníka môže podľa niektorých komentátorov vzbudzovať dojem, že samotný prezident Duda je spájaný so sexuálnymi zločinmi. Keďže denník spadá do švajčiarsko-nemeckého mediálneho koncernu Axel Springer, Duda obvinil susedné Nemecko zo zasahovania do volieb. Poľské ministerstvo zahraničných vecí si už predvolalo aj nemeckého diplomata v súvislosti s údajnou zaujatosťou nemeckých médií, ktorej sa mali dopustiť pri pokrývaní kampane pred druhým kolom. 

Kritiku niektorých kruhov si Duda vyslúžil aj za odmietnutie povinného očkovania v prípade objavenia vakcíny proti ochoreniu Covid-19.

Štyri dni pred prvým kolom hlasovania sa Duda ocitol tiež v spoločnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome, aby tak potvrdil správu, že po odsune časti amerických vojakov z Nemecka bude na poľskej pôde umiestnená približne polovica z nich. Trzaskowski zas pre zmenu volal s bývalým americkým prezidentom Barackom Obamom, s ktorým mal diskutovať o „dôležitosti poľskej demokracie“.

Úradujúci poľský prezident a prezidentský kandidát Andrzej Duda počas predvolebného mítingu. FOTO TASR/AP

Napätie v kampani vyjadruje aj chýbajúca predvolebná diskusia. Obaja kandidáti sa nemohli dohodnúť na pravidlách debaty po tom, čo Trzaskowski verejnoprávnu televíziu TVP kritizoval za otázky v prospech Andrzeja Dudu počas diskusie pred prvým kolom. Keďže Duda mimo verejnoprávnej TVP diskutovať odmietol, každý z kandidátov si tak nakoniec usporiadal vlastnú diskusiu, a to vo vzájomnej vzdialenosti 400 kilometrov.

V súvislosti s voľbami sa verejnoprávne médiá i niektorí politici vládnej strany Právo a spravodlivosť snažia Trzaskowského vykresliť ako človeka odtrhnutého od reality bežných ľudí, keďže je synom známeho jazzového klaviristu. Europoslanec strany PiS Joachim Brudzinski prívržencov varšavského starostu označil za „elitárov“, ktorí si podľa neho mylne myslia, že sú „skutočnými Európanmi“. To nevyzerá ako veľmi presvedčivá karta, keďže Duda, prezentovaný ako kandidát ľudu, pochádza z Krakova a obaja jeho rodičia sú vysokoškolskí učitelia.

Súboj bude tesný

Na to, aby Trzaskowski vo voľbách porazil Dudu, potrebuje ešte vyššiu účasť než v prvom kole. Tá bola už aj tak pomerne vysoká – 64 percent –, čo bolo viac než v jesenných parlamentných voľbách (necelých 62 percent). 

Ak by voľby vyhral úradujúci prezident Andrzej Duda, strana PiS by si upevnila pozície najmenej do roku 2023, keď budú najbližšie parlamentné voľby. Ak by sa však víťazom volieb stal Rafal Trzaskowski, poľskej vládnucej strane to môže skomplikovať vládnutie vzhľadom na to, že Poľsko je poloprezidentskou republikou.

Prezident tak okrem reprezentatívnych úloh môže tiež predkladať návrhy zákonov, ako aj vetovať zákony prijaté poľským Sejmom, v ktorom má PiS len jednoduchú väčšinu. Pritom na prelomenie veta prezidenta nestačí ako v prípade Slovenska jednoduchá väčšina, ale až trojpätinová. 

Výhra Trzaskowského z Občianskej koalície by tak mohla spôsobiť komplikácie vo vládnutí premiéra Mateusza Morawieckeho a dodať nový nádych poľskej opozícii po sérii volieb, v ktorých dominovala strana Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńskeho. O výsledku a prípadnej zmene atmosféry v krajine môže rozhodnúť len niekoľko desiatok tisícov hlasov. Poľsko tak čaká horúci víkend.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame