Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Spoločnosť
04. jún 2020

Hystéria

Hana z Arku pod kobercovým náletom svätých bojovníkov „ich“ demokracie

Nová členka Rady Českej televízie Hana Lipovská je možno v čomsi mimo, ale o jej kritikoch to platí dvojnásobne.

Hana z Arku pod kobercovým náletom svätých bojovníkov „ich“ demokracie

Hana Lipovská pred desiatimi rokmi pri preberaní ocenenia České hlavičky. Foto – Profimedia

Volá sa Hana Lipovská, má 29 rokov, je vyštudovanou ekonómkou a minulý týždeň ju poslanci zvolili do Rady Českej televízie (ČT). Na tejto informácii nie je nič, čo by mohlo vzbudzovať väčšiu pozornosť (na Slovensku vôbec akúkoľvek pozornosť).

Pridajme preto druhý balík informácií. Do Rady ČT ju nominovala Česká biskupská konferencia (ČBK), ako praktizujúca katolíčka je proti eutanázii aj homosexuálnym zväzkom a jej životným mottom sú slová Ježiša Krista adresované apoštolovi Pavlovi: „Neboj sa, len hovor a nemlč“ (Sk 18, 9). To už je dôvod pre zdvihnuté obočia apokalyptických ohlasovateľov plazivej konzervatívnej revolúcie.

Tých, ktorí aspoň zľahka sledujú politicko-spoločenský vývoj u našich západných susedov, zaujme aj tretia várka informácií. Počas profesionálnej kariéry sa Lipovskej cesty skrížili s Václavom Klausom starším i mladším, načúva názorom Jany Bobošíkovej a do Rady ČT bola zvolená najmä vďaka hlasom Babišovej ANO, Okamurovej SPD a komunistom.

Keď to všetko zmiešame a hodíme do mediálneho mlynčeka, o búrlivú polemiku máme postarané. No nejde len o samotnú polemiku. Zdá sa, akoby v tomto prípade išlo o všetko.

Skupina 19 senátorov vedených neúspešným prezidentským kandidátom Markom Hilšerom ešte v januári na nomináciu Hany Lipovskej reagovala vyhlásením o oslabovaní demokratickej spoločnosti. Ešte ďalej išiel profesor a katolícky kňaz Tomáš Halík, ktorý po jej zvolení varoval pred zničením liberálnodemokratickej politickej kultúry a jej nahradení autoritatívnym režimom. A bývalý predseda KDÚ-ČSL a neskôr TOP09 Miroslav Kalousek dokonca začal uvažovať nad vystúpením z cirkvi. 

Kto by čakal, že Lipovskej sa zastanú aspoň kresťanskí demokrati, ten sa mýlil. O čosi menej dramaticky, ale predsa sa proti nej ozval aj nový predseda KDÚ-ČSL Marián Jurečka, ktorý nechcel zaostať za opozičným antibabišovským mainstreamom. Lidovci tak prepásli ďalšiu príležitosť odlíšiť sa od ODS či TOP09 a vliať konzervatívnym voličom aspoň štipku nádeje, že o nich ešte stoja.  

Čo Lipovskej (neodôvodnene) vyčítajú

Hlavná výhrada, ktorú opakujú Lipovskej kritici, je, že sa médiám profesionálne nevenuje a o opodstatnenosti verejnoprávnych médií dokonca priamo pochybuje. Odkazujú pritom na jej minuloročný rozhovor pre Parlamentní listy, v ktorom povedala, že televízna tvorba je jej ľahostajná a prakticky ju nesleduje.

„Nerozumiem zmyslu existencie verejnoprávnych médií,“ odpovedala pri ďalšej otázke. Následne rozvinula ekonomickú úvahu, že štát má poskytovať len tie služby, ktoré nedokáže poskytovať súkromný sektor: „Nepoznám jedinú reláciu Českej televízie, ktorú by nemohla vysielať komerčná stanica,“ uviedla Lipovská.

