Niet staršej inštitúcie v dejinách ľudstva, ako je manželstvo, jedinečný zväzok dvoch osôb v komplementarite svojich darov a celoživotnej jednote. Napriek tomu, relativizácia tohto faktu a jeho jedinečnosti vytvára nové práva, predpisy a zákony, ktorými výrazne zasahuje do všetkých sfér spoločenského života a do kultúry národa.

Pre Kresťanskodemokratické hnutie bola ochrana manželstva a rodiny vždy dôležitým programovým cieľom.

Prvé odmietnutia

Osobitne sme reagovali na túto agendu už pred vstupom do Európskej únie. Na návrh KDH prijala NR SR v januári roku 2002 Deklaráciu o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v EÚ v kultúrno-etických otázkach. Keď som ako hlavný vyjednávač vlády pre vstup SR do EÚ navrhol vláde na jej rokovaní vo februári 2003 vložiť tento text do Prístupovej zmluvy k EÚ ako vyhlásenie Slovenskej republiky, bolo to, žiaľ, odmietnuté.

Prvý pokus o prijatie ústavného zákona o ochrane manželstva predložili poslanci KDH vo februári roku 2006 ako reakciu na pokusy o harmonizáciu práva EÚ vo veci uznávania manželstiev v rámci slobodného pohybu osôb. Táto legislatívna iniciatíva nezískala dostatočnú podporu v parlamente.

Druhý pokus skončil už na politickej úrovni, keď pri tvorbe koaličnej dohody vlády I. Radičovej v roku 2010 strana SaS odmietla akceptovať návrh KDH na ústavné ukotvenie manželstva, resp. to podmieňovala uzákonením registrovaných partnerstiev. KDH takúto podmienku odmietlo a uprednostnilo status quo.

Neprijateľná stratégia

V parlamentných voľbách 2012 získal Smer-SD bezprecedentnú väčšinu 83 poslancov, KDH na druhom mieste malo 16 mandátov.

Jednofarebná vláda R. Fica začala pracovať na historicky prvej Celoštátnej stratégii ľudských práv v gescii ministerstva zahraničných vecí. Samotný zámer nemusel byť problémom, ale jeho realizácia problémovou bola. Už zadelenie pod MZV svedčilo o chybnom východisku či smerovaní stratégie, ktorá mala týmto viac vychádzať zo zahraničnopolitických záujmov vlády než z vnútroštátnych potrieb Slovenska.

Brífing zo dňa 25. 03. 2014, keď novela Ústavy SR z dielne Smeru-SD a KDH prešla do druhého čítania. Na snímke poslanci NR SR za KDH, zľava Martin Fronc, Pavol Hrušovský, líder KDH Ján Figeľ, podpredseda KDH Július Brocka a Ján Hudacký. FOTO TASR – Štefan Puškáš

Návrh textu stratégie vychádzal v niektorých pohľadoch z rodovej teórie a ideológie a z hľadiska pokrytia ľudských práv a zraniteľných skupín bol nevyvážený. Stratégia mala silný politický rozmer. Pre kresťanských demokratov bola neprijateľná.

Koncom augusta 2013 som bol na konferencii právnych expertov a zákonodarcov vo Frascati pri Ríme. Tam som sa ešte viac oboznámil s vážnosťou situácie v medzinárodnom prostredí. V priebehu posledného roka došlo k redefinovaniu manželstva v najväčších štátoch Západu – v USA to urobil Najvyšší súd, vo Francúzsku ľavicové Národné zhromaždenie, vo Veľkej Británii konzervatívno-liberálna koalícia. V Nemecku vláda širokej koalície upravila administratívne opatrenia na rozlišovanie identity podľa troch rodov – muž, žena a iné.

Už zadelenie pod MZV svedčilo o chybnom východisku či smerovaní stratégie, ktorá mala týmto viac vychádzať zo zahraničnopolitických záujmov vlády než z vnútroštátnych potrieb Slovenska. Zdieľať

Tu dozrelo moje odhodlanie. Cestou domov z konferencie som povedal synovi Adamovi: „Tak teraz pôjdeme do toho!“ V nasledujúcom týždni som v médiách oznámil zámer KDH iniciovať rokovania s parlamentnými stranami o ukotvení ochrany manželstva v Ústave SR.

V tom čase sme mali len 13 poslancov, keďže sa medzitým traja kolegovia (D. Lipšic, J. Žitňanská a R. Procházka) rozhodli ísť inou, svojou cestou.

10. septembra som oslovil listami predsedov parlamentných strán s pozvaním na dvojstranné rokovania o ústavnom zákone. Po absolvovaní rokovaní bolo jasné, že pôvodne koncipovaný návrh ústavného zákona z roka 2006 nemá šancu na prijatie. Okrem klubu KDH by ho podporilo len zopár jednotlivcov.

SaS požadovala za podporu odobrenie legislatívy o registrovaných partnerstvách, Smer-SD rokovanie odmietol. Namiesto predsedu strany Roberta Fica mi listom (v prílohe) odpovedala predsedníčka klubu poslancov Jana Laššáková s tým, že platný právny stav je pre ochranu manželstva postačujúci, nie je dôvod ho meniť, a preto nie je ani dôvod o tom rokovať. Situácia vôbec nevyzerala nádejne.

22. septembra 2013 sa v Košiciach konal prvý Národný pochod za život. KDH ho všestranne podporovalo. Pochod 80 tisíc ľudí bol najväčším občianskym zhromaždením od Novembra 1989. Jeho cieľom bola podpora kultúry života. Konkrétne, ochrana života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť a rešpektovanie jeho dôstojnosti, ochrana rodiny založenej manželstvom muža a ženy a starostlivosť o deti a ich výchovu ako právo a zodpovednosť rodičov.

Zároveň MZV vedené Miroslavom Lajčákom pokračovalo v príprave návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, ktorej pripravovaný text bol v protiklade s požiadavkami Manifestu košického NPZŽ.

V októbri zase iná skupina mimovládok a jednotlivcov verejne vyzvala vládu na dopracovanie tejto stratégie. Veľa som nad tým premýšľal a hľadal cestu k riešeniu. Aby nový pokus mal väčšiu šancu na úspech, rozhodol som sa pre iný prístup: aby mal autentický, slovenský pôvod, bol menej stranícky a spájal pravicu i ľavicu. A zároveň, aby bol dostatočne silným, nekompromisným textom.

Po porade s právnikmi a vo vedení hnutia som sa rozhodol pre návrh, ktorý vychádza zo zásad platného zákona o rodine z roku 2005 (stredopravá koalícia).

Citlivo precizoval a dopĺňal dve dôležité vety o definícii, ochrane a podpore manželstva: „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Každé slovo tu má svoju silnú váhu. Ich význam sa rozumne nedá spochybniť. Napríklad jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak.

Cieľom však už nebol len ústavný zákon, ale priamo novelizácia najvyššieho zákona štátu – Ústavy SR. S návrhom som sa obrátil jednotlivo na každého poslanca parlamentu.

Napríklad Pavol Frešo, predseda SDKÚ-DS, vyše dva týždne zvažoval svoj podpis, ale nakoniec ho nepripojil. Zdieľať

14. januára 2014 som za účasti známej aktivistky, manželky a matky prof. Evy Sirackej a ľudskoprávneho experta JUDr. Martina Dilonga prostredníctvom tlačovej konferencie oslovil verejnosť a prostredníctvom osobných listov všetkých 149 kolegov – poslancov NR SR. Viac než mesiac sme spolu s kolegami z klubu KDH zbierali podpisy pod návrh. Každý, kto chcel, sa pripojil; niektorí váhali, niektorí odmietli.