Svoje názory tento rok v rozhovore pre portál ČBK cirkev.cz zmäkčila, ale bolo to už v čase, keď jej nominácia do Rady ČT vyvolala verejnú kritiku, ktorej sa snažila čeliť práve opatrnejšími vyjadreniami. Pritom to vôbec nemusela robiť. Názor, že namiesto udržiavania verejnoprávnych médií môže štát financovať tvorbu a vysielanie verejnoprávnych programov v komerčných médiách, predsa nie je ojedinelý ani nelegitímny.

Navyše, Lipovská do Rady ČT kandidovala ako ekonómka a katolíčka – teda osoba, ktorá chce dohliadať na efektívne využívanie verejných prostriedkov a na kvalitu menšinového vysielania, kam patria aj náboženské programy.

Problematickým by mohlo byť, keby väčšina z 15 členov Rady ČT bola z nemediálneho prostredia. Ale to, že medzi jej členmi sú aj ľudia z inej brandže a s odlišným pohľadom, môže byť len obohacujúce.  

Čo možno Lipovskej vytknúť

Zábery v médiách a na sociálnych sieťach dosvedčujú, že Lipovská je osobou, ktorá sa rada stretá s ľuďmi. Málokedy však ide o fotografie ako je tá s kardinálom Dominikom Dukom, na ktorej obaja ochotne pózujú počas stretnutia v arcibiskupskom paláci.

Začiatkom mája ju napríklad reportérka relácie ČT 168 hodín pristihla pri prechádzke s hovorcom prezidenta Miloša Zemana Jiřím Ovčáčkom. Ten, mimochodom, pred dvoma rokmi prestúpil z Cirkvi československej husitskej do Rímskokatolíckej cirkvi a pravidelne sa zúčastňuje na bohoslužbách.

Investigatívny novinár Jaroslav Kmenta ju zasa nafotil pri káve s režisérom a scenáristom Jiřím Svobodom, ktorý bol začiatkom 90. rokov predsedom KSČM. Okrem uštipačných poznámok na adresu jej účesu („ak nie je na fotke ona, tak to môže byť už len poslanec Pirátov Mikuláš Ferjenčík“) si vyslúžila kritiku za to, že sa „zoznamuje s establišmentom“. Na zmienku o tom, že Svoboda ako režisér spolupracoval s ČT pri natáčaní viacerých filmov, už akosi nedošlo. Ináč povedané: keď sa členka Rady ČT stretne so Svobodom, je to „fuj“, ale keď s ním samotná ČT spolupracuje, je to „ok“. Zvláštna logika.   

Inzercia

Výpočet Lipovskej kontaktov, ktoré sú podľa „kádrovákov“ (citujúc komentátora týždenníka Reflex Oldřicha Tichého) toxické, sa tým ani zďaleka nekončí. Ešte tu totiž máme otca a syna Klausovcov.

Exprezident a profesor Vysokej školy ekonomickej Václav Klaus starší v roku 2015 oponoval Lipovskej diplomovú prácu. Inštitút Václava Klausa jej následne ponúkol externú spoluprácu, ktorá trvala až do konca uplynulého roku.

Václav Klaus mladší zasa verejne prezentoval Lipovskej učebnicu ekonómie a ona sama jeden rok pôsobila vo výkonnom výbore jeho Centra pro občanské svobody. „Táto činnosť sa skončila už na sklonku roku 2017, de facto zároveň so vstupom pána poslanca do aktívnej politiky,“ vysvetlila Lipovská pre cirkev.cz.

Skutočným balvanom pre Lipovskú pritom nie sú spomínaní muži, ale jedna žena – Jana Bobošíková. „Vážim si ľudí, ktorí neuhnú. A ja som Janu Bobošíkovú poznala ako človeka, ktorý je absolútne neschopný klamstva,“ zdôvodnila Lipovská pre týždenník Respekt svoje rozhodnutie prizvať Bobošíkovú do svojho poradného tímu. Obe spolupracujú aj v Lipovskej Institute svobody a demokracie.