Napríklad Pavol Frešo, predseda SDKÚ-DS, vyše dva týždne zvažoval svoj podpis, ale nakoniec ho nepripojil. Iný poslanec opozície tak urobil, ale na druhý deň prišiel za mnou s tým, že ho manželka a priatelia presvedčili o nesprávnosti jeho kroku. Tak sme na jeho žiadosť jeho meno a podpis vybielili.

Napriek tomu, 40 spolupredkladateľov pod legislatívnym návrhom bol najvyšší – rekordný počet dosiahnutý od roku 1989. Tento osobný, individuálny prístup som použil ešte raz – o rok neskôr pri návrhu na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. V marci r. 2015 mal predložený návrh až 60 predkladateľov. Vážnosť návrhu si to zaslúžila. Ale vtedy ešte Smer-SD odmietal zrušiť tieto amnestie, čo sme opakovane a vytrvalo navrhovali od r. 2002 ako riešenie na očistenie štátnej moci a nastolenie dlho odopieranej spravodlivosti. (K zrušeniu došlo napokon až v r. 2017.)

Kandidát Fico

Premiér Robert Fico pred Vianocami 2013 oznámil kandidatúru na prezidenta v nadchádzajúcich voľbách vyhlásených na 29. marec. Bolo to očakávané rozhodnutie.

Následne vyšiel s návrhom na zmeny v súdnictve. Vzhľadom na veľkú nedôveru v spoločnosti k činnosti súdov (vyše 70 % občanov), nízku vymožiteľnosť práva, prieťahy v konaniach a korupciu, predstavoval návrh racionálne kroky k zlepšeniu fungovania súdnictva. Podobné opatrenia mala vo svojom programe aj vláda Ivety Radičovej. Niektoré z nich v tom čase iniciatívne navrhovali niektorí poslanci z opozície.

Povedal som v tom čase priateľom, že môžeme očakávať veľkú príležitosť na úspech nášho návrhu novelizácie Ústavy. Ale mesiac sa nič navonok nedialo.

Keď sme 18. februára 2014 boli vo večernej diskusii v TV Lux spolu s ministrom kultúry a šéfom volebnej kampane R. Fica Marekom Maďaričom, oslovil ma po relácii pred redakciou TV Lux na Kapitulskej ulici v Bratislave s tým, či by ma na druhý deň mohol navštíviť R. Fico vo veci novelizácie Ústavy. Moja odpoveď bola kladná, veď som ho svojím listom ako predsedu parlamentnej strany pozval na rokovanie ešte v septembri.

Na druhý deň ráno prišiel za mnou do kancelárie v NR SR premiér Fico spolu s predsedom parlamentu Pavlom Paškom. Pokúsil som sa zavolať aj šéfa poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského, ale bol mimo Bratislavy. Bol to rozhovor pre šesť očí o tom, či sa vieme dohodnúť na zmene ústavy.

Predseda Smeru-SD povedal, že nemajú problém s manželstvom, tak ako je to navrhnuté, ale požadujú podporu pre zmeny v súdnictve. Pavla Pašku prizval preto, aby bol súčasťou dohody a tiež aby prijal dôvody KDH, keďže bol viac nositeľom ľavicovo-liberálnych postojov, a tiež, aby garantoval realizáciu krokov pre najbližšiu schôdzu parlamentu. Ja som povedal, že máme 40 podpisov a návrh je pred odovzdaním. Druhá strana navrhla, že tento návrh ako klub podporia, ale nie sú pripravení na jeho eventuálne rozširovanie.

Predseda Smeru-SD povedal, že nemajú problém s manželstvom, tak ako je to navrhnuté, ale požadujú podporu pre zmeny v súdnictve Zdieľať

A paralelne bude podaný spojený návrh obidvoch zmien ústavy, ktorý zlúči zmeny v článku o rodine a zmeny v justícii. Sú odhodlaní to podať aj sami, ak sa nedohodneme. Povedal som, že k dohode chceme prizvať aj SDKÚ a Most-Híd, keďže sme s nimi mali od novembra 2012 vytvorenú Ľudovú platformu.

Smer-SD potvrdil otvorenosť dohode aj s ďalšími stranami, ale úvod chcel definovať s KDH. Potvrdil som blízkosť nášho názoru na stav súdnictva. Vyjadril som záujem o dohodu s tým, že to musím prejednať v hnutí a v poslaneckom klube a že k návrhu na zmeny v súdnictve budeme mať vážne podmienky, pretože niektoré veci sme mali vo volebnom programe, ale niektoré boli nové.

Vnímali sme to ako naplnenie nášho zámeru deharabinizácie slovenského súdnictva. Uvedomoval som si, že Smer-SD môže nájsť chýbajúcich sedem hlasov aj bez KDH, keďže I. Matovič za OľaNO v tom čase verejne ponúkol Smeru podporu ohlásených zmien v justícii bez ďalších podmienok. To by našu iniciatívu znegovalo.

V pondelok 24. februára sme podali návrh na zmenu Ústavy SR so 40 podpismi zo štyroch opozičných strán. Nespoliehali sme sa len na prísľub spoločného návrhu, rozhodli sme sa posúvať obidva návrhy paralelne. Ak bude dodržané slovo, v druhom čítaní postačí podporiť spoločný text. A návrh opozičných poslancov sa stane v tej chvíli nadbytočným.

Naše podmienky

Po konzultácii s predsedníctvom KDH, s poslaneckým klubom a našimi právnymi expertmi sme stanovili päť podmienok na prijateľnosť navrhovaných zmien v súdnictve. V nasledujúcom týždni som sa ešte dvakrát stretol s Robertom Ficom. A tiež s Tomášom Borecom, ministrom spravodlivosti. Naše pripomienky brali vážne.

Najviac energie venovala vláda a rezort justície definovaniu bezpečnostných previerok už vymenovaných sudcov tak, aby nebola spochybnená nezávislosť súdnej moci. Existencia tzv. justičnej mafie, zneužívanie moci cez prideľovanie spisov, nespravodlivosť a nepredvídateľnosť rozhodnutí a podobne – to boli vážne dôvody na seriózne opatrenia smerom k posilneniu transparentnosti, preverovaniu morálnej integrity a bezúhonnosti osôb vykonávajúcich štátnu súdnu moc s doživotnými mandátmi.

Do roku 2001 boli mandáty sudcov len štvorročné a pravidelne obnovované. Ich zmena na doživotnú sudcovskú právomoc nebola spojená s náležitými previerkami a viedla k zhoršeniu stavu slovenského súdnictva. Dôsledky toho sú, žiaľ, dodnes viditeľné.

Keď sme sa zhodli na bodoch zmien v justícii, detaily ďalšieho postupu negociovali za poslanecký klub KDH Pavol Hrušovský a Pavol Abrhán. Odborne mi vypomáhal Ivan Šimko. Pavol Frešo za SDKÚ dohodu ako takú odmietol. Most-Híd sa na rokovaniach zúčastňoval, keďže niektoré zo zmien v súdnictve v predchádzajúcich mesiacoch navrhoval aj Gábor Gál alebo Lucia Žitňanská, ktorá mala k Mostu-Híd blízky vzťah (začiatkom apríla sa stala jeho členkou a následne aj podpredsedníčkou). Na poslednú chvíľu však Béla Bugár od dohody odskočil. A od toho dňa sa k dohode verejne staval kriticky nielen Frešo, ale aj Bugár.

Pre nás to bolo zložité, pretože v rozpore s očakávaniami a s vynaloženým úsilím sme sa nakoniec ocitli v dohode so Smerom-SD sami.

Napokon sa dohodlo, že spoločný návrh za Smer-SD a KDH predložia súčasný a bývalý predseda NR SR Pavol Paška a Pavol Hrušovský. Tak sme to vnímali ako dôstojné a správne. Hrušovský túto úlohu prijal.