Keďže Bobošíková je osoba, ktorá je na Slovensku pomerne neznáma, tu je jej krátka vizitka. Bývalá televízna moderátorka sa v rokoch neslávne známej opozičnej zmluvy medzi ODS a ČSSD (2000 – 2001) stala riaditeľkou spravodajstva ČT, ktorej v tom čase prischla prezývka Bobovízia. Jej krátke pôsobenie ukončil odpor vnútri televízie a celoštátne protesty.

Neskôr sa od médií posunula k politike. „Jana Bobošíková je stroj na politicko-mediálne projekty každého druhu a všetkých možných odtieňov,“ napísal šéfredaktor českých Konzervativních novin Matyáš Zrno. Do europarlamentu kandidovala za podnikateľa a politika Vladimira Železného, o prezidentský úrad sa uchádzala za komunistov, neskôr viedla vlastné neúspešné subjekty ako Politika21, Suverenita či Hlavu vzhůru.

„Slečnu Lipovskú, ktorá je s ňou v akejsi aliancii, ospravedlňuje v tejto veci azda mladícka neskúsenosť, naivita a typicky zlý odhad na ľudí, čo sa stáva jedincom, ako je ona, príliš oddaným svetu ideí a teórií,“ napísal komentátor Echo24 Jiří Peňás. „Odhad optimistu je, že to slečne Lipovskej čoskoro dôjde a zistí, že bez tejto opory, v skutočnosti záťaže, sa jej bude intelektuálne aj emočne dariť lepšie.“

Keďže Echo24 spolu s Reflexom a Konzervativními novinami sú asi jedinými médiami, ktoré nepodľahli antilipovskej hystérii, mohla by nová členka Rady ČT zvážiť ich rady. (I keď pre úplnosť treba dodať, že citovaný Oldřich Tichý z Reflexu sa na Bobošíkovú pozerá omnoho pozitívnejšie.)

A rovnako by si mala dať záležať na tom, aby pravidelne a verejne komunikovala aj s ľuďmi, ktorí sú jej názorovo vzdialenejší. Tak ako to urobila po svojom zvolení do Rady, keď si sadla k počítaču a počas online tlačovej konferencie odpovedala na všetky kritické otázky novinárov.  

Čo treba vytknúť Lipovskej kritikom

Výhradám Lipovskej kritikov možno v širšom kontexte sčasti rozumieť. Okrem mladej ekonómky sa v májovej voľbe do Rady ČT dostali aj moderátor Lubomír Xaver Veselý, „autor trápne podliezavých rozhovorov“ (M. Zrno) so Zemanom či Babišom, ktorého nominovalo spomínané Centrum pro občanské svobody Václava Klausa ml., ako aj konzervatívny novinár Mafry (to je ten Babišov mediálny dom) a známy Klausa ml. (áno, opäť) Pavel Matocha.

Okrem nich boli v marcovej voľbe zvolení bývalý šéf spravodajstva ČT Roman Bradáč, bývalý viceguvernér České národní banky Pavel Kysilka a bývalý hokejista a exposlanec za ČSSD Jiří Šlégr, pričom zvolenie prvých dvoch spomenutých si priala najmä Babišova ANO.

Keďže Rada ČT má omnoho silnejšie kompetencie ako napríklad Rada RTVS – najvýznamnejším rozdielom je, že generálneho riaditeľa volí a odvoláva samotná Rada, a nie parlament –, súčasné vedenie ČT, ako aj opozičné strany ODS, Piráti, TOP09 či KDÚ-ČSL sa obávajú, že misky váh v Rade sa preklopia v neprospech súčasného generálneho riaditeľa ČT Petra Dvořáka a v prospech spolku ANO, KSČM, SPD a prezident Zeman, ktorí sú nespokojní so súčasnou podobou ČT.

Urobiť však z jednej ženy s argumentom „lebo Duka, lebo Klausovci, lebo konzervatívny skepticizmus“ obetného kozla, na ktorého tie správne médiá a tí správni politici za potlesku pražskej kaviarne naložia všetky skutočné i domnelé hriechy a netolerované názory a potom vyženú do púšte zabudnutia, je jednoducho ukážkou bohorovnosti svätých bojovníkov za demokraciu. Za tú „ich“ demokraciu.

Odporúčame