Pavol Abrhán v mene Klubu poslancov obtelefonoval krajské štruktúry. Tie naše rozhodnutie chápali a podporovali. Citlivé to bolo aj pre Pavla Hrušovského, ktorý sa pri nominovaní za kandidáta vyskytoval v prvej trojici favoritov prezidentských volieb 2014. Bol podporovaný nielen hnutím KDH, ale formálne aj stranami Most-Híd a SDKÚ-DS.

Táto nová situácia ho príliš spájala so Smerom, s ktorým sme v kampani súperili. Aj pre túto špecifickú spoluprácu bolo ťažké dištancovať sa od útokov médií a oponentov. V jednej chvíli aj ponúkol odstúpenie z kandidatúry, keďže jeho preferencie klesali. Mohlo by to však vyzerať ako tichá dohoda v pozadí a uvoľňovanie voličského priestoru pre Roberta Fica ako kandidáta Smeru-SD. Neodporúčal som mu takýto krok.

V tých mediálnych postojoch sa prejavovali záujmy a ciele vlastníkov médií. Zdieľať

Agentúra Focus začiatkom roka urobila prieskum, podľa ktorého bolo za ústavnú ochranu manželstva až 80 % občanov. Napriek tomu sprevádzala proces novelizácie masívna antikampaň. Týkala sa dominantne návrhu KDH o ukotvení manželstva a spolupráce so Smerom-SD. V tých mediálnych postojoch sa prejavovali záujmy a ciele vlastníkov médií.

Viaceré strany a mnohí politici sa orientujú podľa médií viac než podľa pravdy či vlastného presvedčenia. Poloprávd, osočovania a útokov proti KDH, proti dohode so Smerom, proti Pavlovi Hrušovskému ako kandidátovi na prezidenta bolo neúrekom. Výhrady k justičnej novele nám na rokovaniach tlmočili Združenie za otvorenú justíciu, Aliancia Fair-play alebo veľvyslanec USA T. Sadgewick. Bol to silný tlak, ktorý mal vplyv aj na členov hnutia. No poslanecký klub, oslabený o troch členov, čo odišli po voľbách 2012, zostal v tomto jednotný. Náš postup odobrilo aj všetkých osem krajských organizácií hnutia.

Vo svetle už odhalených súvislostí okolo vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej chcem všetkým kritikom a odporcom bezpečnostných previerok sudcov povedať, že vedome alebo nevedome bránili očiste a zdôveryhodneniu slovenskej justície. Dvaja mladí ľudia sa stali obeťou systému, ktorý celé roky prepájal mafiánske, zločinné záujmy so štátnou mocou, vrátane justičnej.

Keď sa hlasovalo

Dohoda nemala okrem ústavných návrhov žiadne iné súčasti – ani podporu R. Fica v prezidentských voľbách, ani prípravu na prípadnú budúcu vládu so Smerom-SD. Najviac nás z týchto úmyslov obviňovali tí, ktorí do takého vládneho spojenia o dva roky po voľbách 2016 vstúpili.

Pred prvým hlasovaním (25. marca) Pavol Frešo organizoval dokonca bojkot ostatnej opozície voči KDH! Bolo to falošné, zradné divadlo. O rok v máji Frešo 2015 navrhol kandidáta na čelo Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorého si R. Fico tri roky predtým verejne vypýtal – Karola Mitríka.

Navrhol ho napriek tomu, že celá opozícia bola zjednotená za spoločným kandidátom na tento dôležitý post kontroly štátnej moci, ktorého som predstavil. Bol ním špičkový prokurátor Maroš Žilinka.

Rozprava k obidvom návrhom – opozičnému i spoločnému bola spojená, odznela naraz. Prvé čítanie bolo ukončené tak, že hlasovanie o obidvoch návrhoch pripadlo na 25. marec – veľmi inšpirujúci dátum pre kultúru života, pre náš zápas o ľudské práva a za zjednotenie Európy. Je to Deň počatého dieťaťa ako odkaz na sviatok Zvestovania Pána. V slovenskom novodobom kalendári je to Deň zápasu za ľudské práva ako spomienka na Sviečkovú manifestáciu 1988. A je to aj výročie podpisu Rímskej zmluvy v roku 1957 o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (neskoršie EÚ). Nič nie je náhoda v našom živote. Návrh 40 poslancov získal 117 hlasov, ten spoločný ich získal 103.

Nová situácia

Do novej situácie posúvali Slovensko dve skutočnosti – prezidentské voľby a nová petícia za referendum o rodine. 29. marca 2014 prebehlo prvé kolo volieb prezidenta, v ktorom zvíťazil Robert Fico (28 % hlasov). Do druhého kola postúpil spolu s ním Andrej Kiska (24 %).

Pavol Hrušovský na neúspech (3,3 %) zareagoval aj slovami, že ústavné ukotvenie manželstva stojí za to, je viac ako akákoľvek funkcia. KDH na druhý deň ráno potvrdilo svoju podporu Andrejovi Kiskovi. Považovali sme za neprijateľnú ďalšiu koncentráciu moci po tom, čo Smer-SD mal absolútnu väčšinu v parlamente, jednofarebnú vládu a obsadzoval postupne všetky kontrolné orgány štátnej moci.

Mimovládna organizácia Aliancia za rodinu začala 5. apríla 2014 so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Petícia obsahovala otázky o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právnu ochranu výnimočnosti manželstva. Petícia požadovala aj otázku vo veci vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázii. Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska

Na snímke výsledok hlasovania o novele Ústavy SR. FOTO TASR – Michal Svítok

Prezident Kiska počas svojej kampane pred prezidentskými voľbami v marci 2014 uviedol, že „bude preferovať“, aby sa referendum spojilo s komunálnymi voľbami, ktoré sa mali konať (a konali sa) v novembri 2014. 

V druhom kole prezidentských volieb Andrej Kiska výrazne zvíťazil (59, 4%). Sklamanie v Smere-SD bolo veľké a u Roberta Fica ešte väčšie. Vznikla neistota, či tento výsledok neovplyvní aj dohodu o doplnení ústavy. Po neúspechu v prezidentských voľbách by sme navyše zostali s prázdnymi rukami v parlamente.

Navyše, po zahájení intenzívneho zbierania podpisov pod petíciu za referendum o manželstve a rodine príde konanie samotného referenda. Ako upozorňovali viacerí, Fico by v tejto situácii mohol pokojne povedať, že náš návrh o manželstve treba nechať na ľudí, oni priamo a demokraticky rozhodnú o týchto veciach.

Po vyše mesiaci od volieb sme sa s premiérom Ficom osobne stretli, tentoraz na Úrade vlády. Začal slovami: „Tak čo, spáchame to?“ Myslel tým zmenu ústavy. Ja som odpovedal: „My to máme v programe!“ Ten rozhovor bol nástupom do druhého čítania a záverečného hlasovania.

Bez 13 hlasov KDH by predložený návrh nebol prijatý. Zdieľať

Na gestorskom Ústavnoprávnom výbore som ako predkladateľ návrhu prijal výhradu jeho predsedu Roberta Madeja k uvádzaniu počtu jeden muž a jedna žena. Ale zároveň som pre zachovanie jednoznačnosti definície navrhol použiť spojku medzi namiesto a. Výbor to akceptoval. Totiž v roku 2004 Ústavný súd v Španielsku vyložil podobný výraz („muž a žena majú právo“) tak, že „muž má právo“ a „žena má právo“ na manželstvo. A judikát poslúžil v Španielsku ako základ pre uznávanie zväzku osôb rovnakého pohlavia za plnoprávne manželstvo.

Slovenská ústavná definícia manželstva sa tak stala vo svetle medzinárodných skúseností ešte precíznejšou. Finálny text mal podobu: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“

K záverečnému hlasovaniu došlo 4. júna 2014. S výnimkou jedného poslanca (Ľ. Blaha) celý klub Smer-SD zahlasoval spolu s celým klubom KDH za novelu ústavy. Bez 13 hlasov KDH by predložený návrh nebol prijatý.

Ústavný súd bez oprávnenia

Robert Fico našu dohodu o tejto záležitosti dodržal. Za prijatie ústavného ukotvenia manželstva sa v klube Smeru-SD aktívne zasadzovali tiež viacerí poslanci, napríklad J. Podmanický, M. Kéry, J. Blanár.

Traja poslanci, ktorí pre svoje záujmy opustili KDH už predtým, nepodporili hlasovaním 4. júna predložené ústavné zmeny. Pridalo sa však ešte niekoľko ďalších poslancov z iných klubov. Spolu 102 hlasov rozhodlo o vážnych zmenách Ústavy SR, ktoré vstúpili do platnosti 1. septembra 2014 ako ústavný zákon č. 161/2014 Z.z.

Novelizáciou sme rozdelili do jedných rúk spojené posty predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, zrušili automatické členstvo predsedu NS v Súdnej rade, obmedzili sme trestnoprávnu imunitu sudcov a umožnili ich bezpečnostné previerky.

Predchádzajúca pravicová koalícia mala vo svojom programe tieto zmeny v justícii, vrátane bezpečnostných previerok všetkých sudcov. Cieľom previerok bolo zistiť, či sudcovia alebo kandidáti na sudcov nemajú kontakty na podsvetie, nie sú závislí na drogách či alkohole, neprijímajú úplatky alebo nezvyčajné dary, či ich majetok zodpovedá priznaným príjmom a podobne. Ak by sudca v previerkach neobstál a neuspel by ani v prípadnom odvolacom konaní, prišiel by o talár.

Plošné previerky sa však nerozbehli, pretože hneď v roku 2014 Ústavný súd účinnosť zákonov o previerkach pozastavil. Previerky sa mali týkať zhruba 1 400 sudcov. Uzákonenie preverovania vyvolalo kritické reakcie zo strany sudcovských združení. V januári 2019 plénum ÚS pod vedením Ivetty Macejkovej bezprecedentne rozhodlo, že časť prijatého ústavného zákona je v rozpore s „implicitným materiálnym jadrom Ústavy Slovenskej republiky“. Podľa Ústavného súdu sú previerky sudcov v rozpore s nezávislosťou súdnej moci. Ústavný súd čiastočne zrušil aj pravidlá previerok kandidátov na sudcov, hoci samotnú lustráciu kandidátov na talár za protiústavnú neoznačil.

Treba pripomenúť, že štyria sudcovia ÚS zverejnili odlišné stanovisko (Mészáros, Orosz, Mochnáčová, Tkáčik) a že dvaja hlasovali za tento ústavný zákon ešte ako poslanci NR SR (Laššáková, Mamojka). Deväť z trinástich sudcov o mesiac končilo svoje pôsobenie na ÚS, takže vzhľadom na návrat do sudcovského stavu mnohí hlasovali aj „o sebe“.

Je to prvý prípad, keď Ústavný súd na Slovensku rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Slovenská ústava ani zákony nedávajú ústavným sudcom priame oprávnenie posudzovať prípadnú protiústavnosť ústavných zákonov. Zdôveryhodnenie a očista slovenskej justície tak zostáva naďalej dôležitou výzvou.

Pre úplnosť treba dodať, že jeden z poslancov (R. Vašečka) sa usiloval zahrnúť do novely ústavy aj návrhy z petície za referendum o rodine. Smer-SD rozširovanie textu principiálne odmietol. Ak by sme na rozšírení textu trvali, stratili by sme všetko. Nielen samotná odvaha, ale s odvahou spojená rozvaha a realizmus sú v slovenskej politike veľmi vzácne a dôležité. Okrem toho, 15 poslanci z klubov OľaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS navrhli do ústavy v časti o manželstve a rodine zaradiť vetu:

„Registrované partnerstvo ako zväzok medzi plnoletými osobami ustanoví zákon.“ Bol to po 12 rokoch od legislatívnej iniciatívy poslanca Milana Ištvána (SDĽ) ďalší pokus o ukotvenie práva na registrované partnerstvo, tentoraz na ústavnej úrovni. Pokus bol neúspešný. (Hlasovanie v prílohe.)

Termín referenda prezident A. Kiska nespojil s komunálnymi voľbami v novembri, ako to v marci organizátorom avizoval ešte ako prezidentský kandidát. V referende boli nakoniec len tri otázky, keďže prezident sa rozhodol obrátiť v tejto veci na Ústavný súd, a ten jednu z otázok z konania vylúčil. KDH odporúčalo svojim členom, sympatizantom a ľuďom dobrej vôle zúčastniť sa a odpovedať na všetky tri predložené otázky kladne. Referendum o rodine sa konalo 7. februára 2015. Zúčastnilo sa ho 21,4 % oprávnených voličov, pričom vyše 90 % zúčastnených odpovedalo kladne na všetky tri otázky. Referendum bolo neplatné, keďže sa ho nezúčastnila nadpolovičná väčšina voličov.

Keď sa 20. septembra 2015 uskutočnil v Bratislave druhý Národný pochod za život, organizátori sa v jeho manifeste k dosiahnutej dôležitej zmene v základnom zákone štátu ani jediným slovom nevyjadrili. Pritom manifest prvého pochodu v Košiciach od poslancov, vlády a štátnych inštitúcií legislatívnu ochranu manželstva muža a ženy explicitne požadoval. Podobne nepochopiteľne sa tomu vôbec alebo hlbšie nevenovali viaceré médiá, ktoré si hovoria hodnotovo a spoločensky orientované.

Viaceré zahraničné osobnosti a médiá sa zaujímali o túto zmenu viac ako niektoré slovenské. Naše skúsenosti som osobne zdieľal pri plebiscitoch o rodine v Chorvátsku a v Slovinsku. Slovenská skúsenosť tam bola prijímaná so záujmom a pozitívne.

Keď prichádzali mnohé útoky, osočovanie a ťažkosti, uvedomoval som si rozsah a hĺbku zápasu, do ktorého sme vstúpili. V týchto zápasoch nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa nikdy vzdávať!

Odhalené zmýšľanie mnohých

Ľudské práva – ich správne chápanie a rešpektovanie – sú základom spravodlivosti vo svete. Ako v súčasnosti prvý Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete ich vnímam a rozvíjam z pohľadu slobody myslenia, svedomia a náboženstva. Táto sloboda reprezentuje ďalší civilizačný pilier, na ktorom veľmi záleží rozvoj a perspektíva každého človeka, národa a spoločnosti. Je výrazom dôstojnosti ľudskej osoby. Pripomínam, že druhá Dzurindova vláda v roku 2006 skončila predčasne pre súvisiacu záležitosť – pre právo na výhradu svedomia. Ale to už je príbeh nad rámec tejto publikácie.

S odstupom času som ešte viac presvedčený o výnimočnosti výsledku, ktorý sme v roku 2014 dosiahli.

Tento hodnotový zápas zároveň odhalil zmýšľanie mnohých v slovenskej politike, ale aj v spoločnosti a vo verejnom živote. Čas potvrdzuje dôležitosť dosiahnutých zmien. Niektorí to označovali za kšeft a politikárčenie, iní za zázrak. Nebolo to ani jedno, ani druhé. Nikoho sme nekupovali a seba nepredávali. S Božou pomocou sme zodpovednou politickou cestou, ktorá je umením možného, posilnili základy pre viac spoločného dobra a vytvorili predpoklady pre viac spravodlivosti v našej krajine.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo